Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
12. apríl 2016

Američania tiež neznášajú svojich politikov. Aj ich voličov

Demokrati a republikáni sa už veľmi nehádajú, prestali sa totiž rozprávať. A to zaváňa problémom.
Američania tiež neznášajú svojich politikov. Aj ich voličov

Pol roka pred americkými prezidentskými voľbami sa najčastejšie analyzuje, čo za silu to vyniesla Donalda Trumpa do pozície horúceho kandidáta na amerického prezidenta. Jeho popularita sa opiera o prvky, ktoré sú zvláštnym signálom doby – podporuje ho napríklad väčšina bielej robotníckej triedy, takzvané modré goliere, čo je pri republikánskom kandidátovi zvláštne. Ak sa vôbec dá hovoriť o republikánskom kandidátovi, keďže dnes s ním súperí aj jeho strana, ktorá by ho rada dostala preč.

Vzhľadom na to, ako kontroverzne pôsobí a akú má popularitu, zanikla popri ňom bizarnosť ďalších horúcich favoritov, ktorí oslovili aj intelektuálov. Napríklad Bernieho Sandersa, ktorý v nedávnej ankete medzi slovenskými osobnosťami vyhral. Jeho ekonomický program bol taký nezmyselný, že ešte aj komentátor Fareed Zakaria, ktorý má bližšie k demokratom ako republikánom, napísal, že popri jeho ekonomickom programe pôsobia aj republikánski kandidáti ako vzor triezvosti a exaktnosti. (Dnes už má Sanders len teoretickú možnosť, že vyhrá primárky.)

Do strán a do kmeňov

No medzi americkými voličmi sa odohráva aj ďalší, veľmi silný, hoci skrytý príbeh. Americký politický systém, ktorému suverénne dominujú dve strany, odjakživa vzbudzuje úvahy o tom, ako bipolarizuje spoločnosť. No zdá sa, že za posledné roky to dospelo do štádia, s ktorým Amerika dosiaľ nemala skúsenosti.

Že významne padá podiel mladých ľudí, ktorí sa cítia byť stotožnení s niektorou z dvoch veľkých strán, neprekvapí. Tomuto fenoménu čelí politika vo väčšine vyspelých krajín. Zaujímavejšie je, čo sa deje s voličmi, ktorí cítia lojalitu k republikánom či demokratom. Tu je zrejmé, že sa nálady vyostrili a tábory sa od seba výrazne vzdialili.

Ukazuje to séria viacerých výskumov, no najlepšie to vidno na ukazovateli hodnôt, ktorý hovorí, koľko republikánov má v skutočnosti bližšie k demokratom a opačne. Zmenu najlepšie vystihuje tento graf Pew Research, ktorý meral, koľko republikánov je v skutočnosti liberálnejších ako bežný (mediánový) demokrat a koľko demokratov je v skutočnosti konzervatívnejších ako bežný (mediánový) republikán. Graf ukazuje, že ešte pred dvadsiatimi rokmi mali tieto „menšiny“ vo svojich stranách citeľné, až tretinové zastúpenie. Dnes je to len pár percent.

Prienik medzi voličmi oboch táborov sa výrazne znížil, čo sa odráža aj na debate v stranách, kde chýba „diablov advokát“ za názory protistrany. Politické strany sa zmenili na kmene, konštatuje Pew Research. Už to nie je len o bežných medzistraníckych hádkach, už je to vyhýbanie sa názorovému stretu, odmietanie komunikácie  i na pracoviskách či iné formy izolovania sa.

Komentátor New York Times Arthur C. Brooks k tomuto fenoménu poznamenal: „Sledujte a počúvajte dnešné politicky polarizované komentáre a zistíte, že sú viac pohŕdavé ako nahnevané, prekypujú výsmechom a znechutením… Zatiaľ, čo pre hnev je typický krátkodobý atak a následné dlhodobejšie zmierenie, opovrhnutie prináša odcudzenie, krátkodobé aj dlhodobé.“

Inzercia

Ako pokračuje, nejde len o problém filozofický, ale praktický. Tie najväčšie veci sa v politike nedajú presadiť bez toho, aby sa za ne nepostavila významná časť oboch táborov. Inak ich spoločnosť odmietne či časom znefunkční alebo sa to skončí ostrým spoločenským konfliktom.

Navyše to vyzerá, že tento fenomén „getovania“ koreluje s úpadkom dôvery v politiku. Tá je podľa Pew Research aj v USA na historických minimách. V teste popularity sa kongresmani dostali pod úroveň telemarketérov a predajcov áut, čo je v Amerike synonymom pre podvodníkov a šmelinárov. Pritom ešte pred pätnástimi rokmi bol kongresman silno vážená funkcia.

Otázkou zostáva, či sa tento stav Amerike podarí zmeniť skôr, ako to vyústi do väčšej politickej krízy. A ak nie, čo to bude znamenať pre geopolitické usporiadanie.

 

Foto – Profimedia.sk

Odporúčame

Kto zdedí Smer

Kto zdedí Smer

V Smere sa počas tohto funkčného obdobia začne zápas o to, kto nahradí Roberta Fica. Poučí sa Robert Fico z chýb Mečiara, Čarnogurského či Dzurindu?