Metro s hŕstkou ľudí mieri z okraja Moskvy do jej centra. O niekoľko minút sa začne na Červenom námestí tradičná vojenská prehliadka. Každoročné podujatie oslavuje porážku nacizmu v minulosti a teraz aj agresívnu ruskú vojnu proti Ukrajine v súčasnosti.

Vagón je skoro prázdny, pretože v centre ruskej metropoly sa nedá nič robiť. Polícia na Červenom námestí nikoho bez pozvánky nepustí – tento rok ruské orgány neumožnili sledovať prehliadku na mieste diania ani novinárom zo „znepriatelených štátov“ a tí, ktorí chcú vidieť vojenskú techniku ​​prechádzajúcu moskovskými ulicami, už natešene stoja a čakajú.

Nemám žiadny dôvod ponáhľať sa. Na prehliadky v Moskve chodím pravidelne. Viem, že kým sa Putin vyrozpráva a technika prejde po Červenom námestí, tak to dobrú trištvrtehodinu potrvá.

Na obrazovke inštalovanej priamo vo vagóne beží priamy prenos prípravy prehliadky. Tridsaťročný pár s miernym záujmom sleduje zábery z námestia, vojačikov na značkách a reportérku, ktorej možno len odzerať z pier. Zvuk televízia v podzemke nešíri.

Vystupujem a mladý pár so mnou mieri po jazdiacich schodoch von. Možno tiež idú na Nový Arbat, známu triedu v centre Moskvy, ktorá je od Červeného námestia vzdialená niečo cez kilometer. Aj tu diváci budú sledovať, ako bude vojenská technika po prehliadke mieriť preč z centra.

Pozdĺž cesty pretínajúcej Nový Arbat stoja zátarasy. A pri nich dav ľudí. Tisíce divákov čaká na svojich vojakov. Až oddefilujú pred ruským prezidentom a ukážu sa na niekoľko minút prostému ľudu.

Vojna trvá viac ako rok, ale Rusi stále žijú v akejsi vojnovej eufórii. Aspoň tí, ktorí sa prišli pozrieť na svojich chlapcov v opancierovaných vozidlách. Niektorí diváci v rukách držia ruské vlajky. Sem-tam sa mihne aj vlajka červená. A na jednom mieste sa v dave mihotá aj vlajka s Ježišom Kristom.

Prekvapivo málo ľudí má na sebe maskáče. Symboly terajšej ruskej agresie proti Ukrajine, Z a V, sú vidieť takisto len zriedka. Ešte menej ľudí si priplo svätojurajskú stužku, predtým symbol ruskej vojenskej tradície, teraz skôr identifikácie s ruskou rozpínavosťou – počnúc Donbasom a končiac... vlastne nikde. Ako vyhlásil v roku 2016 Vladimir Putin, ruské hranice sa nikde nekončia.

Až nepatrične medzi prostými fanúšikmi ruskej armády pôsobili fundamentálni stúpenci Putina z radikálneho Národnooslobodzovacieho hnutia, ktorí rozdávali pamflet s návodom Ako poraziť USA. Dovolím si spojler: je to hrozná znáška veľmocenských fantázií.

V dave vyhrávajú vojnové piesne. Ľud sa baví známymi melódiami pri očakávaní šou. Televízia im dennodenne ukazuje silu ruskej armády, ale vidieť ju na vlastné oči je pre Rusov niečo iné. Nablýskaná, s usmievavými vojakmi. Víťazná, ako tvrdí propaganda.

Po Novom Arbate si cestu razia policajné hliadky. Chodia od jedného konca dlhého bulváru k druhému. Od pivovaru ku karaoke.

Na oboch zariadeniach sú vylepené plagáty lákajúce návštevníkov na vstup do armády. To je teraz v Moskve normálna výzdoba vitrín. Policajné hliadky tu sú asi kvôli možným akciám Ukrajiny.

Protivojnové protesty už nikto v Rusku nečaká. Kdesi tam kremeľské hodiny odbíjajú desiatu. Zo stoviek repráčikov telefónu sa rozoznie hlas Vladimira Putina. Rusi jedným uchom počúvajú svojho prezidenta o nevyhnutnosti vojny. O vojne, ktorá je existenčná pre samotné Rusko.

„Sme hrdí na účastníkov špeciálnej vojenskej operácie. Na všetkých, ktorí bojujú v prvej línii, ktorí pod paľbou zásobujú front, zachraňujú ranených. Nie je teraz nič dôležitejšie ako váš boj. Na vás teraz spočíva bezpečnosť krajiny, od vás závisí budúcnosť našej štátnosti a ľudu. So cťou plníte svoju povinnosť, bojujete za Rusko,“ hlása z Červeného námestia Putin.

Podľa jeho slov západné elity „rovnako ako predtým hlásajú svoju výlučnosť, rozoštvávajú ľudí a rozdeľujú spoločnosť, vyvolávajú krvavé konflikty a prevraty, sejú nenávisť, zlobu proti Rusku, agresívny nacionalizmus a ničia tie rodinné, tradičné hodnoty, ktoré robia človeka človekom“.

„Proti našej vlasti bola znovu rozpútaná skutočná vojna, ale postavili sme sa na odpor medzinárodnému terorizmu, ubránime aj obyvateľov (východoukrajinského) Donbasu, zaistíme našu bezpečnosť,“ uistil Putin.

Diváci na Novom Arbate Putinov prejav počúvali na pol ucha. Prišli na šou. Čo im dnes chcel oznámiť prezident, aj tak poznajú z propagandistickej masáže, ktorá sa bez prestania valí z ruských prokremeľských médií.

Je to však dokonalá ilustrácia vojny. Vojna je tu v mobilnom telefóne. Možno sa na okamih priblíži na ceste, prejde okolo. Rusov od nej však delí dvojitý rad zátarás, medzi ktorými stojí z nejakého dôvodu kolotoč. To má tiež istý symbolizmus. V Moskve vojna nenaháňa hrôzu.

Po ceste niekoľkokrát prejde policajný automobil. Potom sa vynorí prvé obrnené vozidlo. A za ním ďalšie. Diváci nadšene mávajú a kričia hurá. Vojaci im odpovedajú trúbením. Dav je nadšený. Dočkal sa. Ich vojaci idú.

Na kvetináči nado mnou stoja dve pubertiačky. Majú hádam okolo sedemnásť rokov. Natáčajú si prechádzajúce medzikontinentálne balistické rakety a prstami vytvárajú pred objektívom srdiečko. Tiktoková generácia s nadšením pre vojnu.

„Mám z toho zimomriavky. Pozri,“ hovorí dievča kamarátke a vyhŕňa si nohavicu.

„Je to sila,“ odpovedá jej. A nadšene máva vojenskej technike.

„Prišiel som osláviť náš Deň víťazstva. A tiež podporiť našu armádu, ktorá nás bráni,“ hovorí mi asi päťdesiatročný muž. „Som hrdý. Som hrdý na našich predkov aj na našich chlapcov. Prečo nás Západ chce zničiť? Prečo chce, aby sa Rusko rozpadlo?“ splieta mi ten pán. Presne tak, ako to pozná z televízie.

„Je to náš deň. My sme zvíťazili. Porazili sme fašistov a porazíme ich znova. Rusko zvíťazí,“ v eufórii od rámusu prechádzajúcich obrnencov hovorí postaršia Moskovčanka. A ako dodáva, tiež prispieva k víťazstvu. Na front posiela humanitárnu pomoc.

Po zhruba dvadsiatich minútach je koniec. Tento rok bola vojenská prehliadka v Moskve skromnejšia. Bez tankov a húfnic, len s obrnenými vozidlami a maketami rôznych rakiet. Možno to naznačuje, ako na tom v skutočnosti je ruská armáda po roku vojny na Ukrajine. To isté platí aj o vrtuľníkoch a bojových lietadlách. Tento rok stíhačky v nebi nad Moskvou nenamaľovali ruskú trikolóru.

Deň víťazstva je najvýznamnejší ruský štátny sviatok. V každej ruskej rodine mali starého otca, ktorý bojoval alebo dokonca padol na fronte. Na víťazstvo ZSSR nad nacizmom sú hrdí azda všetci Rusi. Sotva si však ľudia, ktorí mávali ruským vojakom v centre Moskvy, uvedomujú, ako nepatrične pôsobí, že oslavujú koniec najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva, a pritom fandia najväčšiemu konfliktu v Európe od roku 1945.

Foto: TASR/AP