Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
20. december 2009

Keď Plus 7 dní hľadá Ježišovho otca

Reakcia na článok Našiel sa otec? Pôvod Ježiša podľa evanjelií a z pohľadu vedcov. Slovenský týždenník Plus 7 dní uverejnil 18. decembra 2009 článok Našiel sa otec? Pôvod Ježiša podľa evanjelií a z pohľadu vedcov, ktorého autorom je Vladimír Hudák. Pisateľ sa opiera o knihu Ježišova dynastia, ktorej...

Reakcia na článok Našiel sa otec? Pôvod Ježiša podľa evanjelií a z pohľadu vedcov.

Slovenský týždenník Plus 7 dní uverejnil 18. decembra 2009 článok Našiel sa otec? Pôvod Ježiša podľa evanjelií a z pohľadu vedcov, ktorého autorom je Vladimír Hudák. Pisateľ sa opiera o knihu Ježišova dynastia, ktorej autorom je James Tabor a v slovenčine vyšla v roku 2007.

Skutočnosť, že článok vychádza v slovenskom týždenníku až teraz a navyše v predvianočnom období, poukazuje na marketingové načasovanie. Je na vážne zamyslenie, či vôbec reagovať na tento typ článkov, ktoré sa zvyčajne pre svoju bulvárnosť a nízku vedeckú kvalitu nestoja za serióznu pozornosť. Keďže ide o týždenník s vysokou čitateľnosťou a v niektorých ľuďoch môže téma vyvolať rozpaky alebo otázky, prikladám niekoľko postrehov.

1. tvrdenie: „O historicite Ježiša Krista síce nik nepochybuje, no okolo jeho osoby a života je stále veľa nejasností. Napríklad presný dátum jeho narodenia nikdy nebol známy. Rozhodla o ňom až cirkev. Tak, aby sa jej to hodilo do kariet. V štvrtom storočí určila, že nech to už bolo kedykoľvek, narodenie Božieho syna sa bude sláviť dvadsiateho piateho decembra. Teda v deň, keď pohania oslavovali sviatok boha Slnka Mitra. A tak to vo väčšine sveta zostalo dodnes. K výnimkám patria pravoslávni veriaci, ktorí oslavujú Ježišove narodeniny, a teda aj Vianoce, šiesteho januára. Okrem dátumu narodenia je však záhad s jeho príchodom na svet viac.”

Odpoveď: Zo strany autora ide o snahu vlámať sa do otvorených dverí a nájsť senzáciu tam, kde nie je. Cirkev nikdy netvrdila, že pozná presný dátum Ježišovho narodenia a nikdy neskrývala, že oslava Ježišovho narodenia je symbolicky vložená na 25. december. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti, Kristus – Svetlo sveta. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa na Východe pripomínalo spolu s inými „zjaveniami Pána“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z roku 336). Tvrdenie autora o výnimke, ku ktorej patria pravoslávni veriaci, je zavádzajúca. Totiž ani 6. január nie je presným dňom Ježišovho narodenia. Rozdielne slávenie je spôsobené aj používaním rozdielneho kalendára – juliánskeho a gregoriánskeho. Len mimochodom doplníme, že Cirkev podobným spôsobom slávi aj iné narodenia. Napríklad narodenie Jána Krstiteľa 24. júna, teda 6 mesiacov pred narodením Ježiša Krista, lebo podľa Lukášovho evanjelia v okamihu Zvestovania Márii je jej príbuzná Alžbeta už v 6 mesiaci, takže Ján Krstiteľ bol od Ježiša o pol roka starší. Podobne symbolicky slávi narodenie Ježišovej matky Márie 8. septembra.

2. tvrdenie: „U Matúša si anjel vybral na oznámenie nie bežnej udalosti Jozefa, u Lukáša Máriu. Iba títo dvaja evanjelisti hovoria o pôvode Ježiša z panny. Zvyšní dvaja autori novozákonných evanjelií, teda Marek i Ján, sa tejto otázke radšej vyhli. O narodení Ježiša nehovoria nič a rovnako sa nezmieňujú o jeho otcovi.“

Odpoveď: Na jednej strane autor uvádza správny údaj. Skutočne udalosti narodenia Ježiša Krista sú v Matúšovom evanjeliu podané z „pohľadu“ Jozefa a v Lukášovom evanjeliu „ z pohľadu“ Márie. Ale tak je to už odkedy evanjeliá vznikli. Autor však zabúda na to, že evanjeliá nie sú na prvom mieste historicky faktografickým opisom Ježišovho života. Ježiš začína svoje pôsobenie výzvou: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Znamená to, že evanjelium je posolstvom Boha zameraným na spásu človeka. Skôr by sme mohli hovoriť o teológii histórie. Hlavná črta literárneho druhu, ktorým je evanjelium, spočíva v tom, že zohľadňuje historické udalosti, interpretuje ich a prepája so životom veriacich. V Matúšovom evanjeliu na začiatku Ježišovho rodokmeňa stojí Abrahám, na jeho konci je Jozef. Môžeme vidieť istú podobnosť medzi týmito dvoma postavami. Abrahám je známy svojou vernosťou a poslušnosťou voči Bohu. Poslúcha Boží hlas a odchádza z rodnej krajiny do krajiny Kanaán (porov. Gn 12). Poslušne plní Boží príkaz, aby obetoval svojho syna Izáka (porov. Gn 22). Podobne novozákonný patriarcha Jozef poslušne plní Božiu vôľu a prijíma Máriu, svoju manželku a jej dieťa. Jozef je napokon označený ako spravodlivý muž, čo je vlastnosť, ktorú Kniha Genezis udeľuje aj patriarchovi Abrahámovi (porov. Gn 15,6). V Lukášovom evanjeliu Mária vystupuje pri návšteve príbuznej Alžbety, ako aj pri obetovaní v chráme. Evanjelista na adresu Márie dvakrát pripomína: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (porov. Lk 2,19.51). Ona sa stáva vzorom veriaceho človeka, ktorý je vnímavý na zázračné Božie konanie a premýšľa o ňom.

3. tvrdenie: „Iba Matúš a Lukáš potvrdzujú pôvod Ježiša z panny a toto tvrdenie sa nikde inde v Novom zákone nevyskytuje.“

Odpoveď: Nie je to úplne pravda. Autor prehliada, že všetky evanjeliá uvádzajú exkluzívny vzťah medzi Ježišom a Bohom, ktorého Ježiš nazýva Otcom, pričom evanjeliá ukazujú na rozdielnosť Ježišovho synovstva a adoptívneho synovstva kresťanov. Nikde v evanjeliách Ježiš nehovorí o „našom“ Otcovi alebo vždy o „mojom“ a „vašom.“ Dokonca keď učeníkov učí modliť sa, hovorí: „Vy sa budete modliť takto: Otče náš...“ Ďalším titulom je označenie „Boží Syn“, ktorý evanjeliá a ďalšie novozákonné spisy taktiež uvádzajú vo vzťahu k Ježišovi.

4. tvrdenie: „Podľa Biblie bol Jozef Máriiným mužom, mal s ňou niekoľko detí, no nie Ježiša, ktorého Mária porodila ešte pred ich sobášom, keď boli počas sčítania ľudu v Betleheme. Jozef bol teda len adoptívnym otcom novorodenca. V tom sa zhodujú všetci štyria jeho životopisci... Profesor Tabor, ktorý vyše tridsať rokov študoval kresťanské dokumenty a viedol aj archeologický výskum v Izraeli, píše: „Učenie o večnom panenstve nemá jednoducho oporu ani v Novom zákone, ani v najranejších kresťanských vyznaniach viery. Prvá oficiálna zmienka o tejto predstave sa vyskytla až roku 374 nášho letopočtu u kresťanského teológa Epiphania.“ A dodáva, že väčšina ranokresťanskej literatúry spred konca 4. storočia nášho letopočtu pokladá za samozrejmosť, že Ježišovi súrodenci boli prirodzene zrodenými deťmi Jozefa a Márie.“

Odpoveď: Evanjeliá nie sú typické životopisné diela. To nevylučuje, že obsahujú aj historické údaje, ale vyhlásiť evanjelistov za „životopiscov“ je nepochopenie literárneho žánru evanjelia, o čom sme písali vyššie. Vyhásením, že učenie o večnom panenstve nemá oporu v Novom zákone, si autor šliape po vlastnom, jazyku, keď niekoľko riadkov vyššie tvrdil, že „iba títo dvaja evanjelisti (Matúš, Lukáš) hovoria o pôvode Ježiša z panny.“; „Iba Matúš a Lukáš potvrdzujú pôvod Ježiša z panny a toto tvrdenie sa nikde inde v Novom zákone nevyskytuje.“ Všimnime si, že v Matúšovom evanjeliu má rodokmeň patriarchálnu štruktúru - prechádza z otca na syna: „Abrahám mal syna Izáka, Izak Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov…“ Tento patriarchálny model je však v rodokmeni Matúšovho evanjelia porušený jediný raz práve v prípade Ježiša Krista, keď čítame: „Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.“ (Mt 1,16) Ak by evanjelista chcel zachovať tú istú štruktúru, napísal by: „Jozef mal syna Ježiša...“ Evanjelista to však nemohol napísať, lebo Ježiš nie je synom Jozefa, prenáša odovzdanie života na Máriu a pri nej je uvedené grécke sloveso gennao – porodiť. Vzniká tak otázka, kto je otcom Ježiša, ak Jozef je síce uvedený ako Máriin manžel, ale v texte mu je odňaté sloveso vyjadrujúce splodenie. Ježišovo narodenie je zázračné. Jeho otcom je Boh. O pár riadkov je to priamo potvrdené slovami určenými pre Jozefa: „…lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1,20)

Inzercia

Vážnejší argument sa dotýka tvrdenia, že Jozef mal s Máriou niekoľko detí. Áno, Nový zákon hovorí o Ježišových bratoch a sestrách. Avšak autor článku spomína iba niektoré údaje zo staroveku a s nimi pracuje. Epiphanius (315-403 po Kr.) hovorí, že Jakub a ďalší Ježišovi bratia boli Jozefovými synmi z prvého manželstva. Túto interpretáciu zastávali aj niektorí cirkevní otcovia ako Klement Alexandrijský, Euzébius z Cézarey a Origenes a dodnes ju zastáva pravoslávna Cirkev. Origenes (185-254 po Kr.) vo svojom komentári k Matúšovmu evanjeliu vysvetľuje verš Mt 13,55: „Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda?“ Hovorí, že na základe tradície Petrovho evanjelia a Jakubovej knihy, Ježišovi bratia sú Jozefovými synmi predchádzajúcej manželky, s ktorou bol Jozef ženatý pred Máriou. Tí, ktorí tak tvrdia, zachovávajú úctu k večnému panenstvu Márie, takže jej telo, ktoré naplnil Duch Svätý a moc Najvyššieho ju zatienila, ako sa to uvádza v Lk 1,35, nemalo žiadny pomer s mužom. K tomuto názoru sa pridal aj samotný Origenes, ktorý Ježiša označil za prvorodený plod mužskej čistoty, ktorý vychádza z čistoty Márie medzi ženami. Koncom 4. storočia Helvídius rozširoval mienku, podľa ktorej výraz „bratia“ v skutočnosti znamená, že Mária a Jozef mali okrem Ježiša ďalšie deti. Proti tejto mienke sa v tom čase postavil najmä Hieronym (342-42é po Kr.), podľa ktorého „Ježišovi bratia“ boli deťmi Kleopasa a Márie, sestry Ježišovej matky: „Jakub, ktorý sa nazýva Pánov brat s prímením Spravodlivý, ktorého, ako sa niektorí domnievajú, Jozef mal s inou manželkou, mne sa zdá, že ide o syna Márie, sestry Pánovej matky, ktorú Ján spomína vo svojej knihe a po Pánovom utrpení bol apoštolmi ustanovený za biskupa Jeruzalema.“ Hieronym vychádza z textu Evanjelia podľa Jána 19,25: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.“ Rímskokatolícka cirkev prijíma Hieronymovu interpretáciu, keď hovorí, že pod výrazom „bratia“ je potrebné rozumieť širšie príbuzenstvo – bratrancov a pod. zo strany Ježišovej matky. Jestvuje aj málo prijímaný názor, podľa ktorého Kleopas bol bratom Jozefa, manžela Ježišovej matky a teda Ježišovi „bratia“ pochádzali z Jozefovej línie. Stredovek len s malými výnimkami prebral mienky starovekých autorov. V období Reformácie samotný Martin Luther zastával názor o ustavičnom panenstve Márie. Avšak predovšetkým v 18. a 19. storočí sa v protestantských kruhoch znova prijal Helvídiov názor o skutočných Ježišových bratoch.

5. tvrdenie: „Už v časoch krátko po Ježišovej smrti kolovali chýry, že Mária mala Ježiša s rímskym vojakom, ktorý sa volal Pantera. Autorom asi najstaršej verzie tohto príbehu je helenistický filozof Celsus, ktorý vo svojom diele O pravom učení napísanom okolo roku 178 nášho letopočtu uvádza, že Mária „oťarchavela od rímskeho vojaka menom Pantera“ a jej manžel ju vyhnal ako cudzoložnicu. „Je nepravdepodobné, že by si Celsus vymyslel toto meno alebo zamestnanie muža, o ktorom tvrdí, že bol biologickým otcom Ježiša,“ môžeme sa dočítať v Ježišovej dynastii. Celsus podľa neho len zopakoval to, o čom sa rozprávalo v určitých židovských kruhoch... Začiatkom minulého storočia uverejnil profesor teológie na univerzite v Heidelbergu Gustav Adolf Deissmann odborný článok o rozličných antických nápisoch s menom Pantera. Dokazoval v ňom, že išlo o často používané meno najmä medzi rímskymi vojakmi. Spomenul aj náhrobok objavený na rímskom cintoríne v Bingerbrücku. Je na ňom meno istého Tiberia Julia Abdesa Panteru. Podľa nápisu na kameni vojak zo Sidonu bol príslušníkom 1. kohorty lukostrelcov a zahynul vo veku šesťdesiatdva rokov.
Sto rokov po Deissmannovi pridal ďalšie podrobnosti historik a archeológ Tabor. Abdes Pantera pochádzal z oblasti, kde žila Ježišova matka Mária, bol jej súčasníkom a nedobrovoľne opustil Galileu práve v období Ježišovho narodenia, keď jeho kohortu premiestnili najskôr do Dalmácie a potom do pohraničných oblastí Rímskej ríše na sútoku Rýna a Nahe. Padol tam ako tisíce rímskych vojakov v niektorom z bojov na hraniciach Germánie. Nemohol byť práve spomínaný Tiberius Julius Abdes Pantera tým neznámym biologickým otcom Ježiša?... „Pantera bol rímsky vojak, možno Žid, pochádzal zo Sýrskej Palestíny severne od Galiley, bol súčasníkom Márie, Ježišovej matky. Takže máme to správne meno, správne zamestnanie, správne miesto a správny čas,“ uzatvára otázku Ježišovho možného otca vedec. K tým „za“ sa pridáva ešte aj ďalšia zaujímavosť týkajúca sa časti mena mŕtveho rímskeho vojaka. Abdes je podľa odborníkov latinizovaná verzia aramejského mena Ebed, čo znamená Boží sluha.“

Odpoveď: Pri rekonštrukcii železničnej dráhy v Bingerbrücku bol objavený cintorín z obdobia Rímskej ríše. Našiel sa aj nápis: Tib(erius) Iul(ius) Abdes Pantera Sidonia ann(orum) LXII stipen(diorum) XXXX miles exs(ignifer?) coh(orte) I sagittariorum h(ic) s(itus) e(st). Tiberius Iulius Abdes Pantera zo Sidonu, vo veku 62 rokov, slúžil 40 rokov, nosil štandardu 1. kohorty lukostrelcov, tu spočíva.
Sidon bolo mesto vo Fenícii. Ako autor správne uvádza, meno Panthera bolo veľmi rozšírené. Autor sa však vo svojich argumentoch dopúšťa niekoľko nepresností. Nesprávna je interpretácia mena Abdes, ktorú autor prekladá ako Boží sluha. Ebed v preklade znamená iba „sluha“. Dodatok „Boží“ už primyslel autor. Odborníci sa však domnievajú, že meno Abdes má sýrsky pôvod: Abdes – sluha Isis. Isis bola egyptská bohyňa mimoriadne uctievaná v grécko-rímskom období. Meno Pantera je latinského pôvodu a znamená panter (divoká šelma). Vojak ho dostal pravdepodobne pri získaní rímskeho občianstva, čo vojaci dostávali po 25 rokoch vernej služby v rímskej armáde. Prvá kohorta slúžila v Júdei do roku 9 po Kr. Pri filozofovi Celsovi autor článku uvádza, že„už v časoch krátko po Ježišovej smrti kolovali...“Ak Celsov spis O pravom učení vznikol okolo roku 178 po Kr., tak nejde o krátky čas, ale približne o 150 rokov po Ježišovej smrti, keď kresťanstvo malo za sebou rozchod a polemiku so židovstvom, krvavé prenasledovanie a nenávisť zo strany Rímskej ríše, vznik mylných učení napríklad v podobe gnostikov, vznik spisov, ktorí si nárokovali biblický pôvod atď. Z toho dôvodu je úsmevné tvrdenie autora: Je nepravdepodobné, že by si Celsus vymyslel toto meno alebo zamestnanie muža, o ktorom tvrdí, že bol biologickým otcom Ježiša.“ Práveže všetky uvedené skutočnosti o postavení kresťanov v prvých troch storočiach skôr svedčia o nepriateľskom postoji. Mienku Celsa o vojakovi Panterovi, ktorý má byť údajným Ježišovým otcom, zachoval vo svojom spise Contra Celsium už spomínaný Origenes. Celsus (žil v 2. storočí po Kr.) bol známy svojimi protikresťanskými postojmi. Odmietal myšlienku vtelenia Božieho Syna. Niektorí sa domnievajú, že meno Pantera vybral Celsus zámerne. Jednak to bolo rozšírené rímske meno tej doby a jednak mohlo ísť o narážku na grécky výraz partenos – panna, čo bol titul, ktorý kresťania udeľovali Ježišovej matke. Spojenie Pantera z náhrobku a Pantera z filozofa Celsa prvýkrát urobil Marcello Craveri v roku 1966 vo svojej knihe La vita di Gesù. Domnienka, že židovské dievča Mária z Nazareta mala pomer s rímskym vojakom, z ktorého sa narodil Ježiš je konšpirácia autora bez reálneho základu podobná tej, že Ježiš mal pomer s Máriou Magdalénou v podaní Dana Browna v diele Da Vinciho kód.

6. tvrdenie: „Meno Pantera sa však v súvislosti s Ježišom vyskytlo aj predtým. Dokonca už koncom prvého storočia nášho letopočtu. Významný rabín Eliezer ben Hyrcanus hovoril o učení, ktoré mu zveril „v mene Ježiša, syna Panteru“, istý galilejský nasledovník Ježiša menom Jakub.“

Odpoveď: Židovský Talmud obsahuje niekoľko pasáží, ktoré sú dodnes občas predmetom záujmu, či ide o narážku na osobu Ježiša Krista. Prvá pasáž hovorí o istom Ben Stada známom aj pod menom Ben Pandira, ktorý vykonával mágiu. Jeho matkou bola kaderníčka Miriam prezývaná Stada a jeho otcom Pappos Ben Yehuda. Ben Stada bol obesený v predvečer židovskej Paschy. Niektorí historici sa domnievajú, že Ben Stada alias Ben Pandira je Ježiš. Avšak podľa tohto odseku otcom je Pappos Ben Yehuda. Taktiež sa predpokladá, že ide o dve odlišné postavy - Ben Stada a Ben Pandira.

Druhá pasáž spomína, že za vlády Jána Hyrkána (vládol v rokoch 134-104 pred Kr.) utiekol pred hnevom vladára do egyptskej Alexandrie rabín Yehoshua Ben Perachiah a jeho žiak Yeshua. Žiak tam prijal niektoré pohanské prvky a založil vlastnú odnož židovstva. Yeshua bol obesený v predvečer židovskej Paschy. Hoci niektorí sa snažia v postave Yeshua vidieť Ježiša z Nazaretu, hlavným nedostatkom je skutočnosť, že žil takmer o jedno storočie skôr ako Ježiš.

Je potrebné si uvedomiť, že Talmud pozostáva z rozličných „vrstiev“, ktoré menujú pôvodne odlišné postavy Ben Stada, Ben Pandira, Yeshua, z ktorých nikto nebol Ježiš z Nazareta. V neskoršom období ďalšie generácie židovských rabínov postupne zjednocovali a aj pridávali materiál do jedného celku – Talmudu, čo vytvára dojem jednoliateho celku. V súčasnosti väčšina odborníkov z kresťanského a židovského prostredia zastáva názor, že v najstarších rabínskych prameňoch nejestvuje priama ale ani len pravdepodobná zmienka o Ježišovi z Nazareta.

7. tvrdenie: „Priamy dôkaz, že lukostrelec Pantera pochovaný na starom rímskom bingerbrückom cintoríne je otcom Ježiša, však nejestvuje. Ten by mohli poskytnúť testy DNA, dnes bežne používané pri určovaní otcovstva. Na to však nie sú k dispozícii identifikované telesné pozostatky.“

Odpoveď: Posledný citát preukazuje nízkosť odborných argumentov. Autor článku sa odvoláva na DNA testy pozostatkov, čo na prvý pohľad vyznieva skutočne vedecky a dôveryhodne. Odvoláva sa však na niečo, o čom dopredu konštatuje, že nič také nejestvuje. Chce podrobiť skúmaniu nejestvujúce pozostatky Ben Stadu, Ben Pandiru, Ben Perachia, Pappos Ben Yehudu, ktorých uvádza Talmud? Alebo nejestvujúce pozostatky lukostrelca Panteru zo starého rímskeho cintorína alebo iných mužov, ktorí v rímskych časoch nosili meno Pantera? Alebo nebodaj nejaké pozostatky Ježiša, Jozefa a Márie z evanjeliových spisov?

František Trstenský
Foto:
Autor je biblista.

Odporúčame

POSTOY TÝŽDŇA: Utopiť kapra

POSTOY TÝŽDŇA: Utopiť kapra

Kevin za to nemôže. Naozaj. Náš portál vám už pri príležitosti nastávajúcich voľných dní zaželal všetko dobré. Komu by sa však prianie rodovo, ideologicky a inak vyvážené nepáčilo, vo štvrtok máme pre neho alternatívu. Dovtedy pár myšlienok. Ak sa zo snahy obísť klišé stane klišé, je to nepríjemné. ...

ROZHOVOR: Bubák v Ríme aj o pašovaní ľudí

ROZHOVOR: Bubák v Ríme aj o pašovaní ľudí

Dlhoročný frontman bratislavského Univerzitného pastoračného centra verbista Milan Bubák je už tretí rok v Ríme. Postoy prináša rozhovor o tom, čo sa odchodom zo Slovenska v jeho živote zmenilo. Ako sa ti pozdáva talianska skúsenosť? Páči sa mi veľmi, aj keď sa mi na to ťažko zvykalo, lebo to bolo ú...