Niekoľko elementov bulharskej zú­fa­losti nájdeme aj na Slovensku, no s jedným rozdielom: bulharský kok­teil je ešte o niečo smrteľnejší ako ten slovenský.

V roku 2013 vlna samoupálení, v rokoch 2020 – 2022 druhý najvyšší po­čet úmrtí na covid na svete a v rokoch 2022 – 2023 ochromuje otázka dodávania zbraní na Ukrajinu túto – z dobrých historických dôvodov – rusofilnú spoločnosť.

No a v nedeľu sa tu budú konať piate parlamentné voľby za dva roky.

Skrátka, krajina v mŕtvom bode bez akéhokoľvek východiska. Šéf vášho ministerstva obrany by tam ne­vi­del nič iné ako opice a šéf vašej diplomacie by sa cítil obkľúčený stádami pa­viá­nov. Ja som za tými dezolátmi zašiel.

Vládna štvrť v Sofii je asi posledné miesto v Európskej únii, kde ešte predávajú suveníry s ruskou vlajkou a s podobizňou Putina.

Oslovilo ma, že huslista pred starobylými vykopávkami antickej So­fie hral melancholickú melódiu. Bez slova som mu hodil mincu do puz­dra na husle – a on začal hrať ruskú Kalinku.

Pýtam sa jej: „Ste politicky aktívna?“ Ona to rezolútne popiera. Zdieľať

Keďže veľkobulharská politika identity dlhodobo blokovala prí­stu­po­vé rokovania susedného Severného Macedónska do EÚ, išiel som do juhozápadného po­hraničia Bulharska.

Zastavil som sa v dedine Zelendol. Dedinský hostinec, na pohľad zvetraná hrubá stavba z tehly, sa zdá byť za­t­vorený. Je však otvorený, dlhý výpadok elektriny sa konečne skon­čil a ja dostanem dobré mäkké, hoci mastné hranolky.

Vedúca má asi päťdesiat rokov a veľa sa chichoce.

Jej pohľad na svet vyjadruje magnetka na počesť večného komunistického vladára To­dora Živkova: „28 rokov bez Beja Toša – deň čo deň je všetko hor­šie a horšie.“ Hovorí, že Zelendol je červená dedina, ale ona sa­ma teraz vo­lí novú proruskú nacionalistickú stranu Obroda.

Na bare leží petícia: „Chcete, aby bulharský lev zostal jedinou ofi­ci­ál­nou menou Bulharska až do roku 2043?“ Množstvo podpisov sa blí­ži k počtu Zelendolčanov, ktorí v októbri 2022 ešte prišli k štvrtým predčasným voľbám. Bulharsko, ktoré je od júla 2020 v čakárni na euro ERM II, chce prijať euro. Vedúca tvrdí, že euro by nadobro položilo sla­bú bul­harskú ekonomiku.

Pýtam sa jej: „Ste politicky aktívna?“ Ona to rezolútne popiera.

Inak je veľmi aktívna: nalieva číru pálenku do fliaš minerálky, aby dvaja starší robotníci nerušene prežili obedňajšiu prestávku, popritom školí mladú de­dinskú blondínku, ktorá sa pri neviditeľnom pultíku vzrušene rozpráva s roz­trú­se­ný­mi hos­ťa­mi a chichoce sa.

Opakovane prechádza okolo funkcionársky týpek, ktorý tu so svojou perfektne hladkou pleťou pôsobí ako cudzí druh, „je to šéf so­cia­lis­tov v Blagoevgrade, môj pria­teľ“.

Su­sedia by vraj vďaka bo­ha­té­mu chovu dobytka a ovocia získali veľa eurofondov – na úkor Bulharska. Zdieľať

Pýtam sa špič­ko­vého socialistu, pre­čo je Kor­nelija Ninová, ktorá doviedla bývalú štátostranu BSP z 27 na 9 percent, stále jeho straníckou šéfkou. Odpovedá s veľmi jas­ným gestom: „Pretože stanovy nám zatiaľ ne­do­vo­ľujú, aby sme jej po­liticky odsekli hlavu.“

Pre vedúcu je táto politička nenávideným červeným súknom, keďže Ninová bola v mladosti proeurópskou pravičiarkou a po­die­ľa­la sa na veľkom privatizačnom obchode s vtedajším reformným premié­rom Iva­nom Kostovom.

Vedúca, ktorá si krčmu iba prenajíma, má totiž svoje zásady. Z hrubej stavby, ktorá sa nachádza priamo na prejazdovej ceste do Severného Macedónska, sa má podľa želania majiteľa stať motel. To by jej síce pri­nieslo viac zákazníkov, ale ona je aj tak proti, no a proti vstu­pu Severného Macedónska do EÚ je ešte viac.

Myslí si, že su­sedia by vďaka bo­ha­té­mu chovu dobytka a rozšírenému pestovaniu ovocia získali veľa eurofondov – na úkor Bul­har­s­ka.

Znova a znova si ku mne vedúca prisadá. Pýtam sa jej, odkiaľ pramení tá bulharská beznádej. Je to úpadok dôvery v spoločnosť, čoraz hlbšia eró­zia vzájomnej dôvery? Ťažko pokrúti hlavou, čo znamená, že súhlasí, no prí­činy vysvetliť nevie. A už ani ona Obrode tak úplne ne­ve­rí.

Rozprávam jej, ako som pred takmer desiatimi rok­mi skúmal vlnu samoupálení. Tie samovraždy boli reakciou na neúmerne zvýšené úč­ty za elek­t­ri­nu, ktoré Bulhari dostávali od firiem do­dávajúcich energie. Tie firmy totiž jedna proeurópska vláda pre­da­la do za­hraničia. A vedúca na to po­koj­ne po­vie: „Áno, to ja som v roku 2013 zor­ga­ni­zovala prvý pro­test po celom Bulharsku.“

Hanbím sa pred krčmárkou a prisahám jej, že som v Rakúsku aspoň na túto tému upozornil. Zdieľať

Nemôžem uveriť svojmu šťastiu: vedúca zo Zelendolu stelesňuje celú nedávnu históriu Bulharska. Volá sa Ľusi Manova, rebelantsky naladení ľudia z celého Bulharska ju poznajú.

Nebola vždy krčmárkou, pracovala predtým ako au­di­tor­ka pre Coca-Co­lu, dobrovoľne sa angažovala pre miestny folklórny súbor a už v ro­koch 2011 – 2012 zorganizovala protesty proti cenám pohon­ných hmôt.

Na jej prvý pro­test proti cenám elektriny prišlo len 30 ľu­dí, na druhý už 1000. „A keďže sme sa spontánne presunuli na ne­po­vo­lené námestie, zat­kli ma.“

Prepadajú ma emócie. Veď ono je to tak, že podiel viny na zúfalstve Bulharov nesieme aj my Rakúšania: EVN, ener­getická spoločnosť z mo­jej starej vlasti Dolné Rakúsko, ovláda juho­vý­chod­ný bulharský trh s elektrinou. Hanbím sa pred krčmárkou a prisahám jej, že som v Rakúsku aspoň na túto tému upozornil a že som dokonca dos­tal za tú reportáž novinársku cenu.

Vedúca sa mierne usmieva. Naj­rad­šej by som ju objal.

Akoby mimochodom spomenie, že Obroda jej ponúkla prvé miesto na lis­tine pre Blagoev­grad­skú oblasť. To by ju s veľkou prav­de­po­dob­nos­ťou dostalo do parlamentu. Aj finančne by si polepšila, krčma ju živí slabo. Ona však odmietla.

Ona si myslí, že človek nemôže byť v bul­har­skej po­litike bez toho, aby sa nezašpinil. Zdieľať

Nechápajúc krútim hlavou: „Koľko ste potrebovali na to rozhodnutie, jed­nu noc?“

„Nie, akurát dve minúty.“

„Bol proti váš man­žel alebo vaši synovia?“

„Oni to nechali na mňa.“

„A ako sa má nie­čo zmeniť, keď ľudia ako vy nejdú do parlamentov?“

„Veď ja sa ďalej angažujem.“

Ona si myslí, že človek nemôže byť v bul­har­skej po­litike bez toho, aby sa nezašpinil. Považuje to za úplne vylúčené. Ja si myslím, že ľudia ako ona budú aj na Slovensku.

Očakávania zelendolskej krčmárky v súvislosti s piatymi voľbami boli nulové, ok­rem to­ho, že pevne rátala aj so šiestymi voľbami. Pre svoju krajinu nevidí žiadnu perspektívu, ale protestovať bude naďalej.

Pred od­cho­dom som sa jej pý­tal, či ju môžem objať. Nezastávam mnohé jej názory, témy ako očkovanie a vojna som s ňou radšej neriešil, no jednoducho som to takto cítil.

Asi mám slabosť pre poc­ti­vých dezolátov.

Objatie jej prišlo úplne normálne. Tak sme sa na rozlúčku objali. Ani sa pri tom nechichotala.