Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
01. máj 2023

Služba vlasti verzus osobné výhody

Môžu byť za únikom dokumentov aj nižšie nároky americkej armády na regrútov?

„Nesľubujeme ti ružovú záhradu,“ tvrdila armáda novým adeptom kedysi. Ako je to dnes?

Môžu byť za únikom dokumentov aj nižšie nároky americkej armády na regrútov?

Ilustračné foto: flickr.com (US Army)

Masívny únik tajných informácií, ktorého sa dopustil 21-ročný člen americkej Národnej gardy Jack Teixeira, je pre americké štátne orgány varovným signálom. Súčasne je aj zdrojom viacerých analýz skúmajúcich, ako mohlo k takémuto kroku dôjsť, a niektoré sa zameriavajú aj na stav samotných ozbrojených zložiek.

Dostať sa do americkej armády je v súčasnosti oveľa jednoduchšie, ako to bolo kedysi. Človek, ktorý chce vstúpiť do služieb Strýka Sama, musí v porovnaní s minulosťou spĺňať menej prísne štandardy na to, aby bol prijatý.

V apríli napríklad armáda oznámila, že mení svoje požiadavky týkajúce sa váhy adeptov. Muži môžu byť v porovnaní s predchádzajúcimi štandardmi tučnejší o 6 percent a ženy o 8 percent. Regrúti môžu zároveň za zápis do armády vyhrať až 50-tisíc dolárov.

Ako však dokazujú niektoré štúdie (napríklad tá z Chicagskej univerzity, ktorá sa primárne venovala cirkvám), ľudia majú tendenciu byť menej lojálni voči inštitúciám s nižšími nárokmi. Je to tak preto, že prísne nároky už na začiatku vylúčia ľudí, ktorým chýba odhodlanie, a následne vo väčšej miere odmeňujú ľudí, ktorí napriek ťažkostiam zostali voči inštitúcii lojálni.

Zatiaľ čo kedysi armáda apelovala na patriotizmus a predstavu služby vlasti, v súčasnosti dáva do popredia skôr dôvody o sebarealizácii, napr. „Vytvor si budúcnosť nezaťaženú dlhmi“ alebo „Buď všetkým, čím dokážeš byť“. Zdieľať

„Ak by si vstup do nejakej skupiny vyžadoval iba dvihnutý palec a päťdolárový vstupný poplatok, dokázal by to ktokoľvek, neodfiltrovalo by to flákačov. Rozhodnutie podstúpiť niečo ponižujúce, bolestivé alebo znetvorujúce je vynikajúcim signálom, pretože by to chceli urobiť len skutočne oddaní,“ zhŕňa túto skutočnosť psychológ Paul Bloom.

Aj na tento fakt vo svojom texte pre noviny The Free Press upozornil Rob Henderson, vojnový veterán a držiteľ doktorátu zo psychológie z Cambridgea. Henderson sa snaží klesajúci záujem o službu vlasti dať do súvislosti s čoraz nižšími nárokmi armády a so zmenou tónu, akým sa usiluje oslovovať mladých ľudí.

Dôvera v armádu klesá

Mladí Američania si americkú armádu nevážia tak ako ich starší spoluobčania a celková dôvera v túto inštitúciu klesá.

Ako ukázal prieskum z roku 2021, armáde vtedy dôverovalo iba 45 percent ľudí v porovnaní so 70 percentami v roku 2018.

Výrazný je takisto generačný rozdiel. Podľa prieskumu agentúry YouGov a týždenníka The Economist z roku 2022 armáde dôveruje približne 40 percent Američanov vo veku od 18 do 44 rokov, zatiaľ čo medzi ľuďmi staršími ako 45 rokov je táto hodnota na úrovni 80 percent.

Je lákavé predstavovať si, že sa tento úpadok patriotizmu a dôvery vo vlastnú armádu netýka tých ľudí, ktorí sa pridávajú do armády, a že stále väčšinovo ide o odhodlaných a lojálnych patriotov. Henderson však tvrdí, že to úplne neplatí a že túto predstavu narúša samotný spôsob, akým sa americká armáda v súčasnosti snaží dostať nových ľudí do svojich radov.

Inzercia

Príklady súčasných náborových plagátov americkej armády. Foto: US Army

Kedysi vznešené ideály, dnes len sebarealizácia

Zatiaľ čo kedysi armáda na svojich agitačných plagátoch používala heslá ako „Nesľubujeme ti ružovú záhradu“ a apelovala na patriotizmus a predstavu služby vlasti (zosobnením takéhoto prístupu je postava Strýka Sama, ktorý na plagáte ukazuje prstom na pozorovateľa s mottom „Chcem ťa v americkej armáde“), v súčasnosti dáva do popredia skôr sebecké dôvody, prečo by sa niekto mal pridať do ozbrojených zložiek.

„Vytvor si budúcnosť nezaťaženú dlhmi“ alebo „Buď všetkým, čím dokážeš byť“, hlásajú napríklad súčasné armádne kampane. Druhý spomínaný slogan v roku 2023 armáda obnovila, predtým ho používala od 80. rokov do roku 2001.

Podľa veterána a psychológa Hendersona kampaňové heslá o sebarealizácii síce môžu viesť ku krátkodobému nárastu záujmu o službu, no do armády dostane nesprávny typ ľudí. Zdieľať

Takéto heslá však vytvárajú dojem, že primárnym cieľom narukovania nie je obrana niečoho väčšieho, ale skôr sebarealizácia a dosiahnutie výhod, ktoré členstvo v armáde prináša. Henderson tvrdí, že takáto kampaň síce môže viesť ku krátkodobému nárastu záujmu o službu, no do armády dostane nesprávny typ ľudí.

Antropológ Dimitris Xygalatas vo svojej knihe s názvom Rituál: Ako zdanlivo nezmyselné činy robia náš život hodnotným z roku 2022 tvrdí, že počet náročných požiadaviek, ktoré komunita vyžaduje od svojich členov, pozitívne koreluje s trvaním existencie tejto skupiny.

To je jeden z dôvodov, prečo sú športové družstvá, armády a vysokoškolské kluby najdrsnejšie k svojim novým členom – podvedome sa snažia odfiltrovať potenciálne slabé články, ktorých prítomnosť by mohla poškodiť celú reťaz.

Pokiaľ chcete, aby vaša krajina prežila, v armáde nesmú prevažovať ľudia, ktorí sa do nej pridali zo sebeckých pohnútok, tvrdí Henderson. Inak sa môže zopakovať príbeh spomínaného mladého Jacka Teixeiru, ktorý už od začiatku vojny na Ukrajine vypúšťal do sveta tajné informácie o činnosti CIA, Ruska, Južnej Kórey, Izraela a Ukrajiny. V súčasnosti čelí obvineniam na základe amerického federálneho zákona Espionage Act a hrozí mu až 10 rokov väzby – len preto, že sa vynášaním tajných informácií zrejme usiloval zaujať svojich kamarátov, čím však ohrozil bezpečnostné operácie vo svete a povesť svojej krajiny.

Čítajte tiež

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.