Kyjev je pripravený vyslať pilotov na výcvik so západnými stíhačkami
Predseda ukrajinského parlamentu v prejave v britskom parlamente povedal, že Kyjev dokáže vydobyť „spoločné víťazstvo Ukrajine a svetu“, keď „dostane krídla“.
Ukrajina je pripravená vyslať svojich pilotov na výcvik v používaní západných stíhacích lietadiel, vyhlásil v pondelok v Londýne predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk. TASR informuje podľa britského denníka The Guardian.
Stefančuk v prejave v britskom parlamente povedal, že Kyjev dokáže vydobyť „spoločné víťazstvo Ukrajine a svetu“, keď „dostane krídla“. Povedal: „Sme pripravení na intenzívnejší výcvik ukrajinských vojakov. Sme pripravení poslať našich pilotov na výcvik so stíhačkami. Stále vravíme ‚Prosíme vás, odovzdajte nám svoje skúsenosti‘.“
Takisto sa poďakoval za rozhodnutie poslať Ukrajine 14 tankov Challenger 2, čo posilnilo rozhodnutie iných krajín, aby išli v šľapajach Londýna.
„Dnes je ten čas, aby sa Británia stala lídrom aj v tom, že otvorí dvere pre používanie lietadiel a rakiet dlhého doletu,“ dodal.
Stefančuk znovu vyzval na vznik osobitného súdu, ktorý bude vyšetrovať vojnové zločiny Ruska.
„Chceme využiť všetky právne mechanizmy, aby sme zaistili, že Rusko bude porazené po právnej stránke, že sa bude zodpovedať za všetky zločiny, ktoré spáchalo na Ukrajine,“ povedal. Dodal, že „tieto zločiny nebudú skutočné, ak nebudú tresne stíhané“.
Šéf ukrajinského parlamentu v prejave pred poslancami a členmi Snemovne lordov vyzval Spojené kráľovstvo, aby uznalo za genocídu „Holodomor“, hladomor na Ukrajine v sovietskej ére. V dôsledku Stalinovej politiky vtedy v rokoch 1932 – 1933 zomreli milióny Ukrajincov a podľa Stefančuka je to „prepojené“ so súčasnými zločinmi.
Dnes treba vedieť
V oficiálnych výsledkoch volieb sa nebude zobrazovať 100 percent spočítaných okrskov. V 43. okrsku v okrese Prešov nebolo možné spočítať hlasy pre zlyhanie ľudského faktora. Členka komisie vhodila do schránky nezistený počet obálok. Uviedla to riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Eva Chmelová. Okrskové komisie podľa nej najviac zdržoval vysoký počet prednostných hlasov.
Rusko sa pripravuje na ďalších niekoľko rokov vojny na Ukrajine, tvrdia Briti
Výdavky Ruska na armádu budú v roku 2024 tvoriť približne 30 percent celkových výdavkov štátu.
Požiar nočného klubu v Španielsku si vyžiadal najmenej 11 obetí
Plamene zachvátili nočný klub v Murcii zhruba o šiestej hodine ráno. Požiar sa podarilo uhasiť až o tri hodiny neskôr.
Líder Smeru na tlačovke zdôraznil, že ak bude jeho strana vo vláde, ako prvých čaká výmena policajného prezidenta Štefana Hamrana a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Podľa neho však nejde o pomstu. „Ako môže byť na čele polície Hamran, ktorý neprešiel výberovým konaním a zmenil sa kvôli nemu zákon?“ povedal. Lipšica označil za právoplatne odsúdeného podvodníka, ktorý nenávidí Smer.
Ako prvé by chcel Robert Fico na vláde riešiť obnovenie hraničných kontrol s Maďarskom na zelenej hranici. „Bude potrebné použiť aj silu, aby sme vyriešili problém s migrantmi,“ povedal na tému nelegálnej migrácie. „Nebudú to pekné obrázky.“
Michal Truban neodpovedal na otázku moderátora, či by Progresívne Slovensko pri rokovaniach ponúklo premiérske kreslo pre Hlas-SD. „Hoci je to malá šanca, chceme sa aspoň pokúsiť, aby tu nevládol Smer,“ povedal podpredseda PS na Markíze.
Slováci majú druhý najnižší finančný majetok z nových členov EÚ
Priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 9 010 eur, priemerný Čech má 26 960 eur a Poliak 11 200 eur.
Michal Šipoš z OĽaNO tvrdí, že Hlas-SD bude najbližšie dni hrať pred verejnosťou hru, že rokuje so Smerom, hoci sú už dohodnutí. „Neviem, odkiaľ beriete také informácie. Nič nie je dohodnuté,“ reagovala podpredsedníčka Hlasu Denisa Saková. (markíza)
Robert Fico
Čakáme na telefonát od prezidentky. Budem sa uchádzať o post premiéra
„Máme jasné predstavy a plány. Vieme, čo presne má vláda urobiť na prvom rokovaní,“ povedal šéf Smeru.
Do Náhorného Karabachu dorazila misia OSN, Arménsko sa modlí za utečencov
Takmer všetci z pôvodne 120-tisíc obyvateľov Karabachu po vojenskom zásahu Azerbajdžanu ušli do susedného Arménska, čo vyvolalo utečeneckú krízu.