Spoločnosť Vojna na Ukrajine 21. marec 2023

Pohľad z Moskvy Vojna prehĺbila demografické problémy Ruska

Jiří Just
Jiří Just

Ruská štatistika ukazuje mágiu. Márne by sme hľadali stopy vojny v demografických ukazovateľoch. Konflikt leží mimo tabuľky.

Ruská štatistika ukazuje mágiu. Márne by sme hľadali stopy vojny v demografických ukazovateľoch. Konflikt leží mimo tabuľky.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jiří Just

Vojna prehĺbila demografické problémy Ruska
Foto: TASR/AP

Znamená vojna proti Ukrajine pre Rusko demografickú katastrofu? Padlo na fronte málo alebo veľa Rusov? Dá sa veriť ukrajinskej štatistike, že jej sily vyradili zhruba 170-tisíc ruských ozbrojencov? Ani po viac ako roku ruskej agresie nemáme jasno.

Na sociálnych sieťach často vidíme zábery dlhého radu hrobov, nad ktorými vejú ruské trikolóry, zástavy jednotlivých zložiek armády a zdobia ich rôznorodé smútočné vence. Naposledy bolo podobný pohľad vidieť v juhoruskom letovisku Goriačij Kľuč.

Šéf neslávne známej žoldnierskej armády Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin si nekompromisne presadil, aby v tomto turistami obľúbenom mestečku bolo oficiálne pohrebisko „muzikantov“, ako žoldnierov prezývajú. Na cintoríne, ktorý úrady poskytli vagnerovcom, nezostáva veľa prázdnych miest. Zo 780 hrobov už zhruba 500 má svojho nebožtíka.

Podľa ruskej redakcie BBC, ktorá sa opiera o verejne prístupné informácie – správy v tlači či na sociálnych sieťach –, na Ukrajine padlo najmenej 17 375 ruských vojakov. Informácia bola zverejnená v polovici marca. Podľa novinárov za posledné dva mesiace padlo najmenej 1 304 Rusov.

Je to málo alebo veľa? Z hľadiska našich republík, Slovenska alebo Česka, je to neuveriteľné číslo. 1 304 životov za zbytočnú agresiu. Len za dva mesiace. Bez zjavných náznakov na vojnový úspech. To by bola jednoznačne tragédia. Nie však pre ruské vedenie, ale ani pre ruskú spoločnosť.

Ruská štatistika však ukazuje mágiu. Márne by sme hľadali stopy vojny v demografických ukazovateľoch Ruska. Konflikt leží mimo tabuľky.

Kúzla ruskej štatistiky

Tohtoročný február priniesol pre demografov prekvapivý rekord. V tomto mesiaci bola zaznamenaná jedna z najnižších úmrtností za posledných niekoľko desaťročí. Ako upozorňuje nezávislý ruský demograf Alexej Rakša, vypovedá to o tom, že padlí ruskí vojaci nie sú do štatistiky úmrtnosti započítaní.

Ako sám Rakša zdôrazňuje, vzhľadom na to, že straty ruských bojovníkov na Ukrajine rastú, malo by sa to odraziť v číslach ruskej štatistiky. Vidieť to však nie je. „Štatistike nemožno dôverovať v časti vojnových strát, ale v časti civilného počtu úmrtí jej, myslím, možno dôverovať. Dôverovať môžeme aj počtu narodených detí, počtu svadieb a rozvodov,“ hodnotí demograf ruskú štatistiku.

S Rakšom som nedávno hovoril o tom, ako sa za rok zmenil vývoj ruskej demografie. Ak budeme vychádzať zo spomínanej štatistiky, tak prekvapivo nijak výrazne.

„Očakával som, že dôjde v novembri alebo decembri k prepadu pôrodnosti, teda deväť mesiacov od začiatku vojny, ale došlo iba k minimálnemu zníženiu, zhruba o 10-tisíc detí.

Iba do Argentíny za tri posledné mesiace minulého roka prišlo 5 700 tehotných Rusiek. To sú dve percentá z celkového počtu tehotných Rusiek. Nevieme, koľko Rusiek odišlo do iných krajín, do USA či Európy. Možno rovnaký počet, možno viac.

Z toho sa dá usudzovať, že začiatok vojny nebol pre Rusov výrazným šokom. Ľudia ďalej plánovali rodinu. Iba niektoré Rusky, maximálne štyri percentá, sa rozhodli porodiť v Argentíne a USA,“ povedal mi ruský expert.

Podľa jeho slov novým medzníkom bude júnová a júlová štatistika pôrodnosti. Bude to totiž deväť mesiacov od vyhlásenia mobilizácie. A ako ukazujú sociologické prieskumy, mobilizácia mala oveľa väčší vplyv na obavy a náladu v ruskej spoločnosti než začiatok vojny.

Čo sa týka tej civilnej úmrtnosti mimo vojnového poľa, tak tá sa podľa Rakšu v Rusku objektívne znížila. „Len čo opadla pandémia covidu-19, úmrtnosť v Rusku sa výrazne znížila. Prvá vlna variantu omikron v januári až marci minulého roka si vyžiadala 100-tisíc nadúmrtí, druhá vlna od augusta do septembra má na svedomí 10-tisíc nadúmrtí. Veľmi silná vlna chrípky v decembri priniesla 15-tisíc nadúmrtí,“ hovorí ruský expert.

Obete vojny

A vojna? Ak sa budeme opierať o údaje z verejných zdrojov, ktoré uvádza ruská redakcia BBC, tak tá ruskú demografiu príliš nevychýlila. Maximálne o niekoľko percent. O katastrofu nejde, hoci je jasné, že ruské straty na bojisku sú najväčšie od druhej svetovej vojny. Vedeli by sme však viac, ak by azda Kremeľ zverejnil skutočné straty...

„Vojna má zatiaľ skôr ekonomické následky. Výraznú demografickú škodu zatiaľ nevidíme. A nemáme ani presné údaje. Stále tiež nemáme údaje o migrácii. Nie sú a nikdy nebudú. Môžeme iba odhadnúť jej rozsah. Ale s oficiálnymi a presnými údajmi o migrácii je problém. Nevieme presne, koľko ľudí od nás v dôsledku vojny odišlo, koľko v dôsledku vojny prišlo – o tom vieme ešte menej,“ podotýka Rakša.

Podľa ruského experta sa dá povedať, že z Ruska v dôsledku vojny odišlo od 500- do 800-tisíc osôb. „Ak by nebola vojna, tak by neodišli. Pričom po vypuknutí vojny odišlo 150-tisíc, zvyšok pripadá na migráciu po vyhlásení mobilizácie. Títo ľudia sa v súčasnosti nachádzajú v zahraničí. Jediná možnosť je analyzovať údaje cudzích štátov, koľko k nim prišlo Rusov. Ale nie všetky krajiny tieto údaje zhromažďujú a zverejňujú,“ hovorí Rakša.

Nie je ani jasné, ako funguje opačný smer migrácie: z Ukrajiny do Ruska. „Nevieme, koľko je ukrajinských utečencov v Rusku. Chýbajú nám štatistické údaje. Domnievam sa, že ich je zhruba jeden milión. Pričom ide aj o obyvateľov Donecka a Luhanska. Preto sa dá povedať, že z hľadiska migrácie Rusko zaznamenalo prírastok.

Vieme s istotou, že 74-tisíc ľudí z Ukrajiny podalo žiadosť o dočasný azyl, avšak hranicu prekročilo päť miliónov ľudí s ukrajinským pasom. Pričom nie je jasné, koľko z nich ju prekročilo niekoľkonásobne. Na to nám štatistika neodpovedá.

Napríklad väčšina z estónskych 60-tisíc ukrajinských utečencov prišla cez Rusko. To znamená, že do Ruska mieril nielen veľký prúd ukrajinských utečencov, ale následne aj z Ruska mnoho ukrajinských utečencov odchádza. Presný počet však nepoznáme,“ otvorene uvádza ruský demograf.

The Economist sa mýli

Rakša však rezolútne nesúhlasí s tvrdením britského týždenníka The Economist. Podľa nedávno zverejneného článku Rusko prekročilo hranicu demokratickej katastrofy. Krajina Vladimira Putina vraj mala za posledné tri roky stratiť v dôsledku vojny, chorôb a exodu zhruba o dva, ale možno aj až o tri milióny obyvateľov viac, než sa očakávalo. Počas nasledujúcich päťdesiatich rokov by sa populácia Ruska mohla znížiť na 120 miliónov obyvateľov. Pričom v súčasnosti by malo Rusko mať 146,4 milióna obyvateľov.

Podľa experta ide o silno manipulatívny text, ktorý neberie do úvahy demografickú realitu Ruska. Dokonca keby bola použitá metodológia The Economist, za posledné tri roky Rusko neprišlo o takmer tri milióny obyvateľov, ale zhruba o 400- až 500-tisíc ľudí.

Napríklad covid nepripravil o život až 1,6 milióna Rusov, ale 1 až 1,2 milióna. Čo je podstatný rozdiel. Rakša tiež nesúhlasí s tým, že v dôsledku emigrácie Rusov do zahraničia došlo k zníženiu vzdelanostného potenciálu krajiny. V dôsledku vojny neutiekla výlučne inteligencia. Navyše rozhodne nejde o 10 percent IT špecialistov, ale o desaťtisíc ítečkárov. Aj tu sa The Economist sekol.

„V Rusku je vysoká úmrtnosť dospelých, ale tá sa posledných 15 rokov rýchlo znižovala. Ak by nedošlo k vojne, znižovala by sa aj naďalej. Na pozadí života generácie bol covid krátkym výkyvom, ktorý sa skoro skončil. Demografický progres ďalej pokračuje, dokonca nehľadiac na vojenskú úmrtnosť,“ podotýka Rakša.

Zlé vyhliadky

A aké sú pre Rusko demografické prognózy Alexeja Rakšu na najbližšie obdobie? „Z krajiny bude odchádzať viac ľudí, prichádzať bude menej. Vojna sa odrazí na migračnej príťažlivosti krajiny. Zníži sa pôrodnosť, zvýši sa úmrtnosť. Úmrtnosť budú navyše ovplyvňovať vodka, cigarety a (nekvalitné) zdravotníctvo. Koronavírus sa prakticky skončil, úmrtnosť nebude ďalej ovplyvňovať. Ale celkovo bude situácia zlá zo všetkých uhlov pohľadu,“ myslí si ruský demograf.

Či už budeme veriť Alexejovi Rakšovi, alebo nie, Rusko žiadne žiarivé zajtrajšky nečakajú. A nech už sa vojna na Ukrajine skončí akokoľvek, Rusi sa z nej budú spamätávať ďalšie desaťročia. Možno ak sa, nedajbože, Moskva bude cítiť ako vojnový víťaz, demografickú krízu prekryjú fanfáry ruskej propagandy. Realitu tým nezmenia.

V pamäti mi utkvel obrázok jednej zapadnutej dedinky na Altaji, v regióne na západe Sibíri. Počas výletu s kamarátmi sme zle zatočili a omylom sme sa dostali na starú cestu. Po hodine, možno dvoch cesty sme narazili na pár rozpadajúcich sa drevených domčekov. Ten najudržovanejší bola miestna pošta, obchod a úrad v jednom. Nikde nebolo vidieť ani živej duše. Len alkoholom unavený pán sa váľal v priekope pri ceste.

Toto je asi budúcnosť mnohých dediniek ruského vidieka.

A koľko Rusov zomrelo vo vojne? To vlastne ani nie je dôležité.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0