Fico III.: Čo napísala nová vláda medzi riadky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Fico III.: Čo napísala nová vláda medzi riadky

FOTO TASR - Pavel Neubauer

Pozreli sme sa bližšie, ako chce tretia Ficova vláda spravovať krajinu v oblasti zdravotníctva, školstva a verejných financií. Nie je to sláva, ale oproti poslednej vláde mierny pokrok.

Na nastupujúcu tretiu vládu Roberta Fica, v ktorej sa historicky stretne SNS s reprezentantmi maďarskej komunity aj spolu s kedysi sebadeklarovaným lídrom pravice, je neradostný pohľad. Aj na spoločných fotografiách vidieť, že je to tak trochu smutná vláda. Smer je bez iskry a vystrašený z nedávneho volebného prepadu, Procházkova Sieť už pôsobí dojmom skolabovanej politickej strany, v Moste len dúfajú, že im nemalá časť voličov odpustí účasť v tejto vláde, smutne pôsobí aj Lucia Žitňanská so svojím proklamovaným bojom proti korupcii, na koni je len SNS, hoci aj Andrej Danko v týchto dňoch asi rozmýšľa, či atakovaného ministra školstva predsa len nevymeniť. 

V krátkych dejinách samostatného Slovenska sme asi ešte nemali vládu, ktorej členovia by začínali v takejto nedobrej morálnej kondícii. Tomuto rozpoloženiu tak trochu zodpovedá aj nové programové vyhlásenie vlády. No dobrá správa znie, že je lepšie, než bolo v prípade predošlej vlády, za čo Robert Fico výrazne vďačí svojim menším partnerom.   

S imidžom do zdravotníctva

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker vzbudil pri štarte novej vlády predsa len najviac očakávaní. Prišiel tam s aurou manažéra, ktorý dokázal dostať Slovenskú poštu zo straty do zisku.

Imidž nezávislého technokratického manažéra si aj sám starostlivo buduje. Trochu pri tom humbuku okolo jeho osoby zaniklo, že aj Slovenská pošta má uzatvorené veľké obchody so skupinami, ktoré nemajú dobrú povesť.

Vládne zámery so zdravotníctvom patrili aj vzhľadom na túto personálnu nomináciu medzi najočakávanejšie. Stručné zhodnotenie znie, že odrážajú imidž, o ktorý sa minister usiluje, a zároveň nimi hladí dušu ľudí pracujúcich v rezorte, najmä lekárov. Ako sme nedávno skonštatovali, ich postoj k jeho nápadom bude dôležitým predpokladom úspechu zmien, ak sa o ne minister pokúsi.

Vláda chce v zdravotníctve prehodnotiť zmluvy, zaviesť systém na kontrolu cien, za aké sa v zdravotníctve nakupuje, používa pritom termín nulová tolerancia voči neefektivite. Ale chce aj prehodnotiť sieť nemocníc a upratať v lôžkových kapacitách, aspoň to tvrdí v programovom vyhlásení.

Od roku 2017 plánuje vláda spustiť dlhoodkladaný a problémový systém e-Health, na čo si tiež radšej netreba staviť. Plánuje postaviť a spustiť novú budovu pre bratislavskú univerzitnú nemocnicu (hoci formulácia umožňuje aj výklad, že sa k takému plánu chce vláda len zaviazať).

V niektorých veciach sa však vláda, respektíve minister, už dopustili faulov. Zdieľať


Drucker si chce udržať náklonnosť všetkých dôležitých skupín, sľubuje lepšie podmienky lekárom, používa silný slovník pri témach ako zvyšovanie efektivity a transparentnosti (čím priznáva zlý stav v týchto oblastiach). Programová časť o dôstojnosti lekárov má rukopis lekárskych stavovských organizácií, časť o efektivite používa jazyk súkromných think-tankov pôsobiacich v zdravotníctve.

V niektorých veciach sa však vláda, respektíve minister, už dopustili faulov. Pri rokovaní o vzniku koalície dal napríklad Radoslav Procházka slovo, že sa bude snažiť presadiť, aby v kontrolných orgánoch sedeli ľudia z opozície. Vláda sa k tomuto záväzku prihlásila. Akurát si slovo „opozícia“ vyložila po svojom: stavovské organizácie, odborné zastúpenie v oblasti finančnej kontroly, tretí sektor. Zásadný prelom politickej kultúry v tomto určite nemožno čakať.

Podčiarknuté a zhrnuté: z programu pre zdravotníctvo vyplýva, že vláda, respektíve Drucker, dokážu pomerne odhodlane a presne pomenovať problémy zdravotníctva, na rozdiel napríklad od programového vyhlásenia Zuzany Zvolenskej spred štyroch rokov.

Školstvo: Balast, sklamanie s platmi aj dobré záväzky 

Začneme ocenením: pasáž o školstve je v programovom vyhlásení tretej Ficovej vlády o poznanie lepšia, ako to bolo v prípade druhej Ficovej vlády. Pravda, pred štyrmi rokmi bola latka postavená žalostne nízko, čitateľský zážitok umocňovali vety typu: „Vláda zabezpečí uskutočnenie dôslednej revízie reformy školstva nastavením inovatívnych procesov v riadení a vzdelávaní.“

Slovného balastu by sme našli dosť aj teraz v podobe floskúl, aké nechýbajú pri žiadnom vzdelávacom dokumente („rozvíjanie inovatívnosti, tvorivé experimentovanie, posilnenie analytického a kritického myslenia“).

A potom je tu aj večná mantra o tom, že školstvo má poskytovať vzdelávanie orientované „osobitne pre potreby hospodárskej praxe“. Chápaniu, že vzdelanie má byť akousi slúžkou ekonomiky, však u nás nečelia ani konzervatívci, napokon, keby vládu zostavovala pravica, napísala by to isté, len vo variante „osobitne pre potreby trhu“. Duch programového vyhlásenia je v značnej miere len odrazom plochosti nášho verejného diskurzu o školstve.

Oceniť však treba viaceré záväzky, ktoré sa v reformne ladenom prostredí objavujú dlhšie a na ktoré druhá Ficova vláda so začínajúcim ministrom Čaplovičom ani nepomyslela: napríklad už len skutočné umožnenie výberu z viacerých druhov učebníc by bolo malou školskou revolúciou. V Európe je len málo krajín, kde by bol taký štátny monopol na učebnice ako u nás. Učitelia sú na tom biedne, chýbajú dobré učebnice, už vôbec nie sú k dispozícii metodiky, čo je inde základný štandard.

Vláda sa tiež zaväzuje k optimalizácii siete škôl, ktorých je dnes vzhľadom na demografiu priveľa. Za posledných desať rokov klesol počet žiakov zhruba o tretinu, no počet škôl o desatinu. Rušenie niektorých základných a stredných škôl by tak šetrilo peniaze v rezorte (hoci podľa prvých výpočtov nie až toľko, ako sa očakávalo), ale na druhej strane narazí aj na regionálny odpor.

Na to treba silného a odhodlaného ministra, takže je opäť otázka, či aj tento zámer nezostane len na papieri, rovnako ako ďalších päť-šesť pozitívnych zámerov, týkajúcich sa napríklad posilnenia kompetencií riaditeľov škôl, z ktorých chcela predošlá vláda robiť skôr administrátorov zavalených byrokraciou.

Samozrejme, najväčšia pozornosť je dnes upriamená na učiteľské platy, z ktorých sa stala veľká predvolebná aj spoločenská téma. Navrhované zvyšovanie platov je však pre učiteľov ťažkou prehrou. V priebehu najbližších štyroch rokov majú platové tarify narásť o 26 percent, teda porovnateľným tempom, ako rástli predošlé štyri roky.

Učitelia však žiadali oveľa väčšie sumy, odborári chceli navýšenie platov dokonca o dve tretiny, štrajkujúci učitelia navrhovali zvýšenie o fixnú sumu 230 eur v priebehu jedného roka.

Požiadavky učiteľov boli naozaj príliš radikálne. Ale povedať im teraz, že mzdové navýšenia budú rovnaké ako doteraz, je tak trochu ľadovou sprchou. Popritom sa nerieši ani kľúčový problém, ktorým je starnutie učiteľského zboru a neatraktívnosť povolania pre mladých talentovaných ľudí.

Otázne je, ako na to zareagujú štrajkujúci učitelia, ktorí mali síce pri protestoch veľký mediálny výtlak, ale nízku organizovanosť. Dokážu sa sprofesionalizovať, aby ich tlak musela brať vláda vážne a prísť s ráznymi, ale umiernenejšími požiadavkami, aby bol možný kompromis?

Požiadavky učiteľov boli naozaj príliš radikálne. Ale povedať im teraz, že mzdové navýšenia budú rovnaké ako doteraz, je tak trochu ľadovou sprchou. Zdieľať

Naopak, na rozdiel od učiteľských platov vyzerá ambiciózne záväzok, že vláda zvýši celkový objem financií v školstve v priebehu štyroch rokov o dve miliardy eur. Lenže kľúčové sú opäť detaily, ktoré sa skrývajú za týmto megabalíkom (v akej miere sú do toho zarátané eurofondy? Na čo všetko pôjdu jednotlivé stovky miliónov eur?)

V dokumente cítiť rukopis Petra Mederlyho, predchodcu Plavčana na poste šéfa sekcie vysokých škôl a poradcu viacerých ministrov. Mederly sa podieľal aj na Čaplovičovej Správe o stave školstva.

Keby uvedené školské tézy predkladal minister typu Druckera, ktorý už prvé týždne zaujal víziou aj dôraznosťou, dalo by sa optimisticky konštatovať, že v školstve je nemalá šanca na zmeny k lepšiemu.

Vzhľadom na profil Plavčana a viacerých ľudí v jeho blízkom okolí však máme za sebou len prvé slohové cvičenie, ktoré dopadlo lepšie ako naposledy.

Rozpočtová finta

V rozpočtovej oblasti vláda opäť posunula cieľ na vyrovnaný rozpočet. Tento cieľ si Fico vytýčil už pred štyrmi rokmi, dosiahnuť ho mal v tomto období. No dnes je k tomuto cieľu rovnako ďaleko ako pred štyrmi rokmi. A podľa programového vyhlásenia sa tento cieľ odsúva až na ďalšiu vládu. A to napriek tomu, že za posledné roky priteká z daní výrazne viac zdrojov, ako bolo v pláne.

Fico má na to aj nejaké argumenty – o jeden percentný bod sa zníži daňová sadzba pre právnické osoby (na návrh SNS), o niečo sa má znížiť aj zaťaženie živnostníkov. Tieto opatrenia pripravia rozpočet o desiatky miliónov eur. No to, že Fico nebude ďalej konsolidovať verejné financie, znamená, že môže minúť o zopár miliárd viac, nie o tých niekoľko desiatok miliónov eur, na ktoré sa vyhovára.

V programovom vyhlásení však možno nájsť aj niekoľko zaujímavých pasáží, ktoré zostali prehliadnuté. Napríklad tie, podľa ktorých chce vláda zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti. To je zvláštny ústavný zákon, ktorý sa prijal po páde Radičovej vlády, hlasovali zaň Smer aj pravica – inak by ako ústavný zákon neprešiel. Ten hovorí viacero vecí, najdôležitejšie je, že zavádza sankcie pre vládu, ak nedodrží hranice pre verejný dlh a nebude dostatočne konsolidovať verejné financie.

Vtedy to vyzeralo, že tie limity sú ďaleko a netreba sa nimi trápiť, dnes sú však pre Fica už nebezpečne blízko. Na takú zmenu síce treba ústavnú väčšinu, teda podporu časti opozície, no Fico už ukázal, že to nie je pre neho nevyhnutne problém.

Je pravda, že zákon obsahuje aj zopár metodických detailov, ktoré po preverení časom potrebujú upraviť. No zdá sa, že vláda to chce využiť na jeho celkové zmäkčenie.

Z programu vlády je jasné, že Slovensko bude pokračovať v trende spoliehania sa na stabilitu. Ak sa v globálnej ekonomike nič závažné nestane, nebude takýto prístup znamenať ohrozenie krajiny. Ak by však došlo k nejakým otrasom, hoci aj menším ako v roku 2008 a 2009, bude to vážny problém.

Slovensko tak bude pokračovať v nabaľovaní dlhu, čo pri dnešnom demografickom vývoji znamená zvyšovanie zaťaženia pre budúcu generáciu. Zdieľať

To je dôvod, prečo si iné krajiny, napríklad Nemecko, Rakúsko či severské krajiny, ktoré si budujú imidž viac sociálnych ako kapitalistických, dávajú záležať na vyrovnanom rozpočte.

Slovensko tak bude pokračovať v nabaľovaní dlhu, čo pri dnešnom demografickom vývoji znamená zvyšovanie zaťaženia pre budúcu generáciu. Tá bude mať pritom dosť svojich problémov. Tým hlavným bude, že na jedného produktívneho človeka pripadne až 0,5 dôchodcu, pričom dnes je to 0,2.

Prinajmenšom pre budúce generácie sú finančné plány vlády zlou správou.
 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo