Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
18. apríl 2016

Som Rybníček. Richard Rybníček

Primátor Trenčína do konca roka založí konzervatívnu stranu, s ktorou chce vyhrávať voľby a premeniť Slovensko na Švajčiarsko. Ďalší megalomanský pokus?
Som Rybníček. Richard Rybníček

Richard Rybníček predstavil svoju budúcu stranu v relácii Pod lampou a v rozhovore pre týždenník Trend.

Rybníčkov prvý náčrt vyzerá takto: do konca roka predstaví svoju stranu, ktorá sa prihlási ku konzervativizmu. V rámci nej chce pod jednou strechou združiť kresťanských demokratov aj občianskych konzervatívcov, ktorí zastávajú aj niektoré liberálnejšie názory.

Konzervatívna revolúcia podľa Rybníčka

Rybníček chce získať masy voličov s programom decentralizačnej revolúcie, teda zásadným presunom právomocí zo štátu na obce a regióny. Doterajšie vyššie územné celky by mali byť v súčasnej podobe zrušené, po novom by sa mali nazývať kantóny a malo by ich byť 16.

Podľa Rybníčka by sa týmto zmenil charakter štátu, moc by bola bližšie k ľuďom, svoje fungovanie by museli zmeniť aj samotné strany, ktoré by po takejto decentralizácii už nemohli byť pašalíkom jedného vodcu.

Na takúto zmenu štátu si chce Rybníček vypýtať od voličov mandát počas troch volebných období. Naposledy niečo podobné hovorila malá DS a Viktor Nižňanský. Len im nenapadlo, že sa s týmto pogramom dajú vyhrávať aj voľby.

Richard Rybníček však nechce vyhrať len voľby v roku 2020, ale aj v rokoch 2024 a 2028, pretože na túto reformu potrebuje tri volebné obodbia. 

Tento 46-ročný veľmi úspešný komunálny politik sa teraz chystá krajinu presvedčiť, že ak dostane opakovane mandát až do svojej šesťdesiatky, premení ju na Švajčiarsko.

Trenčiansky primátor nám dáva na výber: buď si blahosklonne pomyslíte, že jeho plán pôsobí bláznivo, alebo si priamo pomyslíte, že je naskrze bláznivý.

Dravá generácia

Richard Rybníček je súčasťou veľmi pozoruhodnej generácie. Je rovesníkom Daniela Lipšica aj Radoslava Procházku, ale aj Milana Krajniaka. Všetci štyria boli v 90. rokoch v mládežníckych politických organizáciách (Procházka v KDMS, ostatní traja v ODM), dobre sa poznajú, už od ich mladíckeho veku bolo evidentné, že sú draví aj talentovaní.

Všetci štyria boli členmi KDH, kde sa od istého okamihu postavili proti starej garde. A s výnimkou Krajniaka mali od istého okamihu všetci premiérske ambície. Nikto z trojice Lipšic, Procházka, Rybníček nemal rád Mikuláša Dzurindu, ale všetci mali či majú pred sebou dzurindovský sen, ako sa cez štartovacie pole KDH dostať k najvyšším métam.

Až prišiel rok 2016 a pred nami je neuveriteľný obrázok, v ktorom sa priamo prelína postupný prepad KDH s ambíciami týchto talentovaných mužov.

KDH je von z parlamentu a každý z našej štvorice má svoj projekt. Každý má však aj celkom inú perspektívu.

Keď Daniel Lipšic s Milanom Krajniakom v roku 2012 zakladali novú stranu, nazvali ju megalomansky Nová väčšina. Lipšic veril, že pod svojimi krídlami združí časť voličov KDH a oveľa väčšiu časť bývalých voličov SDKÚ, stane sa tak jasným lídrom pravice a kandidátom na premiéra.

Lenže chémia medzi Lipšicom a potenciálnymi voličmi nefungovala. Lipšic sa napokon ponížene zachránil pod krídlami Igora Matoviča. Dnes ho utešuje pocit, že voliči si ho v politike naozaj želajú – nie však ako jednotku, ale ako dvojku.

Ešte dobrodružnejšiu cestu mal Milan Krajniak, ktorý odišiel z NOVA a stal sa dvojkou kráľa bulváru Borisa Kollára. Uvidíme, ako bude jeho cesta pokračovať.

Dlho sa zdalo, že Lipšicove ambície naplní Radoslav Procházka. Ten však vyletel ako kométa, aby po dvoch rokoch zhasol. A pritom dotrhal svoju Sieť.

Na rade je teraz on

Lipšic aj Procházka svojho času volali Rybníčka k sebe, ale trenčiansky primátor, ktorého opakovane volili dve tretiny voličov v meste, kde bola predtým bašta Mečiara a potom Fica, sa necítil na druhé husle.

A dnes, po vyhasnutí dvoch premiérskych ambícií, zacítil príležitosť.

Inzercia

Ak jeho pokus nechceme označiť priamo za bláznivý, je určite originálny. Kým Lipšic a Procházka formovali svoje ambiciózne strany tak, že hovorili o problémoch, ktoré viseli vo vzduchu a trápili všetkých (korupcia, oligarchia, nefunkčný a nespravodlivý štát), Rybníček chce riešiť problém, ktorý vo vedomí ľudí nie je prítomný.

Skúste sa opýtať vo svojom okolí, sotva nájdete niekoho, kto by za jeden z desiatich najväčších problémov Slovenska označil príliš silný štát a príliš slabé obce a regióny.

Úspešným lídrom sa stáva obyčajne ten, kto má charizmu a dokáže sa buď trafiť do nálad frustrovanej časti verejnosti (model Fico či Trump), alebo najlepšie stelesní pozitívnejšiu víziu štátu, ktorá už bola tak či tak pomenovaná (model Dzurinda či Cameron).

Rybníček ide na to inak, predkladá vágnu víziu, ktorá nevyvoláva žiadne emócie. On ju však pokladá za takú dôležitú, že chce presviedčať ľudí, aby sa pre ňu nadchli. To je v niečom sympatické, v niečom blúznivé. No v časoch, keď je politika čoraz nepredvídateľnejšia a bezradní voliči hľadajú tvár, s ktorou sa identifikovať, sa to nedá označiť hneď za márne.

Skepsa k Rybníčkovmu decentralizačnému receptu je však nevyhnutná: Slovensko je svojou rozlohou aj počtom obyvateľov na úrovni podpriemerne veľkých spolkových krajín Nemecka, prečo ho vlastne treba revolučne decentralizovať?

Rybníček vo svojich prvých vystúpeniach nepoužíva žiadne obrazy či príklady, ktoré by to aspoň trochu zdôvodnili. Možno s tým príde neskôr, zatiaľ je však jeho diagnóza nepresvedčivá aj v rovine teórie, nieto praxe.

Aj jeho paralela so Švajčiarskom je umelá – alpská krajina nemá svoju identitu založenú na spoločnom jazyku či kultúre, ale práve na kantonálnej demokracii, je to štát svojho druhu. Je pravda, že Švajčiarsko je stabilné a úspešné vďaka svojmu systému, ale keď tento systém či jeho prvky prenesiete inam, napríklad na Slovensko, výsledkom môže byť pokojne chaos či úpadok, nie rozkvet.

Zažili sme to pri justičných reformách – s veľkou pompou sme tu pred 15 rokmi podľa najlepších západných vzorov zriaďovali samosprávne sudcovské inštitúcie, ktoré potom ovládla morálna luza okolo Štefana Harabina. Na papieri sme boli Západ, v praxi Balkán.

Zásadná decentralizácia krajiny nemusí rovnako vôbec nič vyriešiť, len decentralizovať všetky neduhy, čo vlastne doterajšia slovenská skúsenosť potvrdzuje.

Zápas o lídra sa začína

V každom prípade platí, že Richard Rybníček odštartoval z Trenčína novú politickú hru, ktorá ovplyvní bratislavské mimoparlamentné zákulisie. V ňom sa už dlhšie diskutuje o vzniku novej strany, ktorá má – ako inak – tiež lídrovskú ambíciu.

Pri tomto všetkom bude kľúčové, ako sa rozhodne prezident Andrej Kiska. Z jeho okolia vychádzajú dlhší čas zmiešané signály, výsledok volieb ho vraj mal nanovo inšpirovať k myšlienke, že sa nebude uchádzať druhýkrát o prezidentský úrad. Ale že sa pokúsi vyhrať voľby v roku 2020.

Tieto chýry však ešte nemajú priveľkú cenu. Kiska za sebou nemá ani polovicu mandátu, má dva roky na to, aby sa v závislosti od situácie rozhodol. Ak sa mu bude neskôr zdať, že má väčšiu šancu stať sa druhýkrát prezidentom než prvýkrát premiérom, do parlamentného ringu nevstúpi.

Formujú sa však aj ďalšie, svojou povahou skôr treťosektorové iniciatívy, v zákulisí sa hovorí o Michalovi Trubanovi (podnikateľ v IT-biznise) či Pavlovi Sibylovi (exnovinár a šéf Nadácie Zastavme korupciu, ktorú založil spolumajiteľ ESETu M. Trnka), ktorí majú tiež politické ambície.

A okrem toho sú tu snahy prepojiť Rybníčka s Kiskom aj ďalšími. Rybníček sa však nechce spájať do koalícií, skôr včleniť do svojho projektu tých, ktorí sa podriadia jeho predstave.

Lenže netreba si ani automaticky myslieť, že SaS a OĽaNO, ktoré nabrali v posledných dvoch predvolebných týždňoch státisíce nestálych voličov, sa opäť scvrknú do starej veľkosti a prenechajú pole novým hráčom. Aj Sulík a Matovič v týchto týždňoch riešia, ako politicky narásť do mier, aké im nečakane ušili voliči. Vo voľbách mali spolu 23 percent (toľko mali v roku 2010 dokopy SDKÚ a KDH), a ak si tento podiel dokážu udržať či dokonca zväčšovať, priestor pre ostatných chradne.

Na pravicovej scéne nás čakajú vzrušujúce mesiace. Zmeniť sa môže všetko, ale aj nič.

Odporúčame