Svet kresťanstva Duchovný život 28. marec 2023

Veľkonočná spoveď Kedy kňaz nemôže dať rozhrešenie? Čo ak zabudnem úvodnú formulku?

Pavol Hudák
Pavol Hudák

Ako sa dobre pripraviť (nielen) na veľkonočnú spoveď? Čo a ako povedať? Písať si hriechy na papier alebo si ich radšej pamätať?

Ako sa dobre pripraviť (nielen) na veľkonočnú spoveď? Čo a ako povedať? Písať si hriechy na papier alebo si ich radšej pamätať?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Hudák

Kedy kňaz nemôže dať rozhrešenie? Čo ak zabudnem úvodnú formulku?
Ilustračné foto: TASR/Martin Baumann

Posledné dni pred Veľkou nocou sú pre katolíkov aj časom intenzívneho spovedania. Platí pre nich, že by sa mali vyspovedať aspoň raz v roku a vo veľkonočnom čase prijať eucharistiu. A pre jej prijatie je podmienkou byť v milosti posväcujúcej, ktorá sa získava cez spoveď.

Ako sa však dobre pripraviť (nielen) na veľkonočnú spoveď? Čo a ako povedať kňazovi? Písať si hriechy na papier alebo si ich radšej pamätať? Ako využiť čas v rade na spoveď? Čo ak sa stane, že počujem hriechy iného človeka?

Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede v našej knihe Spovednica nie je vyšetrovacia miestnosť, kde sme sa rozprávali s minoritom Lucianom Boguckým, gréckokatolíckym kňazom Petrom Paľovčíkom a kapucínom Félixom Tkáčom.

Základom každej dobrej spovede je príprava

Pred tým, ako pristúpime k sviatosti zmierenia, je dôležitá príprava, teda spytovanie svedomia. Najčastejší spôsob je prečítanie si spovedného zrkadla, ktoré sa nachádza buď v modlitebnej knižke, či ako samostatná knižka. Gréckokatolícky kňaz Peter Paľovčík však upozorňuje, že nie všetky spovedné zrkadlá sú dobré a aktuálne.

„Je zlé, keď sa dospelý spovedá podľa spovedného zrkadla pre deti. Viem, že niektorí kňazi prispôsobujú spovedné zrkadlá pre birmovancov, pre tínedžerov, aby ich upozornili napríklad na oblasť sociálnych sietí, médií a podobne,“ hovorí gréckokatolícky duchovný.

Ďalšou možnosťou je, že si človek pri spytovaní svedomia prejde Desatoro a sedem hlavných hriechov a pozrie sa do svojho vnútra, ako na tom je. Na to je však potrebné poznať, čo všetko zahŕňa Desatoro.

Podľa Paľovčíka je najčastejšou chybou absolútne nedôsledná príprava na spoveď, mnohokrát skoro žiadna. „Ide o situáciu, keď síce viem, že idem na spoveď, aj viem, čo mám povedať, ale nerozmýšľam nad tým, len si spomeniem na dve-tri veci, ktoré hovorím vždy, a v podstate to by malo stačiť,“ opisuje častú chybu penitentov cirkevný sudca.

Podľa neho je najlepšie začať prípravu na spoveď tým, čo človeka najviac trápi. „Nemusím ísť zaradom podľa prikázaní, ale pozrieť sa najprv na to, čo ma naozaj hnevá. Ale tu treba dávať pozor, lebo mnohokrát to, čo nás najviac trápi, je naše vlastné telo. Preto veľa ľudí má tendenciu začať práve oblasťou sexuality. Pritom v prikázaniach je až na šiestom mieste,“ upozorňuje Paľovčík.

Druhý spôsob, ako sa môžeme pripravovať na vyznanie hriechov, je spytovať si svedomie podľa vzťahu: môj vzťah k Bohu, k blížnym a potom k sebe samému.

„Dáva to logiku – predstavme si obraz rodiča. Čo mu prvé poviem? O čom s ním najprv hovoriť? Ako sa máš? Čo je nové? Zabudol som na teba. Pane, nebol si mi tým, čím si mal byť,“ hovorí Paľovčík.

Na otázku, či si písať hriechy na papier alebo ich hovoriť spamäti, odpovedá, že je to individuálne. „Nie som proti tomu a nevidím v tom problém. Treba však dbať na to, aby sa papier s hriechmi po spovedi zlikvidoval, aby nenastal problém s pohoršením, s výsmechom, so zverejnením,“ upozorňuje kňaz.

Minorita Lucian Bogucki priznáva, že nie je zástancom papierikov pri spovedi, ale akceptuje to, keď takýto spôsob niekomu pomáha.

„Môže sa stať, že niekto príde do spovednice a dostane okno. Keď sa niekto cíti slobodnejšie, keď to má napísané, okej, ale ja osobne za to nie som. Dostávame sa niekedy k tomu, že zapisovanie hriechov na papierik vedie k určitému spôsobu vypočítavania,“ myslí si bývalý predstavený spovedníkov v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.

Ako tráviť čakanie na spoveď?

Pri čakaní na spoveď, hlavne pred Veľkou nocou, keď sa spovedá veľa ľudí, sa môže stať, že nechtiac počujeme hriechy iných. Lucian Bogucki vysvetľuje, že ak sa to stane, sme viazaní tajomstvom pod ťažkým hriechom. To znamená, že nesmieme o tom hovoriť.

„Keď už predsa len počujem hriech niekoho iného, musím si uvedomiť, že mám dosť svojich,“ hovorí rehoľník.

To, že si vypočujeme hriechy iných, sa môže stať najmä vtedy, keď niekto dobre nepočuje a hovorí hlasnejšie a potrebuje, aby hlasnejšie hovoril aj kňaz. „Tu platí, že keď má niekto problémy so sluchom, je dobré osloviť kňaza a požiadať o spoveď niekde v ústraní. Prax je však taká, že sa to príliš nerieši,“ hovorí minorita.

Čakanie na spoveď môžeme tráviť aj modlitbou, prípadne sa na spoveď pripraviť. Niekedy sa stáva, že veriaci na spoveď neplánuje ísť, ale vidí, že sa spovedá a že ľudia stoja v rade, tak sa rozhodne, že pôjde aj on. Ak sa na spoveď nestihol pripraviť, toto je dobrý priestor tak urobiť.

Po príchode do spovednice je podľa Boguckého veľmi dôležité, ako prijme kňaz penitenta. „Samozrejme, aj penitent má mať na zreteli, že ide na spoveď a nie do kancelárie farského úradu. Je tu potrebný určitý osobný prejav kultúry. Jeden vojde a pozdraví sa a druhý príde bez pozdravu. Niekto povie Dobrý deň a druhý Pochválený Pán Ježiš Kristus. Je dôležité, aby kňaz nereagoval nervózne na svetský pozdrav, penitent je často vystresovaný,“ hovorí svoje postrehy skúsený spovedník.

Môže tiež nastať situácia, že ak niekto nebol dlhšie na spovedi, môže zabudnúť úvodnú formulku. V takomto prípade sa nič nedeje. „Dôležité je, aby ste povedali, prečo ste vošli do spovednice a môžete to urobiť svojimi slovami. Takisto aj ľútosť môžete povedať svojimi slovami,“ pripomína minorita.

Takisto je vhodné povedať, kedy bol človek na poslednej spovedi, aj keď to nie je nutné k jej platnosti.

Lucian Bogucki cituje slová pápeža Františka, ktorý hovorí: „Netortúrovať a nepýtať sa ľudí, kedy boli poslednýkrát na svätej spovedi.“

„Keď niekto príde a povie, že naposledy bol na spovedi pred štyridsiatimi rokmi alebo pred sobášom, alebo... Takáto informácia je dobrá, aj keď nie nutná k platnosti spovede. Pomáha však kňazovi v kontakte s penitentom,“ vysvetľuje dôvod, pre ktorý kňazov zaujíma čas od poslednej spovede.

Ilustračné foto: TASR/AP

Aby bola sviatosť zmierenia platná, je dôležité sa vyznať zo všetkých ťažkých hriechov. Peter Paľovčík dodáva, že je dobré povedať všetky hriechy, na ktoré si človek spomenie.

Na druhej strane, vyznanie pri sviatosti zmierenia nemá byť podrobné vymenovávanie vecí, ktoré ani hriechom často nie sú. Kapucín Félix Tkáč ako príklad uvádza, keď sa ľudia spovedajú z toho, že boli nervózni. Faktom však je, že niekedy za nervozitu ani nemôžeme, lebo vyplýva z okolností alebo povahových čŕt. Dôležité je, ako to človek spracuje.

Lucian Bogucki hovorí, že pri ťažkých hriechoch treba uviesť aj počet, ale treba dať pozor, aby sa to nezvrtlo na nejaké vypočítavanie.

„Môže prísť k pokušeniu: keď to bolo dvakrát, tak to ešte urobím tretíkrát, to je jedno, či sa vyspovedám z dvoch alebo z troch... Keď ide o niečo závažné, človek dobre vie, koľkokrát sa to stalo. Keď sa niekto dopustí manželskej zrady, vie, či to bolo raz či dvakrát, ale keď má človek problém s masturbáciou, ako to má rátať a na čo to slúži?“ hovorí minorita.

Pri spovedi je však dobré tieto okolnosti povedať. Tiež ak niekto nebol rok na spovedi a nechodil ani do kostola, asi ťažko si bude pamätať presný počet omší, ktoré vynechal.

„Nie je na škodu veci, keď sa kňaz spýta, či vynechávanie nedeľných bohoslužieb je pravidelná záležitosť alebo príležitostná. Nie je potrebné nútiť človeka, aby povedal konkrétny počet.“

Pravdou však je, že sú kňazi, ktorí sa na počty pýtajú viac, iní zasa menej. Podľa spovedníka však nie je dôležité penitenta trápiť zbytočnými otázkami. „Pre kňaza je dôležité brať si príklad od samotného Ježiša Krista. On sa nepýtal koľkokrát, ale či ľutuješ.“

Pri ťažkých hriechoch je dobré povedať aj okolnosti. „Napríklad či to bolo pod vplyvom alkoholu; či ma niekto zviedol, či ja som niekoho zviedol; či bola k tomu príležitosť, či nebola na to príležitosť; či ja som dal úplatok alebo mne ponúkli úplatok,“ objasňuje rehoľník.

Niekedy kňaz nemôže dať rozhrešenie

Existujú aj prípady, keď kňaz nemôže dať penitentovi rozhrešenie. Väčšina ľudí vie, že rozhrešenie nedostane, ak žijú s partnerom v spoločnej domácnosti a nemajú uzavreté manželstvo. Dôvody však môžu byť aj iné.

V prvom rade je to nedostatočná ľútosť a silné predsavzatie. V okamihu, keď človek prosí o rozhrešenie, má mať silné predsavzatie vyhnúť sa hriechu aj príležitosti naň. Keď nemôže odstrániť priamu príležitosť na hriech, tak nemôže dostať rozhrešenie.

„Napríklad človek povie, že niekoho zamestnáva načierno. Je to hriech. Penitentovi poviem: ,Dobre, ale musíte toho človeka čím skôr zamestnať oficiálne.‘ ,Dobre, urobím to.‘ Vyjde z kostola a povie si: ,Aj tak to neurobím.‘ Prijal svätú spoveď svätokrádežne, neplatne. Alebo ďalší príklad – ak niekto obchoduje s drogami. Podmienkou na rozhrešenie je, aby to nechal.

Niekto nedodržiava predmanželskú čistotu. Kňaz na to penitenta upozorní a on i tak vie, že hneď v noci po spovedi pôjde spať do postele s priateľkou či s priateľom, lebo majú len jednu posteľ. Dnes nemusia mať sex, možno ani celý týždeň, ale priama príležitosť na hriech nie je odstránená,“ vysvetľuje Bogucki dôvody zadržania rozhrešenia. Vždy je však dôležité, aby kňaz penitentovi s láskou vysvetlil, prečo rozhrešenie nedostal.

Pokánie má byť primerané

Po vyznaní hriechov dá kňaz penitentovi poučenie a pokánie alebo aj pokutu, ako to niektorí volajú. Misionár milosrdenstva a kapucín Félix Tkáč slovo pokuta nemá rád. Hovorí, že to je pokánie, nie pokuta.

„Musíme povedať, že Ježiš Kristus už za nás zomrel a zaplatil svojou krvou. A vlastne keď ľutujeme, tak Pán nám odpúšťa skrze Ježišovu krv na kríži, skrze jeho smrť na kríži a skrze zmŕtvychvstanie. Boh mi skrze kňaza odpúšťa pri spovedi, aj keď odpustené mi už je vtedy, keď si uvedomím hriech a ľutujem.

Všetko sa to deje skrze to, čo sa stalo na kríži. Teda skrze bičovanie, umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie, čo sa sprítomňuje aj pri svätej omši preto, aby som si to uvedomil. Nie kňaz mi odpúšťa hriechy, ale Boh,“ hovorí misionár milosrdenstva.

Pezinský kapucín sa snaží dávať pokánie primerane. „Ak by niekomu pomohlo prečítať si časť z Písma, tak sa ho opýtam: Máte Sväté písmo? Dnes hlavne mladí ľudia majú Písmo v mobile. Ak by niekto nemal, tak mu to ešte v spovednici nainštalujem a poviem: Prečítajte si túto kapitolu. Ste ochotný?

Keď nie ste ochotný, pomodlíte sa k Bohu poďakovanie za to, že vám odpustil hriechy. Ale keď môžete, tak si toto prečítajte. Penitentov nezaťažujem povinnosťou, lebo potom sa spovedajú, že si ju nesplnili. Nie každý je taký, že si to hneď splní. Niekedy niekto aj chce, ale nakoniec zabudne, čo mal urobiť.“

Félix Tkáč zdôraznil, aby sme prijali pokánie, ktoré nám kňaz dá. „Aj keď dostanete malé pokánie, tak si nepridávajte. Prijmite to, čo vám dal kňaz. Lebo vy môžete konať dobro nielen v rámci pokánia, ktoré vám dal kňaz, ale aj v rámci svojho osobného pokánia. Môžete čítať Bibliu, modliť sa ruženec, urobiť dobrý skutok.“

Tiež sa stáva, že ľudia očakávajú po spovedi dobrý pocit a ono sa niekedy nedostaví nič. Niektorí preto môžu mať pocit, že sa spovedajú zle, ak sa po spovedi nedostaví žiaden pocit. Félix Tkáč na to reaguje slovami, že „samotná spoveď nie je niečo magické a naše psychické rozpoloženie spoveď nezmení“.

„Najlepšia vec, čo môže urobiť človek, je, keď sa dobre pripraví na spoveď. Nemať len takú spoveď, že idem a voľačo si spomeniem. Hoc aj to je dobré, ak nemáme vedomie ťažkých hriechov. Niekedy len tak idem a sa trochu očistím, lebo včera som bol nervózny, nepríjemný, tak idem a vyznám to,“ hovorí misionár milosrdenstva.

Ak sme sa teda spovedali dobre, nemusíme mať po spovedi blažené pocity. Hlavne ak chodíme k sviatosti zmierenia pravidelne každý mesiac.

Rehoľník to prirovnáva k láske, kde tiež niekedy máme eufóriu a príjemné pocity, inokedy to bolí alebo neprežívame nič. „Láska nie je cit. Láska je zomrieť za druhého. Viera nie je cit, vo viere konám tak, ako chce Boh, aj keď to bolí. Je to rozhodnutie a nie cit. Tak, ako keď milujem inú osobu a môžem mať pri tom aj pocit eufórie a lásky, takisto to je aj pri viere,“ dodáva kapucín.

A ešte jedna dôležitá vec, ktorú zdôrazňuje väčšina kňazov. Nenechávajme si sviatosť zmierenia na posledné dni pred Veľkou nocou.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0