Výlet do vlasti dezolátov
Natrafil som na Bulharku, ktorá mi všetko vysvetlila
Bulharsko je najchudobnejšia, najmenej zaočkovaná a celkom iste aj najbeznádejnejšia krajina v EÚ.

Protesty v Sofii, jún 2013. Foto: Openverse/Georgi C
Niekoľko elementov bulharskej zúfalosti nájdeme aj na Slovensku, no s jedným rozdielom: bulharský kokteil je ešte o niečo smrteľnejší ako ten slovenský.
V roku 2013 vlna samoupálení, v rokoch 2020 – 2022 druhý najvyšší počet úmrtí na covid na svete a v rokoch 2022 – 2023 ochromuje otázka dodávania zbraní na Ukrajinu túto – z dobrých historických dôvodov – rusofilnú spoločnosť.
No a v nedeľu sa tu budú konať piate parlamentné voľby za dva roky.
Skrátka, krajina v mŕtvom bode bez akéhokoľvek východiska. Šéf vášho ministerstva obrany by tam nevidel nič iné ako opice a šéf vašej diplomacie by sa cítil obkľúčený stádami paviánov. Ja som za tými dezolátmi zašiel.
Vládna štvrť v Sofii je asi posledné miesto v Európskej únii, kde ešte predávajú suveníry s ruskou vlajkou a s podobizňou Putina.
Oslovilo ma, že huslista pred starobylými vykopávkami antickej Sofie hral melancholickú melódiu. Bez slova som mu hodil mincu do puzdra na husle – a on začal hrať ruskú Kalinku.
Pýtam sa jej: „Ste politicky aktívna?“ Ona to rezolútne popiera. Zdieľať
Keďže veľkobulharská politika identity dlhodobo blokovala prístupové rokovania susedného Severného Macedónska do EÚ, išiel som do juhozápadného pohraničia Bulharska.
Zastavil som sa v dedine Zelendol. Dedinský hostinec, na pohľad zvetraná hrubá stavba z tehly, sa zdá byť zatvorený. Je však otvorený, dlhý výpadok elektriny sa konečne skončil a ja dostanem dobré mäkké, hoci mastné hranolky.
Vedúca má asi päťdesiat rokov a veľa sa chichoce.
Jej pohľad na svet vyjadruje magnetka na počesť večného komunistického vladára Todora Živkova: „28 rokov bez Beja Toša – deň čo deň je všetko horšie a horšie.“ Hovorí, že Zelendol je červená dedina, ale ona sama teraz volí novú proruskú nacionalistickú stranu Obroda.
Na bare leží petícia: „Chcete, aby bulharský lev zostal jedinou oficiálnou menou Bulharska až do roku 2043?“ Množstvo podpisov sa blíži k počtu Zelendolčanov, ktorí v októbri 2022 ešte prišli k štvrtým predčasným voľbám. Bulharsko, ktoré je od júla 2020 v čakárni na euro ERM II, chce prijať euro. Vedúca tvrdí, že euro by nadobro položilo slabú bulharskú ekonomiku.
Pýtam sa jej: „Ste politicky aktívna?“ Ona to rezolútne popiera.
Inak je veľmi aktívna: nalieva číru pálenku do fliaš minerálky, aby dvaja starší robotníci nerušene prežili obedňajšiu prestávku, popritom školí mladú dedinskú blondínku, ktorá sa pri neviditeľnom pultíku vzrušene rozpráva s roztrúsenými hosťami a chichoce sa.
Opakovane prechádza okolo funkcionársky týpek, ktorý tu so svojou perfektne hladkou pleťou pôsobí ako cudzí druh, „je to šéf socialistov v Blagoevgrade, môj priateľ“.
Susedia by vraj vďaka bohatému chovu dobytka a ovocia získali veľa eurofondov – na úkor Bulharska. Zdieľať
Pýtam sa špičkového socialistu, prečo je Kornelija Ninová, ktorá doviedla bývalú štátostranu BSP z 27 na 9 percent, stále jeho straníckou šéfkou. Odpovedá s veľmi jasným gestom: „Pretože stanovy nám zatiaľ nedovoľujú, aby sme jej politicky odsekli hlavu.“
Pre vedúcu je táto politička nenávideným červeným súknom, keďže Ninová bola v mladosti proeurópskou pravičiarkou a podieľala sa na veľkom privatizačnom obchode s vtedajším reformným premiérom Ivanom Kostovom.
Vedúca, ktorá si krčmu iba prenajíma, má totiž svoje zásady. Z hrubej stavby, ktorá sa nachádza priamo na prejazdovej ceste do Severného Macedónska, sa má podľa želania majiteľa stať motel. To by jej síce prinieslo viac zákazníkov, ale ona je aj tak proti, no a proti vstupu Severného Macedónska do EÚ je ešte viac.
Myslí si, že susedia by vďaka bohatému chovu dobytka a rozšírenému pestovaniu ovocia získali veľa eurofondov – na úkor Bulharska.
Znova a znova si ku mne vedúca prisadá. Pýtam sa jej, odkiaľ pramení tá bulharská beznádej. Je to úpadok dôvery v spoločnosť, čoraz hlbšia erózia vzájomnej dôvery? Ťažko pokrúti hlavou, čo znamená, že súhlasí, no príčiny vysvetliť nevie. A už ani ona Obrode tak úplne neverí.
Rozprávam jej, ako som pred takmer desiatimi rokmi skúmal vlnu samoupálení. Tie samovraždy boli reakciou na neúmerne zvýšené účty za elektrinu, ktoré Bulhari dostávali od firiem dodávajúcich energie. Tie firmy totiž jedna proeurópska vláda predala do zahraničia. A vedúca na to pokojne povie: „Áno, to ja som v roku 2013 zorganizovala prvý protest po celom Bulharsku.“
Hanbím sa pred krčmárkou a prisahám jej, že som v Rakúsku aspoň na túto tému upozornil. Zdieľať
Nemôžem uveriť svojmu šťastiu: vedúca zo Zelendolu stelesňuje celú nedávnu históriu Bulharska. Volá sa Ľusi Manova, rebelantsky naladení ľudia z celého Bulharska ju poznajú.
Nebola vždy krčmárkou, pracovala predtým ako auditorka pre Coca-Colu, dobrovoľne sa angažovala pre miestny folklórny súbor a už v rokoch 2011 – 2012 zorganizovala protesty proti cenám pohonných hmôt.
Na jej prvý protest proti cenám elektriny prišlo len 30 ľudí, na druhý už 1000. „A keďže sme sa spontánne presunuli na nepovolené námestie, zatkli ma.“
Prepadajú ma emócie. Veď ono je to tak, že podiel viny na zúfalstve Bulharov nesieme aj my Rakúšania: EVN, energetická spoločnosť z mojej starej vlasti Dolné Rakúsko, ovláda juhovýchodný bulharský trh s elektrinou. Hanbím sa pred krčmárkou a prisahám jej, že som v Rakúsku aspoň na túto tému upozornil a že som dokonca dostal za tú reportáž novinársku cenu.
Vedúca sa mierne usmieva. Najradšej by som ju objal.
Akoby mimochodom spomenie, že Obroda jej ponúkla prvé miesto na listine pre Blagoevgradskú oblasť. To by ju s veľkou pravdepodobnosťou dostalo do parlamentu. Aj finančne by si polepšila, krčma ju živí slabo. Ona však odmietla.
Ona si myslí, že človek nemôže byť v bulharskej politike bez toho, aby sa nezašpinil. Zdieľať
Nechápajúc krútim hlavou: „Koľko ste potrebovali na to rozhodnutie, jednu noc?“
„Nie, akurát dve minúty.“
„Bol proti váš manžel alebo vaši synovia?“
„Oni to nechali na mňa.“
„A ako sa má niečo zmeniť, keď ľudia ako vy nejdú do parlamentov?“
„Veď ja sa ďalej angažujem.“
Ona si myslí, že človek nemôže byť v bulharskej politike bez toho, aby sa nezašpinil. Považuje to za úplne vylúčené. Ja si myslím, že ľudia ako ona budú aj na Slovensku.
Očakávania zelendolskej krčmárky v súvislosti s piatymi voľbami boli nulové, okrem toho, že pevne rátala aj so šiestymi voľbami. Pre svoju krajinu nevidí žiadnu perspektívu, ale protestovať bude naďalej.
Pred odchodom som sa jej pýtal, či ju môžem objať. Nezastávam mnohé jej názory, témy ako očkovanie a vojna som s ňou radšej neriešil, no jednoducho som to takto cítil.
Asi mám slabosť pre poctivých dezolátov.
Objatie jej prišlo úplne normálne. Tak sme sa na rozlúčku objali. Ani sa pri tom nechichotala.