KOMENTÁR: Ešte raz ku krížom

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v kauze občianky Saile Lautsi proti Talianskej republike je klasickým príkladom prehnaného sudcovského aktivizmu a ideologizácie verejného priestoru. Zásadný argument v prospech súdneho výroku hovorí, že každý občan má právo na konfesijne neutrálne prostredie. Avšak skúsme toto vágne tvrdenie rozmeniť na drobné.

Myslím, že odporcovia i zástancovia sa zhodnú, že čím menej štátnych zásahov do školstva, tým lepšie. Výchova detí na základe prirodzeného práva patrí do kompetencie rodičov. Oni určujú základné hodnoty svojich detí. Aj preto je logické, že rodičia majú plné právo vychovávať deti v náboženskom duchu. Ak by sme tvrdili, že deti sa majú samé v dospelom veku rozhodnúť pre alebo proti viere, tak vlastne implicitne súhlasíme s tézou, že rodičia nevedia zodpovedne určiť, čo je pre dieťa dobré. Rodičia majú právo žiadať, aby škola rešpektovala ich hodnotový systém. Je ideálne, ak škola rodičom pri budovaní hodnotového systému pomáha. Takéto právo má určite aj občianka, ktorá sa sťažovala. Ak tomu správne rozumiem, prítomnosť kríža porušovala jej právo na výchovu k hodnotám, ktoré ona pokladá za dôležité. Avšak rodičom nič nebráni nájsť školu, ktorá zodpovedá ich hodnotovým preferenciám. A navyše, talianske zákony kríže v školách len odporúčajú, ale ich neprikazujú.

K téme:

Poučenie z krížového vývoja
Kríž - symbol folklóru
Slováci pošlú Talianom kríže
Zdieľať

Súd jej dal za pravdu, ale jeho rozhodnutie situáciu len skomplikovalo. Náboženské symboly pripomínajú nejaký hodnotový systém. Je však naivné a zavádzajúce myslieť si, že ich neprítomnosť vytvára hodnotovú neutralitu, a teda konfesne neutrálne prostredie. A vôbec, na základe čoho si niekto dovolí tvrdiť, že hodnotový systém skrytý za znamením kríža je menej ako iný hodnotový systém, ktorý ho nepotrebuje? Som presvedčený, že toto nemôže byť v kompetencii súdov. Ak pripustíme, že je to v poriadku, tak vlastne súhlasíme, aby súdy vstupovali do oblasti, ktorá je výlučne v kompetencii rodičov. Ak totiž platí, že prítomnosť kríža podľa rozhodnutia súdu narušila konfesne neutrálne prostredie v prípade jednej žiačky, jeho neprítomnosť z pohľadu jeho vyznávačov spôsobila presne to isté. Je totiž absurdné, ak si musíme klásť otázku, čo je viac: mať kríž alebo ho nemať?

Domnievam sa, že súd urobil nadprácu, ktorá poslúži ako nástroj vytláčania náboženských symbolov zo škôl. Ak by sa to aj podarilo, určite sa nepodarí vybudovať školu bez hodnôt. Všade tam, kde sú hodnoty, je aj nejaký hodnotový systém. A kde je systém, tam je buď ideológia alebo náboženstvo. Bude zaujímavé sledovať, čím budú sekulárne európske štáty nahrádzať hodnotový systém kríža. Jedno je však isté. Rozhodnutie súdu spravilo z kresťanov de facto ľudí druhej kategórie. Preto s ním nielenže nemožno súhlasiť. My ho jednoducho nebudeme akceptovať.

Anton Ziolkovský
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo