Malo by Slovensko zakázať komunistické symboly tak, ako to urobilo Poľsko?

Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti.

Zuzana Humajová, analytička Konzervatívneho inštitútu: Komunizmus je rovnako deštrukčná ideológia ako fašizmus a jeho propagácia je preto rovnako zvrátená ako propagácia fašizmu. Už v roku 2002 na to upozornili poslanci NRSR Osuský, Šebej a Tatár v návrhu na doplnenie § 261 trestného zákona o tzv. osvienčimskej lži. Plne sa stotožňujem s ich názorom, že kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu alebo komunizmu, alebo verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny fašizmu či komunizmu, dopúšťa sa činu, ktorý je zásadne nezlučiteľný s liberálno-demokratickým režimom a celou západnou civilizáciou založenou na slobode a inherentnej dôstojnosti každého jednotlivca. Každý takýto čin by mal byť hodnotený ako trestný čin. Žiaľ, návrh doplniť trestný zákon o tzv. jáchymovskú lož v parlamente dodnes neprešiel. Na zločiny komunizmu a fašizmu sa v našej spoločnosti stále používa dvojaký meter.

Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Najradšej by som bol, keby sme všetci pochopili, že komunizmus bol zlý a nespravodlivý. Pripravil o slobodu, o majetok, o ľudskú dôstojnosť, o život a zdravie mnohé nevinné obete. Hlásiť sa k nemu akýmikoľvek symbolmi by malo v každom človekovi vyvolávať pocit hanby. Verejnosť by komunizmus a jeho symboly mala spontánne a prirodzene tak odmietať, aby zákaz nebol potrebný.

K téme:
Poľsko vyhlásilo vojnu komunistickým symbolom
Fešák bilbord
Pozrite si ostatné otázky v ankete pre vybrané osobnosti.
Zdieľať

Karol Lovaš, premonštrát, básnik „brat Šavol“: Zakázané ovocie najviac chutí. Preto si myslím, že by sme skôr, ako sa ich rozhodneme zakázať, mali pouvažovať nad tým, či sme iní ako tí, čo ich kedysi používali. Kam sme sa posunuli v otázke vzťahu k životu, k hodnotám za 20 rokov odvtedy, čo v našej krajine nemáme komunizmus? A čo sa odvtedy stalo s našimi symbolmi, ku ktorým sa utiekame? Nestačí zakázať symboly. Treba zmeniť svoj postoj k nim. Treba zmeniť svoj postoj k životu a nebudeme sa musieť báť symbolov. Akýchkoľvek. Na to si ale najprv musíme nadstaviť zrkadlo a začať nemilosrdné spytovanie svedomia. A možno zistíme, že vinu na tom, ak sa dnes niekto utieka a ospevuje komunizmus v akejkoľvek jeho forme a podobe, môžeme niesť práve my a naše nedostatočné svedectvo života. Je to výzva pre nás. Nie pre tých druhých.

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Symboly nikomu neublížili, treba si skôr dávať pozor na ľudí, ktorí ich zneužívali pri svojich zločinoch. Hviezda nemôže za to, že si ju komunisti dávajú na vlajky - raz s červeným podkladom inokedy s modrým.

Ján Duda, profesor kánonického práva: Symboly komunizmu ma netešia, ale v primeranej miere - podľa mňa - je potrebné ich zachovať, aby ľuďom dneška i budúcnosti pripomínali ich absurdnosť a hlúposť (napr. "So Sovietským zväzom na večné časy" či "Proletári všetkých krajín spojte sa" alebo poukázali na výdobytky "rozvinutého socializmu" či dokonca blahobytu začiatkov komunizmu). Niektorí ľudia "ospevujú" dodnes bývalý režim a aj by som im doprial zažiť ho aspoň na určitú dobu. Nech by si na vlastnej koži skúsili "rady na mäso" (obchody prázdne takmer bez tovaru), povinnú účasť na prvomájových sprievodoch pod hrozbou vyhodenia z práce, či najabsurdnejšie hľadanie, ako som kedy zažil, keď stredoškolský gymnáziálny profesor na dobrovoľno-povinných hodinách vedeckého ateizmu "hľadal" existenciu Pána Boha niekde k priestore medzi protónmi a neutrónmi a, iste, keď ho nenašiel, bol to pre neho vedecký dôkaz, že Boh nejestvuje. Málokto dnes povie, že to bol režim, ktorý sa zrodil na krvi nevinných ľudí, na nespravodlivostiach, na slzách väznených a týraných, na vykonštruovaných procesoch... Nech nám aspoň symboly pripomínajú absurdnosť i tragickosť tejto doby, ktorú Slovensko muselo prežiť. Lebo ak nám odídu z očí, odídu nám aj z mysle. A to hádam nechceme. Aspoň ja určite nie.

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha: Je určite nelogické robiť rozdiely vo verejnom posúdení nacistického a komunistického režimu. Avšak existuje veľa spôsobov, ako odsúdiť rôzne zločinecké režimy a pomýlené ideológie a nie som si istý, že trestanie vlastnenia pionierskych šatiek (tipujem, že to je tiež komunistický symbol) je práve ten najlepší. Je veľký rozdiel medzi úmyselnou propagáciou omylov nacizmu a komunizmu (obzvlášť tých, ktoré sú deštruktívne pre človeka a ľudskú spoločnosť) a nosením trička s kosákom a kladivom z recesie. Dávať tieto dve skutkové podstaty do jedného vreca môže viesť k nerozumným a nespravodlivým dôsledkom.

Anton Ziolkovský, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska: Určite áno. Strom poznať ovocí. Milióny obetí komunizmu sú nemými svedkami zvrátenosti systému, ktorý nemožno tolerovať. Preto by bolo chybou zaujať ľahostajný postoj k symbolom, ktoré tento čudný svet pripomínajú.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Pavol Rábara

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo