Dve ženy pomohli rodinám v núdzi. Teraz im pomohol profesor Krčméry

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dve ženy pomohli rodinám v núdzi. Teraz im pomohol profesor Krčméry

Andrea Šulíková pri jednom z detí, ktoré bývajú s rodičmi v Devíne.

Takmer po roku sme sa boli pozrieť, ako sa darí nevšednému charitatívnemu projektu v Devíne.

Bolo to pred rokom. Dve ženy, Anna Kanasová a Andrea Šulíková, sa rozhodli pomôcť niekoľkým rodinám v núdzi tak, že si ich občianske združenie Ohnik prenajalo deväťizbový dom v Devíne.

Ubytovali v ňom rodiny, ktorým sa nepodarilo zohnať bežný podnájom. Ženy, ktoré ušli pred mužmi. Mamičky s deťmi, ktoré nevzali do krízových centier. Jednoducho, núdzové bývanie.

Potom sme ich začiatkom leta navštívili, aby nám porozprávali svoj príbeh a predstavili neštandardný projekt. Bola z toho reportáž, ktorej sme sľúbili pokračovanie.

Zvlášť keď sme sa dozvedeli, že medzičasom našli silného partnera, vďaka ktorému mohli minulý víkend oslavovať rok fungovania.

Prečítajte si:
Ako našli dve obyčajné ženy domov núdznym Zdieľať

Keď sme vlani počúvali v Devíne Annu a Andreu, boli v niečom utrápené. Vysvetľovali, že na nájom domu sa poskladajú platbami jeho obyvatelia, hoci sú to chudobní ľudia. Vrásky na čele však robili Anne a Andrei náklady na energie. Hľadali preto väčšieho sponzora, ktorý zaplatí nedoplatky. Nešlo o malé sumy.

Pomoc sa zjavila na jeseň. Finančne im začal pomáhať profesor Vladimír Krčméry.

„Zasponzoroval našu najväčšiu obavu. A nielen jednorazovo, ale aj opakovane prispieva,“ hovorí Andrea. „Vravela som pred rokom, že ak má tento projekt existovať, tak bude, lebo Pán vie, ako na to,“ dodáva.

Po prvom roku projekt preukázal životaschopnosť a etabloval sa z divokého startupu do zabehnutejšieho režimu. Podľa oboch žien sa tiež ukázalo, že kto spolupracuje, tomu sa darí. Cieľom projektu totiž je, aby sa rodiny v núdzi, často mnohopočetné, postavili časom na vlastné nohy. Aby si začali šetriť na vlastný nájom, prípadne hypotéku.

Najväčšiu radosť robia Anne a Andrei práve rodiny, ktoré z domu mohli odísť do lepšieho.

„Zadarilo sa, že niektorí dostali byt. Jedna žena má s priateľom prenajatý byt, robí opatrovateľku. Ďalšia rodina išla síce na ubytovňu, ale predtým dlho bývali po rôznych pofidérnych chatkách, takže je to pre nich veľký pokrok. Poslední, čo odišli, dostali byt v Devínskej Novej Vsi,“ rozpráva Anna.



Anna Kanasová a Andrea Šulíková sa rozhodli pomôcť rodinám v núdzi. V pozadí dom v Devíne.

Keď deti začnú rozprávať

Veľkú radosť majú v Devíne z pokrokov, ktoré robia deti. Ťažké sociálne pomery na niektorých z nich zanechávajú stopy. „Aj na deťoch vidieť zmenu. Keď k nám prišla Deniska, s nikým nerozprávala, teraz už viac-menej s každým,“ hovorí Anna o osemročnom dievčatku, ktoré trpí elektívnym mutizmom, čo je detská porucha reči.

Ďalší chlapec mal tiež problémy s rečou. Len nedávno prvý raz vyslovil dve slová za sebou.

„... alebo 17-ročný Mário. Veľmi som sa potešila, keď som ho videla, ako sa prechádza s priateľkou pod hradom. Alebo keď mi sám od seba podržal dvere, keď som niesla tašky... Bol to chalan, na ktorého sa vždy všetci sťažovali. Teraz v rámci služieb upratuje celý dom za svoju rodinu,“ približuje zmeny Anka.

O projekte v Devíne, samozrejme, už vie aj okolie. Minulú nedeľu mali v dome deň otvorených dverí. Prišlo sa pozrieť niekoľko rodín aj miestny farár.

„Mali možnosť vidieť, ako títo ľudia bývajú a porozprávať sa s nimi aj na témy, ktoré ich zaujímali. Je pre nás dôležité, aby nás Devínčania brali ako svoju súčasť a osobné spoznanie a rozhovory tomu môžu veľmi pomôcť,“ vraví Anna.

Obe sa zhodli, že reakcie okolia boli za ten rok skôr kladné. Jedna pani dokonca pravidelne pozýva v nedeľu deti k sebe na občerstvenie.

Sem-tam sa im pri kontajneri objavia rôzne veci, aj kočíky či autosedačka. „Boli by sme radšej, keby nám to nosili ku vchodu, potom to vyzerá, že to chceme vyhodiť,“ smeje sa Anna. Stalo sa tiež, že našli pred vchodovými dverami parené buchty. Niektorí z obyvateľov domu dostávajú potravinovú pomoc od kapucínov v rámci projektu Stolček, prestri sa.



Osemročný Sebastián sa stáva kresťanom. 

Veľa radosti zažili obyvatelia domu v Devíne na Vianoce. „Títo ľudia nie sú zvyknutí mať štedrovečernú večeru, na ktorej je naozaj dobré jedlo. Boli radi, ak si mohli dovoliť vyprážané filé,“ spomína na Vianoce Anna. Niektorí nemali doma nikdy vianočný stromček. Teraz dostali od jedného sponzora príspevok na skutočne štedrú večeru, ktorú si dopriali na Božie narodenie.

Pomáhali si aj cez vianočné trhy. Mamy s deťmi napiekli koláče, pagáče aj medovníky. Tie potom rozdávali za dobrovoľný príspevok na Hviezdoslavovom námestí. „Postavili sme sa k podstavcu, na ktorom bol adventný veniec. Mali sem tam malý transparent,“ hovorí Andrea. Peniaze z tejto akcie použili na vybudovanie ďalšej kúpeľne.

Potreby: drogéria aj duchovné sprevádzanie

Projekt v Devíne sa síce v istom zmysle stabilizoval, no potrieb je stále dosť. Ženy by napríklad privítali, aby deti dostali prístup ku kresťanskému apoštolátu. Nábeh na duchovno už majú. Za ten rok oslavovali viacero krstov, naposledy krstili osemročného chlapca. Beží aj príprava na sobáš.

Každú sobotu prídu do domu robiť katechézu rehoľné sestričky, v nedeľu potom vezmú deti do kostola. Rodičia tam príliš nechodia, mnohí sú zatrpknutí na Boha.

Anna a Andrea pritom cítia, že deti potrebujú sprevádzanie. „Potrebujú niekoho, kto im ukáže radosť z kresťanstva, tak ako to vedia saleziáni alebo ako to robil sv. Filip Neri,“ vysvetľuje Andrea. Ideálne by podľa nej bolo, keby do Devína prišli z času na čas dobrovoľníci, čo sa im trochu povenujú. „Zišiel by sa nám aj detský psychológ a tiež niekto, kto by doprevádzal našich ľudí na úrady. Obe sme zamestnané, takže my môžeme len zriedka,“ hovorí.

Z praktických vecí často zháňajú čistiace prostriedky a drogériu, napríklad prací prášok. Anna by zase dopriala deckám bicykle alebo korčule, aby mohli vybehnúť z domu.



Pokroky detí sú pre „AA duo“ najväčšou radosťou.

Obe ženy uvažujú aj nad akreditáciu domu ako sociálneho zariadenia. Projekt by to zásadne zmenilo. Na jednej strane by to prinieslo šancu získať rôzne štátne príspevky či granty, no pre Annu a Andreu by to znamenalo aj byrokratickú záťaž, na ktorú si teraz samy netrúfajú. Ako jeden z ďalších dôležitých krokov sa tiež javí potreba nájsť vhodnejšie a lacnejšie priestory. 

Uplynulý rok priniesol Anne a Andrei veľa radostí. No obe vedia, že projekt to nebude mať jednoduché. „AA duo“, ako ich nazvali v diskusii na Postoj.sk, však vie, že to má všetko zmysel.

Božiu symboliku vidia tieto ženy aj v tom, že projekt vznikol v nedeľu Dobrého pastiera. „Boh sa u nás naozaj prejavuje ako dobrý pastier a pasie si aj tieto svoje zatúlané ovečky a ženie ich späť do košiara,“ uzatvárajú.

Foto: archív OZ Ohnik

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo