V období normalizácie v Československu nepovoľoval komunistický režim prijímanie nových členov do reholí a ani ich verejné fungovanie. Aj preto sa rehoľný život preniesol do ilegality a rehole sa rozširovali o tajných členov.

Komunistický režim sa snažil zakročiť proti tajným rehoľným štruktúram. V pondelok 27. marca uplynie 40 rokov od jednej z represívnych akcií komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), zameranej proti tajným františkánom a františkánkam, známej ako Akcia Vír.    

„Činnosť tajne pôsobiacich reholí bola istým spôsobom aj výsmechom režimu, ktorý nedokázal tieto tajné cirkevné štruktúry úplne potlačiť ani počas hlbokej normalizácie. Františkáni (OFM) bola rehoľa, ktorú takpovediac úplne nezlikvidovali v 50. rokoch počas Akcie K, preto mala isté štruktúry, a zároveň františkánska či kapucínska spiritualita bola sympatická pre bežných veriacich.

Preto sa režim rozhodol tvrdo a plošne zasiahnuť, takpovediac ako v roku 1950, a bezmála všetkých tajných členov a členky rehole, respektíve Školských sestier sv. Františka, fyzicky zaistiť, vyšetrovať a obviniť zo zločinu marenia dozoru nad cirkvami,“ uviedol pre TASR historik z Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrik Dubovský.

Štátnej bezpečnosti sa podľa neho už koncom roka 1982 podarilo zhabať zoznam všetkých tajných františkánok (školských sestier) na Slovensku. Začiatkom roka 1983 na základe udania bývalého tajného františkána Štefana Náhlika získala ŠtB aj prehľad o tajných františkánoch, ich domoch a spôsobe života.     

Rozsiahla Akcia Vír sa uskutočnila na Kvetnú nedeľu 27. marca 1983. Príslušníci ŠtB prepadli domy bratov františkánov a sestier františkánok v Prešove, Košiciach, Poprade, Tvrdošíne, Ružomberku, Bratislave, Jindřichovom Hradci, v Prahe a Plzni. Vykonali domové prehliadky, pri ktorých zhabali náboženskú literatúru, liturgické predmety, písacie stroje, ale aj vkladné knižky.

Bratia františkáni a sestry františkánky boli zatknutí, uväznení a obvinení z marenia dozoru nad cirkvami, pretože tajne vstúpili do františkánskeho rádu a vyvíjali v ňom činnosť.      

Podnet na uskutočnenie tejto akcie vyšiel podľa Dubovského z najvyšších ideologických úrovní Komunistickej strany Československa, jej ústredného výboru, ako aj Štátneho úradu pre veci cirkevné, respektíve Slovenského úradu pre veci cirkevné. „ŠtB, ktorá mala na starosti kontrolu cirkví, ich hierarchie, laikov a kňazov, taktiež žiadala, aby sa tvrdo zakročilo proti týmto tajným štruktúram reholí, a to za spolupráce s cirkevnými tajomníkmi Okresného národného výboru (ONV), ako aj Krajského národného výboru (KNV),“ dodal historik.

V spojitosti so zásahom ŠtB vypočúvala aj desiatky ďalších ľudí, ktorí mali kontakt s františkánmi. O zásahu proti františkánskym reholiam informovali zahraničné médiá, protesty proti ich zatknutiu prichádzali z rôznych častí Slovenska aj zahraničia. Poslední obvinení františkáni boli prepustení z väzby 14. júla 1983 a obžaloby proti nim boli stiahnuté.

„Akcia Vír bola vykonaná po celej ČSSR, takže predstavovala zatknutie niekoľkých desiatok ľudí, presné počty nie sú zatiaľ známe, pretože spis o akcii bol skartovaný. Na Slovensku v mužskej časti rehole šlo napríklad o rehoľníkov ako Jaroslav Brázda, Anton Šmíd, Peter Rúčka či Bystrík Janík, ktorý je aj jedinou úplnou obeťou Akcie Vír, keďže bol v roku 1986 odsúdený nepodmienečne senátom Okresného súdu Poprad pod vedením Štefana Harabina a po návrate z vyše rok trvajúcej väzby predčasne zomrel,“ uviedol pre TASR Dubovský.

O Akcii Vír nakrútili v roku 2008 aj dvojdielny dokumentárny film.