Prieskum
Takmer polovica Poliakov chce, aby krajina bojkotovala letnú olympiádu
Odpovedali na otázku, čo má Poľsko urobiť, ak budú na olympiáde štartovať ruskí a bieloruskí športovci.
Až 47 percent Poliakov je toho názoru, že krajina by mala bojkotovať budúcoročné letné olympijské hry v Paríži v prípade, že na nich bude umožnená účasť ruským i bieloruským športovcom, ukázal najnovší prieskum. TASR informuje na základe správy agentúry PAP.
"Poľsko by sa nemalo zúčastniť na olympiáde v Paríži v roku 2024, malo by podujatie bojkotovať," uviedlo 47 percent respondentov v prieskume agentúry Social Changes, ktorého výsledky zverejnili v nedeľu, na otázku, čo má Poľsko urobiť, ak budú na olympiáde štartovať a ruskí a bieloruskí športovci.
Ďalších 38 percent respondentov sa vyjadrilo, že Poľsko by sa na budúcoročnej olympiáde malo zúčastniť, kým 15 percent uviedlo, že Poľsko by malo svojim športovcom umožniť súťažiť pod neutrálnou vlajkou.
Prieskum sa uskutočnil v čase od 10. do 13. marca na vzorke 1050 respondentov.
Po ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022, bola ruským a bieloruským športovcom zakázaná účasť na množstve podujatí, pripomína PAP. Od začiatku vojny na Ukrajine prišlo o život 244 ukrajinských športovcov.
Koncom januára tohto roka Medzinárodný olympijský výbor uviedol, že skúma možnosti, ako zahrnúť Rusov a Bielorusov do olympiády ako jej neutrálnych účastníkov, čo by znamenalo, že by súťažili pod olympijskou vlajkou - avšak len tí, čo nepodporujú ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vlády 34 krajín sveta vrátane Poľska požadujú, aby výbor toto rozhodnutie prehodnotil.
Dnes treba vedieť
Francúzsko a dôchodková reforma
Stroskotal aj druhý návrh na vyslovenie nedôvery vláde, reforma je prijatá
Návrh krajnej pravice získal podporu iba 94 poslancov, potrebných bolo pritom až 287 hlasov.
Štyri a pol hodiny trval neformálny rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Kremli. (tasr)
Dôkazom, aký košatý a miestami ťažko uchopiteľný je pontifikát pápeža Františka, sú aj komentáre a analýzy, ktoré vyšli v uplynulých dňoch pri príležitosti 10. výročia jeho zvolenia. Zhŕňa ich a hodnotí Imrich Gazda.
Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať ešte menšiu podporu poslancov. (tasr)
Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. (tasr)
Vojna na Ukrajine
Ruská ofenzíva sa môže blížiť k svojmu vrcholu, tvrdia americkí experti
Inštitút pre štúdium vojny vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie sa v posledných týždňoch spomalili.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Zásielka bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny. (tasr)
Popularita Oscarov medzi Američanmi dlhodobo klesá. Kým v roku 1998 slávnostný večer sledovalo rekordných 55 miliónov divákov a do roku 2018 ich bolo pravidelne viac ako 30 miliónov, za posledných 5 rokov ich počet neprekročil 20-miliónovú hranicu. Je otázne, či sa to kvótami podarí zmeniť. Píše Michal Lukáč.
Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k likvidácii zradcu v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
V Nazarete útočili na kresťanskú školu
„Toto sa stalo prvýkrát. Nie sme zvyknutí na takéto násilie, najmä vo vzťahu k našim školám,“ hovorí pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema.