ZAMYSLENIE: Advent náš každoročný

Počuli sme už slovo advent? Ak áno, čo znamená? Ak poznáme jeho význam, vieme ho "zvýznamniť" - uskutočniť?

Hádam neprejde rok - či presnejšie každoročné adventné obdobie - počas ktorého by cirkevní predstavitelia neapelovali na veriacich, aby sa počas adventu viacej pripravovali na duchovnú ako materiálnu stránku Vianoc. Zdá sa však, že takéto apely sú vyjadrené príznačným slovným spojením "ako hrach o stenu hádzať". Veriace i neveriace ovečky v slovenskom košiari, zbláznené nekonečným počúvaním vianočných piesní v supermarketoch a opakovaným pozeraním zasnežených štrngajúcich reklám, napochytro kupujú darčeky, čistia všetky domáce kúty a zásobujú sa stravnými jednotkami, z ktorých raz bude Štedrá večera, po ktorej nasleduje už len rozbalenie darčekov, možno polnočná omša s účasťou širokej verejnosti, k tomu pár sentimentálnych filmov a Vianoce budú zase za nami.

A je tu znova

V kostoloch sa počas prvej adventnej nedele (29.11.2009) čítal pastiersky list slovenských biskupov. Ako inak, obsahuje apel na duchovné prežitie adventu a nepodľahnutie komerčnej atmosfére. "V našom prostredí je však veľmi silný tlak na nás, aby sme prežívali obdobie adventu ako záležitosť zaobstarávania najrozličnejších vecí, ktoré nám nanucuje reklama a preplnené supermarkety. Snažia sa nás presvedčiť, že radosť Vianoc spočíva v čo najväčšom konzume. Iste, k sviatočným chvíľam patrí aj atmosféra útulného domova, prejavy pozornosti voči našim blízkym a primeraná hojnosť na stole tiež. Ale sám Ježiš Kristus nás upozorňuje na nebezpečenstvo prehnaného konzumu: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil“ (Lk 21, 34)."

Túto istú myšlienku, len poetickejšie, vystihla česká folková kapela Jablkoň na jedinečnom albume Hovada Boží. Ich text nepotrebuje preklad: "Kam pak všichni spěcháme, kam pak všichni jdem? / Jdem tam kde svítí hvězda, tam kde svítí hvězda, nad hypermarketem..." Potom ešte pridávajú: "A všechna ta Hovada Boží si prohlížejí zboží..."

Máme to tu čierne na bielom. Konzum je zlý, advent je dobrý. Vianoce nie sú o jedle a o hmote, ale o Spasiteľovi, ktorý sa narodí. Ak súhlasíme s týmito zásadami, ako ich môžeme v praxi realizovať? Je výborné, že biskupi Slovenska ponúkli v spomínanom pastierskom liste konkrétne rady. Treba sa zúčastňovať svätých omší, často sa rozprávať v rodine, svätiť nedeľu, čítať Bibliu, konať dobré skutky a prejaviť kresťanskú solidaritu, podporiť charitatívne projekty a pripraviť doma jasličky - najprv betlehem v srdciach, až potom ako vyrezávaný výjav Ježišovho narodenia. Sú tieto rady špecificky "adventné"? Každý kresťan by ich mal tak či tak dodržiavať počas celého roka. Zvyšuje sa význam týchto aktivít práve počas adventu? Určite áno.


Všetko má svoj čas

Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod slnkom, píše sa v Biblii. Z tohto pohľadu má svoj čas na Vianoce sa pripravovať a samotné Vianoce osláviť. Svoj čas má čakanie, svoj čas má dočkať sa. Svoj zmysel má odlíšiť čas prípravy - adventu - a čas samotnej oslavy, Vianoc. Slovo advent je v slovenčine výhradne súčasťou náboženského slovníka, v angličtine sa však toto slovo latinského pôvodu usalašilo v slovnej zásobe na vyjadrenie príchodu a nástupu. Je zrejmé, že advent tak znamená očakávanie príchodu Spasiteľa.

Jednou zo schopností človeka je schopnosť rozlišovať a rozpoznávať. Človek vidí detaily i celky, spoznáva odtiene a nuansy. To isté platí aj pri advente. Svoj zmysel má počkať na Vianoce ako také a nenechať sa omámiť vianočnými koledami v čase, keď by priestor mali dostať adventné piesne (aspoň jeden príklad za všetky).

Neschopnosť rozlišovať nemení svet ani jeho poriadok, ale mení naše vnímanie: naše zmysly vidia rozdiely napríklad medzi štyrmi ročnými obdobiami. Náš kalendár však umožňuje prežiť aj "duchovné" obdobia, napríklad 40-denný pôst, po ktorom prichádza Veľká noc. Počas tohoročnej prvej adventnej nedele na to upriamil pozornosť aj pápež Benedikt XVI. citujúc Konštitúciu o posvätnej liturgii: "Cirkev v ročnom cykle postupne predkladá celé Kristovo tajomstvo, a to od vtelenia a narodenia až po nanebovstúpenie Pána, po Turíce a po očakávanie blaženej nádeje a Pánovho príchodu. Keď takto pripomína tajomstvá vykúpenia, otvára veriacim bohatstvo spasiteľských činov a zásluh svojho Pána, takže sa v každom čase stávajú istým spôsobom prítomnými, aby sa veriaci dostávali s nimi do styku a napĺňala ich milosť spásy."

Ako štyri ročné obdobia prinášajú do života ktoréhokoľvek človeka pestrosť a novosť, podobné je to aj s obdobiami odlíšenými z náboženského hľadiska. Taktiež prinášajú pestrosť, zaujímavosť, novosť, nevšednosť. Mať Vianoce celý rok je nuda. Mať štyri týždne adventu a potom (približne) tri týždne Vianoc, ktoré trvajú do sviatku Krstu Pána, je cool. Po slovensky: je to fantastické.

Sme na ceste

"Vieme, že sú tri príchody Pána. Ten tretí sa nachádza medzi ostatnými dvoma. Je neviditeľný, zatiaľ čo tie zvyšné sú viditeľné. Počas prvého príchodu bol na Zemi a prebýval medzi ľuďmi; pri Jeho poslednom príchode "všetci uvidia slávu nášho Boha a uvidia toho, ktorého prebodli." Prostredný príchod je skrytý; počas neho len vyvolení vidia Krista medzi sebou a sú spasení. Pri prvom príchode náš Pán prišiel v tele s našimi slabosťami; počas tohto stredného príchodu prichádza ako Duch s mocou; pri poslednom príchode ho uvidíme v sláve a veľkoleposti. Pretože sa tento príchod nachádza medzi ostatnými dvoma, je ako cesta, na ktorej prechádzame od prvého príchodu po posledný."

Takéto myšlienky vyslovil cisterciánsky mních, svätý Bernard z Clairveaux. Hovorí o advente ako o ceste - od Krista, ktorý umrel na kríži a vstal z mŕtvych ku Kristovi, ktorý príde na konci sveta. Medzitým sme my, naša viera, naše skutky a naše vzťahy.

Kristus dáva nádej - a nielen na Vianoce. Máme nádej, že tohtoročné Vianoce môžu byť lepšie ako tie minulé. Advent je šanca. Ak ju využijeme, už nebudeme musieť súhlasiť s tým, čo spieva výborná Jablkoň: "Zas budou Vánoce, ty svátky vkladních knížek, dav najde Ježíška a hned ho sejme z kříže. Zas budou Vánoce, kdekdo je před problémem, jak urvat alespoň tu hvězdu nad Betlémem."

Advent je náročná cesta. Vyžaduje si zapretie, vytrvalosť, výdrž. Nie je to však cesta bez konca. Adventná radosť vrcholí v Narodení Pána a v novom narodení sa nás samotných.

Matúš Demko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo