Je to tu najhoršie od Mečiara

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Je to tu najhoršie od Mečiara

Foto: profimedia.sk (Gabriel Kuchta)

Rozhovor s Miroslavom Beblavým o pozadí Siete, z ktorej odišiel, o tom, či sa jeho nové občianske združenie zmení na stranu a prečo treba odvolať čerstvého ministra školstva.

Donedávna bol jednou z hlavných tvárí Siete, dnes tvrdí, že Sieť je mŕtvy projekt. Krátko po voľbách chvíľu zvažoval, že odíde z politiky, rozhodol sa však ostať a v rozhovore pre Postoj predstavuje svoje nové občianske združenie. S Miroslavom Beblavým sme hovorili aj o pozadí Siete a jej dôvodoch vstupu do vlády s Ficom, aj o tom, či je naozaj najväčším problémom novej vlády Peter Plavčan, ktorého chce cez parlament odvolať. 

Keď ste hneď po voľbách ohlásili odchod zo Siete, hovorili ste, že ešte potrebujete čas, aby ste si sám pre seba zhodnotili, kde ste to vlastne dva roky boli a čomu ste slúžili. Už to viete lepšie?

Pokiaľ si pamätám, hovoril som, že si musím premyslieť, čo sa stalo a kde som spravil chyby, teda myslel som to viac na seba, než že by som sa chcel zapodievať Sieťou. Nejde však len o moju sebareflexiu. Tieto voľby nás doviedli do najhoršej politickej situácie od roku 1998. Teda ešte ďalšie mesiace mi potrvá, kým si utrasiem v hlave, čo sa stalo so Sieťou, ale aj so slovenskou politikou.

Predsa len sa ešte vrátime k Sieti a vášmu odchodu zo strany, ktorú ste spoluzakladali. Jeho spúšťačom bolo tajné rokovanie Procházku na Úrade vlády deň po voľbách, čo ste vcelku pochopiteľne vnímali ako narušenie vzájomnej dôvery. Na druhej strane je faktom, že Sieť sa pred voľbami voči Smeru vymedzovala najmenej, vy sám ste na Facebooku písali, že vláda so Smerom je predstaviteľná, ak sa nebude dať inak a ak sa Smer zmení...

...pod čím bolo napísané „na svätého Dindy“, čo znamená nikdy. Je krajne zlomyseľné od niektorých ľudí, ak vyťahujú tento citát bez tohto dokončenia. Bolo predsa jasné, že Smer sa nikdy nezmení, čo sa aj teraz ukazuje.

Tieto voľby nás doviedli do najhoršej politickej situácie od roku 1998. Zdieľať

Neverili ste tomu, že ho možno dotlačiť k významnejším ústupkom a zmene?

Smer nám za posledné štyri roky, keď vláda bola len na ňom, ukázal svoju pravú podstatu. Je to strana, ktorá okrem rozsievania všadeprítomnej korupcie len manažuje stagnáciu a nemá problém vypustiť obrovské množstvo nenávisti a strachu, ak má pocit, že jej to len trochu pomôže vo voľbách. S takouto stranou sa nedá vládnuť. Samozrejme, sú situácie typu, keď na hraniciach stoja vojaci cudzej armády a podobne, ale nad rámec takýchto mimoriadnych situácií si to neviem predstaviť.

Bolo jasné, že po voľbách sú tu len tri možnosti, vláda Smeru s časťou pravice, predčasné voľby či naťahovanie času okolo možnosti vytvoriť veľmi divokú koalíciu pod vedením Sulíkovej SaS...

...nemáte pravdu, tých možností bolo oveľa viac, len sme ich nevyskúšali.

Aké?

Napríklad polopolitické vlády bez straníckych špičiek napriek spektrom, alebo niečo ako úradnícka vláda...

...politologicky sa dá narysovať viac možností, my sa bavíme o povolebnej politickej realite.

Mohli byť realitou, ale my sme ich ani nevyskúšali. Už dva dni po voľbách som na predsedníctve Siete povedal, že človek v politike nemá vždy veľmi na výber, ale vždy môže odmietnuť nejaký variant.

My sme pred voľbami našim voličom sľubovali zásadnú zmenu, pretože v spoločnosti rástla frustrácia, ktorá napokon znamenala veľký nárast radikálov a extrémistov. Za týchto okolností podporiť pokračovanie existujúcej vlády, a to len s minimálnymi zmenami, je absolútne zničujúce pre Sieť, ale zlé aj pre Slovensko.

Vy sám si viete predstaviť aspoň teoreticky, že po mesiaci povolebných rokovaní, ktoré by neviedli k ničomu, by ste súhlasili so začiatkom rokovaní o vstupe do vlády so Smerom, pričom by ste mali na Smer oveľa zásadnejšie požiadavky než to, čo prešlo?

Keby som stál pred touto dilemou, tak by som ju musel riešiť. Lenže pred touto dilemou som nestál ani chvíľu, už po pár dňoch som jasne pochopil, že Procházka s Hrnčiarom majú jasno, že chcú vládnuť so Smerom a nebudú riskovať nič, aby ohrozili tento projekt. Takže som ani nemal čo riešiť.

Vieme, že Radoslav Procházka mal inú predstavu, chcel sa stať ministrom zahraničia alebo spravodlivosti, narazil však na odpor Roberta Fica, ktorý žiadal, aby ostal kvôli scvrknutému poslaneckému klubu Siete v parlamente. Zo zákulisia tiež preniklo, že aj biznis kruhy v okolí Siete tlačili na to, aby strana zobrala dopravu. V tejto súvislosti sa spomína meno Radoslava Barana. Vy o tej strane predsa len všeličo viete, ani meno pána Barana sa nevyrojilo len tak teraz po voľbách. Mohli by ste povedať o tomto pozadí viac než ste hovorili dosiaľ?

Môžem povedať, čo viem, ale nebude to zásadne odlišné od toho, čo som už povedal. Ja som sa naozaj s pánom Baranom nikdy nestretol, aspoň si toho nie som vedomý. Pokiaľ viem, nebol členom Siete, ani žiadneho orgánu, nikdy nebol na zasadnutí nejakého orgánu strany.

Z tohto pohľadu bol pán Baran neviditeľný. Existovalo mnoho vonkajších aj vnútorných klebiet o jeho úlohe, v politike som však počul toľko nepravdivých klebiet, a to aj o sebe, že som sa klebety naučil brať s veľkou rezervou, samozrejme, pokiaľ nemali pre mňa nejaký faktický základ.

Aké klebety ste však v tejto súvislosti brali vážne?

Otázku financovania. Keď Procházka navrhol, aby bol pán Čepko kancelárom Siete, ale muselo za to hlasovať aj predsedníctvo, tak som vtedy povedal, že v záujme jednoty strany som za to ochotný hlasovať, pokiaľ ako predsedníctvo dostaneme položkový rozpočet na kampaň aj štvrťročný reporting o zdrojoch aj o výdavkoch.

Súhlasil s tým predseda aj Čepko. Bol som na mnohých oficiálnych aj neoficiálnych rokovaniach, kde som bol neraz svedkom, že sa pod vplyvom rokovania menili pôvodné plány. Teda to nebolo niečo formálne, že by prišiel niekto z inej miestnosti s hotovým výsledkom a my by sme to odfajkli. Vedenie Siete rozhodovalo do volieb o kľúčových veciach, samozrejme, najväčšie slovo mal Rado, potom ja, takže nemal som vôbec dôvod myslieť si, že za stranu rozhoduje niekto iný.

Teda do volieb ste nemali dôvod pochybovať, či je Procházka pri rozhodovaní slobodný?

Jednu vec som odhadol veľmi správne, jednu veľmi nesprávne. Správne som odhadol, že ak Sieť pôjde do vlády so Smerom, tak Procházka zničí Sieť aj svoju osobnú politickú budúcnosť. Celkom chybne som sa domnieval, že túto chybu nespraví, nechápal som, prečo by mladý, ambiciózny politik mal zahodiť svoju kariéru kvôli jednej vláde.

Chcete teda povedať, že prvé povolebné rokovanie Siete a veci, ktoré tam zaznievali, boli pre vás šokom? Veď ste s tými ľuďmi boli dovtedy takmer každý deň, poznali ste spôsob ich uvažovania.

Naozaj musím povedať, že to prvé povolebné zasadnutie predsedníctva bolo pre mňa veľkým šokom. Pochopil som, že pod maskou rokovania o pravicovej vláde bolo skutočnou snahou dohodnúť sa so Smerom.

To, čo sa po voľbách stalo v Sieti, bolo pre mňa veľkým šokom. Zdieľať

Keď sme s Katarínou Macháčkovou namietali, že rokovať so Smerom nemá zmysel, pokiaľ s ním nechceme rokovať o vytvorení vlády, čo sme obaja odmietli, tak pod týmto tlakom zazneli veci, pre ktoré sme pochopili, že tá kryha medzi nami sa láme.

Foto: profimedia.sk (Gabriel Kuchta)

Vy ste racionálny človek, ani o Procházkovi s Hrnčiarom sa nedá tvrdiť, že by neboli racionálni. Aké je vaše vysvetlenie, prečo chceli ísť hneď deň po voľbách so Smerom?

Neviem. Nemám rád konšpiračné vysvetlenia, myslím si, že v 95 percentách platia normálne, až banálne vysvetlenia ľudských pohnútok, možno vo zvyšných piatich som ochotný veriť nejakej konšpirácii. Keďže ich konaniu racionálne nerozumiem, buď som to ja, ktorý nerozumiem politike, alebo je tam zákulisný dôvod, ktorý však nepoznám.

Nemôže byť však za tým aj veľmi prozaický a pragmatický dôvod? Sieť skončila katastrofálne vo voľbách, už akoby samotným výsledkom stratila perspektívu, pričom na Procházku sa zrútilo financovanie...

To by nahrávalo tomu zákulisnému vysvetleniu, keďže sám Procházka popiera, že by išiel do vlády kvôli dlhom.

To by bolo čudné, keby to týmto odôvodňoval verejne. Ale v strane by sa asi vedelo, že toto je ten dôvod.

Ale to sa mi nezdá také zrejmé. Strana dlhuje banke 2,8 milióna eur, za voľby však dostane okolo štyroch miliónov eur. Isteže, Sieť bude v ťažkej finančnej situácii, bude jej chýbať vankúš, na ktorý sme sa predtým spoliehali, ale nebude ani v situácii, keď by mali zajtra nabehnúť exekútori a zobrať jej majetok.

To však neplatí v prípade predčasných volieb. Ak by k nim došlo, bolo by už po Sieti, keďže strana by nevyčerpala celý príspevok od štátu. V takýchto voľbách by sa nedostala do parlamentu, no záväzky voči banke by zostali.

Môže byť, ale keďže predčasné voľby by nemuseli byť pred jarou či letom roku 2017 a keďže pomerne veľký príspevok za voľby z tej celkovej sumy príde krátko po voľbách, aj predčasné voľby by mohli byť pre Sieť zvládnuteľné, hoci by boli, samozrejme, problém.

Zároveň platí, že tým, čo Sieť spravila, zabila svoju politickú budúcnosť, takže pre mňa neobstojí argument, že museli urobiť čokoľvek, len aby sa vyhli predčasným voľbám.

To je asi tak, že si podrežete hrdlo, aby ste nedostali AIDS. Teda radšej sme to mali riskovať než spáchať politickú samovraždu, k čomu sa napokon moji kolegovia odhodlali.

O Procházkovi už vlastne hovoríte ako o politikovi, odsúdenom na politickú smrť v najbližších voľbách. V politike sa však neraz stane, že odpisovaný politik vstane z mŕtvych. Prečo sa to podľa vás Procházkovi už naisto nepodarí?

Iste, politik aj strana môžu naozaj prežiť všeličo. Podľa mňa však nemôžu prežiť popretie svojej DNA a absolútne znedôveryhodnenie lídra. Myslím, že toto voliči Sieti už nikdy neodpustia.

Prejdime k vašej politickej budúcnosti, ktorá sa v tejto chvíli javí perspektívnejšie. Niektorí bývalí členovia avizovali založenie občianskeho združenia, ktoré by ste mali viesť a ktoré by sa mohlo transformovať na stranu.

Chcem sa niečomu vyhnúť – býva zvykom, že ak niekto zakladá stranu, ale nechce to ešte povedať, tak sa tvári placho, alebo si založí občianske združenie. Za seba hovorím, že to tak nie je. Úprimne neviem, aká je moja politická budúcnosť.

Budovať stranu má zmysel len vtedy, keď bude prepájať širšiu skupinu ľudí než tých, čo sú už dnes v politike, alebo tých, čo odišli zo Siete. Dnes tu máme zaujímavý paradox. Ešte nikdy tu nebolo v histórii toľko ľudí, ktorí chcú zmeniť krajinu k lepšiemu a sú ochotní sa aj verejne angažovať. No nikdy nebolo tak málo ľudí, ktorí to chcú robiť v rámci existujúceho politického systému.

Úprimne neviem, aká je moja politická budúcnosť. Zdieľať

To dnes nejde zmeniť len tak, že sa postavím na tlačovke a poviem, zakladám stranu, poďte ma voliť.

Neodpovedali ste celkom na otázku. Idete teda zakladať občianske združenie?

Áno.

Čo bude robiť?

Toto združenie má vykonávať verejnú činnosť, bude mať viacero pilierov. Chceme systematizovať stráženie verejných financií. Na to treba viac ľudí, nemá to byť len odhaľovanie káuz, ale systematické stráženie. Druhou vecou je spolupráca s ľuďmi, ktorí boli v Sieti alebo boli mimo, aby sa ďalej presadzoval program Siete a generovali nové myšlienky.

Chcel by som tiež zatiahnuť týchto ľudí do politických a občianskych aktivít. Ak napríklad nový minister zdravotníctva naozaj bude chcieť verejnú kontrolu, nielen na úrovni zdravotníckych inštitúcií, ale aj nemocníc, vytvoríme sieť dobrovoľníkov, ktorí budú chcieť strážiť kontrolu financovania nemocníc.

Opisujete to ako nátlakový think-tank. Ale veď už budúci členovia tohto združenia sa vyjadrili, že to vnímajú ako predstupeň budúcej strany. Čo iné to má napokon byť?

Otvorene poviem, môže to mať viac koncov. Možno sa ukáže, že je to zmysluplná organizácia, ktorá však nebude stranou, no tí ľudia sa môžu včleniť do rôznych strán a naďalej so mnou spolupracovať. Druhá možnosť je, že táto skupina sa bude chcieť politicky angažovať, ale nebude chcieť vytvoriť jednu stranu, ale sa dohodnúť s ďalšími na väčšom projekte.

Tretia možnosť je založiť vlastnú stranu, ale na to treba viac než len pocit, že máme spoločné presvedčenie a chceme stranu.

Takže predsa len predstupeň novej strany...

Nie, hovorím vám to presne tak, ako som to hovoril včera exsieťárom na stretnutí, ako to hovorím aj svojej žene večer doma, naozaj neviem, čo bude. Slovensko je v zlej situácii, štandardná politika tu chýba.

Napokon, to je hlavný dôvod, prečo som ostal v politike. Po voľbách som mal silnú chuť z toho odísť, pretože sedieť dva metre od Kotlebu a kollárovcov, to nie je moja predstava o robení politiky. Vždy som si zakladal na tom, že chcem robiť politiku dobre a profesionálne, nie preto, aby ma živila. Ak budem mať pocit, že touto cestou sa to dá, v politike budem, ak nie, nebudem.

Igor Matovič už naznačoval, že protestné OĽaNO chce premeniť na štandardnejší formát strany, kde bude konzervatívne a liberálne krídlo. Vy ste sa s ním o tomto rozprávali?

Dostal som viaceré ponuky, mal som rozhovor aj s Matovičom, ale rozhovory tohto typu nebudem zverejňovať. Aj ja si myslím, že jeho protestné obdobie pominulo, predpokladám, že ho to už nemusí ani baviť. Preto chce transformovať OĽaNO do niečoho nového, súčasne sa mu vymenil poslanecký klub, treba dodať, že k lepšiemu. Najväčším aktívom aj negatívom OĽaNO je však samotná osoba Matoviča.

Z tejto vety vyplýva, že zrejme neplánujete stať sa liberálnou tvárou novej Matovičovej strany.

Nemám takéto plány s nikým, ani s Igorom. Vnímam jeho cestu, ale úprimne povedané, musím sledovať, do akej miery sa on sám zmenil. Najväčším nepriateľom Richarda Sulíka je Richard Sulík, to isté platí aj o Matovičovi, ktorý má veľa silných, aj deštruktívnych stránok. Vníma, že sa chce zmeniť, lebo chápe, že jeho predošlá cesta viedla do stratena, otázka je, ako sa mu to podarí.

Spomenuli ste, že sme od Mečiara v najhoršej politickej situácii. Mali sme tu však predsa vládu Fica so Slotom a Mečiarom, či vládu samotného Fica. To bolo naozaj lepšie?

Nemyslel som len vládu, vláda je len časť politiky. Myslím situáciu v samotnej politike. Nerád hovorím o štandardných stranách, podľa mňa také v parlamente nie sú. No je fakt, že umiernenejšie strany z parlamentu vypadli a voliči podporili radikálne, až extrémistické zoskupenia. Ak sa niečo nezmení, tak to povedie len k ďalšej extremizácii.

Mám pocit, že vzniká situácia, keď sa politika trhá a v strede vzniká čierna diera. A to je niečo, čo si nepamätám od čias Vladimíra Mečiara. Zdieľať

Na prešľapy Ficovej tretej vlády bude spoločnosť reagovať ďalšou radikalizáciou. Podľa mňa sedemdesiatpäť percent zodpovednosti za Kotlebu nesie Fico, no dvadsaťpäť aj ľudia ako Sulík. Na radikalizáciu politikov reaguje spoločnosť tak, že sa tiež radikalizuje. Mám pocit, že vzniká situácia, keď sa politika trhá a v strede vzniká čierna diera. A to je niečo, čo si nepamätám od čias Vladimíra Mečiara.

Foto: profimedia.sk (Gabriel Kuchta)

Téma politickej krízy nás okľukou dostáva aj k takým konkrétnostiam, ako je kauza okolo nového ministra školstva Petra Plavčana. Všetci vieme, čo je zač, čo má za sebou, ako sa dostal k profesúre a akú má minulosť. Čo však s takými ľuďmi, ak treba zmeniť krajinu? Sám to síce neurobí, no videli sme, že ak sa aj do priemerných ministrov oprie verejnosť s konkrétnou požiadavkou, tak sa občas niečo presadiť podarí. Je teda lepšie žiadať odvolanie Plavčana za tých dvadsaťtisíc eur, ako by to bol oligarcha, alebo radšej na neho vyvíjať nátlak, aby v školstve urobil aspoň niečo?

K takémuto poňatiu mám veľké výhrady. Základný dôvod, prečo politika nefunguje, je strata dôvery v politikov. Ľudia majú pocit, že politikom sa nedá veriť, že pre nich neplatia normálne pravidlá, že v zákulisí je všetko inak, ako hovoria.

Nevyhnutným predpokladom návratu k štandardnej politike je štandardná politická kultúra. Tá nespočíva v tom, že na Bratislavskom hrade obnovíme vianočné trhy, ako to predstavil predseda SNS Andrej Danko. Štandardná politická kultúra od Viedne po Tokyo je, že ak niekto spravil niečo zlé, nemôže byť v najvyšších politických funkciách. Málokedy bolo natoľko preukázané, ako pri pánovi Plavčanovi, že niekto tak zneužil svoju moc, aby sa obohatil.

To ho hĺbkovo diskvalifikuje na akúkoľvek seniorskú pozíciu v štátnej správe, preto som už pred troma rokmi tlačil na ministra Čaploviča, aby ho odvolal. K politickej kultúre prispeje, ak ho pán Danko odvolá, nominuje niekoho ďalšieho a s tým sa budeme baviť aj o programovom vyhlásení.

Otázku však možno postaviť aj inak: čím je minister Plavčan diskvalifikovaný viac, než napríklad minister Kaliňák?

Nemusím byť schopný odvolať všetkých ministrov, na také veci sú tu voľby. Ale dôležité je vymedziť čiaru. Ak niekoho prichytíme s rukou v pokladničke, ako odtiaľ kradne a ospravedlníme to, tak to nabúra ideu základných politických štandardov a kultúry.

Venoval som sa aj Kaliňákovi, nešetril som ho. Ale Kaliňák nie je argument na to, aby sme prepáčili Plavčanovi jasné porušenie zákona, ktorým sa chcel obohatiť.

Ak niekoho prichytíme s rukou v pokladničke, ako odtiaľ kradne a ospravedlníme to, tak to nabúra ideu základných politických štandardov a kultúry. Zdieľať

A úprimne povedané, ak by pán Plavčan prešiel voľbami, ak by mal politickú legitimitu a podporu, tak stále by to bol rovnako veľký problém, ale aspoň by som chápal váš argument. Ale on je úradnícky nominant, ktorého vytiahli z klobúka. Tak môžu vytiahnuť z klobúka aj iného. Máme kopec rektorov, bývalých rektorov, mnoho úspešných odborníkov. Tento váš argument sa mi zdá bizarný.

Ale boli sme zvyknutí, a to aj za vlády pravice, že tento typ prehreškov sa odpúšťa. Preto to pôsobí ako selektívny prístup.

Ak by sa vtedy objavil takýto jasný prípad porušenia zákonov vo vysokej štátnej funkcii u niekoho, kto by sa mal stať ministrom, bol by som sa búril aj vtedy. Plavčanov prípad nie je nejaký pocit, domnienka, bolo jasne preukázané, že mal ruku v pokladničke.

Keď už toto prejde, tak potom každý môže byť ministrom. Tu nejde len o tú odmenu, ale o to, že verejné zdroje vložil do Slávie Capital protizákonne, z čoho mal odmeny. Ale keby vtedy táto riskantná investícia nevyšla a krachlo by to, tak o to štát príde. A takto použili 5,5 milióna eur. A v tej firme bola jeho manželka, tak už neviem, čo chcete viac.

Ja viem, že sú tu aj ďalšie kauzy, napríklad DPH, ale tej sa venujú páni Lipšic a Matovič, takže to sa rieši. A verte mi, že sa budem venovať aj ďalším.

Za posledných dvadsaťpäť rokov tu bolo 17 ministrov školstva, z ktorých 16 bolo takpovediac nanič...

Tu vás preruším. Ak niečo ničí normálnu politiku, tak je to takéto paušalizovanie. Ak v jednej vete dáme do jednej roviny Fronca, Ftáčnika a Jurzycu so Slavkovskou a Čaplovičom, tak posilňujeme tento stereotyp. To je to isté, čo hovoria Kotlebovi voliči, že všetci politici sú rovnakí, len Kotleba je iný.

Ale tak to nie je, politici sa líšia, a to etikou i kvalitou a ja sa na to snažím poukázať. Po Froncovi a Ftáčnikovi zostala reforma vysokých škôl, ktorá priniesla mnoho dobrých vecí, no jej nasledovníci ju nedotiahli. Zostala po nich veľká reforma financovania školstva, bez ktorej by učitelia nemali ani tie platy, čo majú dnes.

Na to mal odvahu jedine Fronc, a to hovorím aj s tým, že viem, že to bude nepopulárne tvrdenie, lebo jeho asi nikto nemá rad. Jurzycu je pre krátkosť jeho pôsobenia ťažké hodnotiť. Politikov nemožno deliť len na supermanov a diablov, mnoho z nich je medzi tým. Či ide o Radičovú, Fronca, Mikloša, Žitňanskú. To neboli ani diabli, ani supermani, no pre krajinu nejakú tú robotu odviedli.

Nemá význam hovoriť, že Slovensko je čierna diera, kde sa za dvadsaťpäť rokov všetko pokazilo. Problémov je veľa, vnímame únos štátu nejakými skupinami, potrebujeme aj výrazne modernizovať, ale neprepadajme depresii a nehovorme, že všetci sú rovnakí.

Ale pri školstve to je tak, že sme na tom zle aj v porovnaní s okolitými krajinami. A komu to dať na zodpovednosť, než ministrom školstva?

Vzhľadom na množstvo peňazí, ktoré tam dávame, to nie je pravda. Školstvo je v zlom stave, ale ide tam málo peňazí. Zdravotníctvo je tiež v zlom stave, ale je tam zlý pomer cena a výkon.

V absolútnych výsledkoch, ktoré vieme merať, je školstvo v zlom stave. Že tam ministri nedokázali presadiť viac zdrojov, je tiež súčasť problému, nie jeho ospravedlnenie.

Ale to nie je vždy problém ministra školstva. Na to musí mať podporu premiéra a ministra financií. Ja som bol prvý tieňový minister financií, ktorý predstavil víziu zvýšenia zdrojov na školstvo o tridsať percent.

Preto rovnako, ako nadávať na ministrov školstva v tejto veci, treba aj na ministrov financií, prečo nik z nich takúto investíciu neurobil. Súhlasím, že do roku 2007 tu nebol fiškálny priestor na nejaké veľké investície, a od roku 2009 tu bola kríza. Taktiež ťažko nadávať na Brigitu Schmögnerovú, keď musela riešiť, že jej po Mečiarovi padalo všetko na hlavu.

Ale priestor v rokoch 2007 a 2008 tu bol. Hovoriť o Petrovi Kažimírovi, ktorý bol schopný zainvestovať dva a pol Ficovho balíčka, ale nenašiel peniaze na školstvo, to je spravodlivé.

Naozaj veríte, že by po Plavčanovi prišiel lepší minister? Stačilo sledovať mená, aké vyťahoval z klobúka, a či sa nám to páči alebo nie, Plavčan bol z nich možno najlepšou voľbou. Je teda za čo bojovať?

To je otázka na pána Danka. Ale predpokladám, že ak by pán Danko usúdil, že pán Plavčan musí ísť, tak by z toho vyvodil poučenie aj pre seba, že má nabudúce lepšie vyberať, po morálnej aj schopnostnej stránke.

Nominácia Plavčana zvonku pôsobila ako pomerné náhodné hľadanie. Pán Danko má výhodu, že má relatívne slabý klub a môže si svojich nominantov vyberať pomerne slobodne. Danko má v politike veľké ambície, takže by som predpokladal, že nebude chcieť robiť zmätočné personálne nominácie. Ak chce na niečom zbierať body, tak z jeho rezortov to môže byť len školstvo.

Na jeho voličov viac zapôsobí marketing cez ministerstvo obrany či eurofondy z pôdohospodárstva.

Ale tou témou, cez ktorú bude SNS cítiť v médiách, bude školstvo.

Teraz ste sa vrhli na školstvo. Hovorí to aj niečo o vašich ambíciách v oblasti školstva?

Spolupracujem úzko so Zuzkou Zimenovou a ona je ten človek, kto sa u nás najviac zaoberá školstvom. Ja ako svoju úlohu beriem zaoberanie sa verejnými financiami ako celkom a ich kvalitné využívanie a modernizáciu krajiny, osobitne verejné služby, čo v našom priestore znamená najmä školstvo a zdravotníctvo.

Nie je problémom školstva aj to, že si ho nikto s politickým výtlakom, napríklad ako vy, nechce naplno adoptovať? A povedať, že mojím cieľom je byť ministrom školstva.

Natoľko ma už život prefackal, aby som vedel, že riešiť, čím chcem byť, je väčšinou predčasné. Zdá sa mi to nielen pyšné, ale aj zbytočné.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo