ROZHOVOR: V školstve neexistuje jediná pravda

Rozhovor s novou podpredsedníčkou KDH pre kultúru, vedomostnú a občiansku spoločnosť Janou Žitňanskou.

Po kariére rozhlasovej a televíznej novinárky a moderátorky sa rozhodla vstúpiť do politiky, v ktorej sa angažovala už ako spoluzakladateľka Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska. Od tohtoročnej jesene je podpredsedníčkou KDH. Jana Žitňanská.

Pracovali ste v médiách, a tie nám predostierajú neblahý obraz o slovenskom školstve. Mohlo by to byť aj lepšie?
Deti trávia v škole viac času ako s rodičmi, a preto je zvláštne, ako málo pozornosti školstvu venujeme. Ale nie je to len chyba novinárov. Je to aj dôsledok toho, ako dnes školský systém vyzerá – učitelia majú často strach otvorene diskutovať, a bez otvorenosti len ťažko môže byť táto téma zaujímavá. Ak sa pozriete do krajín, kde je školstvo progresívnejšie, uvidíte aj oveľa živšiu verejnú debatu a záujem médií aj spoločnosti.

Keď sa povie školstvo, čo sa vám vynorí ako prvé? Aký je váš vlastný obraz o školstve?
Skostnatelosť, stagnácia, chaos. Biedne odmeňovanie učiteľov. Systém, ktorý zväzuje ruky šikovným ľuďom s ambíciou učiť inak, lepšie, zaujímavejšie. Čoraz väčšia centralizácia moci v rukách úradníkov. Ak sa podoba vzdelávania na Slovensku zásadne nezmení, budú mať naše deti veľký problém presadiť sa vo svete, nájsť si dobrú prácu a slušne žiť.

Nezdá sa vám byť školstvo a vzdelávanie až priveľmi náročný terén, na ktorý ste vstúpili?
Verím, že na tento terén nevstupujem sama a spolu s odborníkmi sa nám podarí po ňom zmysluplne kráčať. Je to téma, v ktorej neexistuje jedna pravda, jedno zázračné riešenie. Ale ak budeme počúvať ľudí, ktorí školstvom žijú a majú chuť meniť ho, môžeme ho naozaj zmeniť.

Ak sa podoba vzdelávania nezmení, budú mať naše deti veľký problém presadiť sa vo svete, nájsť si dobrú prácu a slušne žiť. Zdieľať

Čo vidíte ako súčasný problém školského systému?
Hlavný problém je v tom, že vzdelávanie sa vo vyspelých krajinách neuveriteľne rýchlo mení a posúva dopredu a náš odstup sa, žiaľ, každým dňom zväčšuje. Riešením je rozviazať ruky tvorivým a iniciatívnym učiteľom, urobiť skutočnú obsahovú reformu, zmeniť motivácie tak, aby bolo učenie atraktívnejším povolaním, podporovať meranie kvality… A robiť zmeny tak, aby učitelia boli ich spojencami, pretože bez toho sa dá urobiť len málo.

Sama ste niekoľko rokov študovala v zahraničí. Aké to bolo?
Takmer celú základnú školu som vychodila v Alžírsku vo francúzskej škole, po vysokej škole som rok študovala v Paríži. Obe tieto skúsenosti mali spoločné to, že väčší dôraz sa kládol na učenie sa „vecí do života“, praktických zručností. Učitelia nás už na základnej škole viedli k väčšej komunikatívnosti, argumentácii, spolupráci, zodpovednosti. Mám pocit, že toto na Slovensku nie je bežné ešte ani dnes.

Do akej miery môže školstvo napraviť činnosť jednej osoby (ministra) či činnosť jedného rezortu?
Školstvo nie je len minister či školský úrad, ale aj riaditelia, učitelia, rodičia a žiaci. Akákoľvek väčšia reforma sa dá robiť, len ak sú do nej aktívne zapojené všetci títo aktéri. Ale ťažko môže prísť reforma „zdola“, keď „vrchnosť“ koncentruje právomoci a byrokraticky zväzuje všetkým ruky.

Na svojom blogu ste napísali, že byrokracia v školstve stúpa. Naozaj?
Tá byrokracia je neuveriteľná. Napríklad vyplňovanie množstva formulárov: niektorí riaditelia sa smejú a hovoria, že čakajú, kedy dostanú príkaz vypĺňať tlačivá aj pred použitím toalety. Tu však existuje jednoduché riešenie – zobrať okrúhlu pečiatku úradníkom a dať viac slobody, ale aj zodpovednosti riaditeľom a učiteľom.

Učitelia sa často sťažujú na nízke platy, dokonca to občas vyzerá, že jedinou prekážkou, aby mohli „naozaj“ učiť je len ich plat. Vedie skutočne cesta k lepšiemu školstvu cez vyššie učiteľské platy?
Dnes sa paradoxne zdá, že viac ako peniaze učiteľom chýba spoločenské uznanie, ale to je zrejme len dôsledok toho, že pre nízke platy už toto povolanie robia najmä entuziasti. Výrazne lepšie ohodnotenie učiteľov je nevyhnutné, ak chceme k učeniu pritiahnuť nových schopných ľudí a zmeniť podobu vzdelávania. Možno však ani nebude treba navyšovať rozpočet, stačí len urobiť v systéme poriadok a dobre nastaviť motivácie.

Je podľa vás správne, že dnes takmer každý, kto chce ísť na vysokú školu, sa na ňu aj dostane?

Treba rozviazať ruky tvorivým a iniciatívnym učiteľom. Zdieľať

Myslím si, že je v poriadku, že každý môže skúsiť študovať na vysokej škole. Školy by však mali byť natoľko kvalitné, aby rýchlo vedeli vyselektovať, kto naozaj má predpoklady štúdium absolvovať a kto nie. A systém financovania by ich za túto selekciu nemal trestať. Netrúfam si odhadnúť, aké percento ľudí v spoločnosti by malo mať titul.

Myslíte si, že v súčasnosti je hodnota akademického titulu devalvovaná?
Áno, o nekvalite niektorých škôl sa hovorí už dlhšie, a po škandáloch, aké sme videli napríklad na Trenčianskej univerzite, je táto téma ešte aktuálnejšia.

Pokiaľ titul magister či inžinier bude mať nulovú hodnotu, čo bude tým rozhodujúcim faktorom, aby sme vedeli, či daný držiteľ titulu je skutočne odborník?
Ak sa bude lepšie a objektívnejšie merať kvalita vysokých škôl, potom nebude titul ako titul. Ale najlepším sudcom bude trh práce, ktorý skôr alebo neskôr začne rozlišovať, kto kde študoval.

Podporujete rozvoj súkromného školstva?
Podporujem otvorený trh, konkurenciu vzdelávacích inštitúcií. Štát má vytvoriť motivačné pravidlá a musí byť schopný odmerať kvalitu a vylúčiť zo systému každého, kto v ňom nemá byť.

V poslednej dobe sa stretávame ešte s jednou "novinkou": zatváranie základných škôl pre nedostatok žiakov a problém naplniť najmä odborné účilištia Je výhodným riešením zlučovanie škôl?
Klesajúci počet žiakov je fakt. A tomu sa musí prispôsobiť aj počet škôl. Zlučovanie škôl je síce pre mnohé obce ťažké a nepopulárne, ale je racionálne, môže ušetriť peniaze na prevádzku, a potom viac zostane na platy učiteľov a lepšie vybavenie škôl.

Prednedávnom sme si pripomenuli dvadsať rokov od pádu komunizmu. Zmenilo sa vôbec naše školstvo od tohto výročia?
Určite. Napríklad pri základných školách – dnes si rodič v zásade môže vybrať školu, kam pošle svoje dieťa. Máme aj cirkevné a súkromné školy, na ktorých často panuje väčšia sloboda. Ešte to chce obsahovú zmenu, aby sa deti naozaj učili veci či zručnosti, ktoré sú potrebné, a nie poučky, ktoré síce vedia naspamäť, ale nevedia čo s nimi.

Práve študenti boli hybnou silou nežnej revolúcie 1989. Ako je to s tými dnešnými?
Mladí ľudia sú dnes v inej situácii než sme boli my pred dvadsiatimi rokmi. Mnohé veci sú pre nich úplne samozrejmé, nemuseli za ne bojovať. Preto sú možno aj menej angažovaní. Verím však, že ak by sa situácia na Slovensku dramaticky zhoršovala, dokázali by sa zmobilizovať.

Každý nový minister školstva, ktorý príde, pripraví zmeny a uvedie vlastnú reformu. Ako sa dá vybudovať stabilita v školskom systéme?
Vzdelávanie je dlhodobý proces, a preto by jeho podoba nemala byť čisto politickou záležitosťou. A už vôbec by nemala byť predmetom prehnaných osobných ambícií – že ako minister chcem vstúpiť do dejín, a tak niečo za každú cenu zmením. Potrebujeme dlhodobejšiu víziu a podporu učiteľov aj rodičov, aby boli zmeny premyslené a najmä dlhodobo udržateľné.

Aká je vízia KDH v oblasti vzdelávania? Existujú už stanové ciele alebo sa politika vzdelávania ešte pripravuje?
KDH vždy považovalo dobré vzdelanie za veľmi dôležité. Chceme, aby sa zvýšila kvalita vzdelávania, pretože len tak môžu byť absolventi škôl úspešní v živote. Chceme podporovať schopných ľudí v systéme, rozviazať im ruky, dať im motiváciu – finančnú aj nefinančnú. Chceme sa učiť od lepších, inšpirovať sa krajinami, ktorým sa zmena k lepšiemu podarila najlepšie.

Aké budú témy vo vzdelávaní pred voľbami v roku 2010, ktoré chce KDH nastoliť?
Mojou srdcovou záležitosťou je malé školstvo, o ktorom sa dnes hovorí najmenej, hoci problémov má možno najviac.

Pokiaľ by KDH dosiahlo vo voľbách v roku 2010 výborný výsledok, budete sa uchádzať o post ministerky školstva?
Ešte by bolo predčasné uchádzať sa o ten ktorý rezort. Najskôr treba vyhrať voľby! Bola by to však veľká výzva.

V prípade, že sa stanete ministerkou školstva, budete sa usilovať zaviesť poplatky za vysoké školstvo?

Niektorí riaditelia sa smejú a hovoria, že čakajú, kedy dostanú príkaz vypĺňať tlačivá aj pred použitím toalety. Zdieľať

Už dnes je legálne „školné“ pri externom štúdiu. Pri dennom táto téma dnes nie je „na programe dňa“ a myslím si, že ak chceme zlepšiť kvalitu škôl, sú aj dôležitejšie veci, ktoré treba zmeniť. Ale dlhodobo k tomu podľa mňa dospejeme, a dúfam, že súčasťou rozšírenia poplatkov bude aj dobrý pôžičkový systém.

Na Slovensku sa ešte neujalo vyučovanie doma – homeschooling. Podporili by ste to?
Keď sme žili v Alžírsku, slovenské učebnice sme lúskali s rodičmi doma, a myslím, že hoci ani jeden nemá vyštudovanú pedagogiku, celkom úspešne. Som za rôznorodosť pri vzdelávaní. Samozrejme, zároveň musia byť vytvorené funkčné mechanizmy, ktoré by vedeli ustrážiť kvalitu takéhoto typu vzdelávania.

Kto bol podľa vás doteraz najlepší minister školstva na Slovensku?
Boli tu ministri, ktorým sa podarilo posunúť vzdelávanie výrazne dopredu. Na začiatku 90. rokov bol takým Ján Pišút, v tomto desaťročí Martin Fronc.

Čo sa podarilo a čo sa nepodarilo súčasnému ministrovi Jánovi Mikolajovi?
Podarilo sa mu vôbec niečo? Mám taký pocit, že svojimi kvázi reformami akurát znechutil učiteľov pre ozajstnú reformu. Ešte aj tam, kde mal možno dobrý úmysel, pokazil všetko veľmi zlou realizáciou.

S kým plánujete spolupracovať vo formovaní vašej politiky? Budete sa zaujímať aj o názory bývalého ministra školstva Martina Fronca?
Zaujímam sa o každý zaujímavý názor, vrátane názorov exministra Fronca a ďalších expertov z KDH a aj mimo neho. Stretávam sa však aj s učiteľmi, riaditeľmi, školskými psychológmi, s ľuďmi, ktorí problémy poznajú „z prvej ruky“.

Mali ste niekedy možnosť vyskúšať si byť učiteľkou?
Raz som sa pokúšala doučovať francúzštinu. A istým spôsobom som aj každodennou učiteľkou svojich detí, keď robíme úlohy, opakujeme si nejaké učivo. Obdivujem učiteľov, že dokážu trpezlivo dookola vysvetľovať a vysvetľovať. Aj preto, že to v istej miere sama zažívam pri príprave detí do školy, viem, aká ťažká a podceňovaná je ich práca a veľmi si ich za to vážim.

Ste matkou troch detí. Ako sa im študuje? Sú spokojné so svojimi školami?
Dve staršie dcérky chodia do dobrej školy a sú veľmi spokojné. A my ako rodičia sme tiež veľmi spokojní, pretože okrem inovatívnych prístupov k vzdelaniu tam panuje aj veľmi dobrá atmosféra, rodičia sú vtiahnutí do diania na škole, vyslovene cítime, že všetkým tam ide o to, aby sa tam deti cítili dobre a naučili sa všetko, čo budú v živote potrebovať.

Matúš Demko
foto: KDH

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo