Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Kolegovia tu v Postoji sa sťažujú, že keď v kancelárii sedím za pracovným stolom, často ma nevidieť pre vysoké komíny kníh, ktoré na ňom mám položené. Preto som si s príchodom nového roka dal záväzok prečítať čo najviac z kníh, ktoré sa mi v poslednom čase nahromadili na stole a trochu si medzi tými komínmi poupratovať. Občas pri tom ľutujem, že som po niektorých tituloch nesiahol skôr. Tak ako po tejto knihe.

Na stole mi ležala už od roku 2021. Teraz som sa k nej konečne dostal. Volá sa Budget Cut a jej autormi sú Martin Woska a Jaro Zacko, špecialisti na marketing z agentúry TRIAD.

O čom je? V biznise platí, že vyrobiť je jedna vec, predať zase iná. Autori tejto knihy si však všímajú, že rozpočet na marketing je vo firmách často posledný pri plánovaní a prvý, keď treba niekde sekať. Firemným marketérom odporúčajú, aby k rozpočtu na marketing pristupovali, naopak, proaktívne. Teda aby sami iniciatívne chodili za vedením svojej spoločnosti s návrhmi, na čo a aké sumy vynaložiť. Vedenie bude k vašim návrhom ústretovejšie, ak im výdavky na marketing predstavíte ako investíciu aj s konkrétnym odhadom jej návratnosti.

Mne sa poznámky autorov k zostavovaniu rozpočtu na marketing zdali veľmi zaujímavé, lebo som sa na to nikdy takto nepozeral. Pritom je to z pohľadu každej firmy tá najprirodzenejšia otázka: Koľko bude kampaň stáť a čo presne ňou chceme dosiahnuť?!

No odhliadnuc od rozpočtových možností tej-ktorej firmy, tu Woska a Zacko predstavujú štyri princípy úspešného marketingu, ktoré sa dajú zhrnúť ako: Osekaj bulšit; zbav sa prístupu „nejde to“; nenaháňaj veľa cieľov naraz, ale sústreď sa pri reklame na jeden podstatný; a napokon, osekaj šablóny a neboj sa experimentovať.

Takto v kocke to neznie úplne objavne, ale autori svoje štyri pravidlá rozmieňajú na drobné a ilustrujú úspešnými kampaňami zo slovenského i českého prostredia. Takže čitateľ získa celkom plastickú predstavu, ako tie odporúčania uviesť do praxe.

Na knihe Budget Cut by som vyzdvihol a podčiarkol práve to naposledy menované. Teda že ide o marketingovú príručku napísanú slovenskými autormi, ktorí vychádzajú z reálií slovenského, respektíve českého reklamného trhu – čo rôzne americké príručky na podobné témy, pochopiteľne, nezohľadňujú.

V tomto zmysle by som Budget Cut prirovnal k takým knihám o biznise ako Support od Michala Trubana alebo Vezmi život do svojich rúk od Andreja Kisku. Všetky tri totiž zasadzujú biznisovú skúsenosť svojich autorov do kontextu Slovenska. Aj keď autori tejto knihy zrejme zatiaľ nemajú politické ambície – na rozdiel od vyššie spomenutých.

Táto druhá kniha je úplne z iného súdka. Klára Sever: Ešte raz sa obzerám – Za každou zákrutou krásna spomienka. Ide o knihu spomienok slovenskej emigrantky židovského pôvodu, ktorá vyrastala v Lučenci v rodine zubára.

Počas druhej svetovej vojny mal jej otec prezidentskú výnimku z transportov, no napokon sa aj tá ukázala ako márna a rodina skončila v zbernom tábore v Žiline. Takmer zázrakom sa im podarilo odtiaľ nejako vyreklamovať a zvyšok vojny strávili ukrývaním sa na Starých Horách. Po vojne pani Klára študovala výtvarníctvo, pôsobila ako reštaurátorka a vydala sa za novinára, ktorý po nástupe komunistov k moci nesmel ďalej publikovať.

Po sovietskej invázii do Československa v roku 1968 s manželom cez Viedeň a Paríž emigrovali do Spojených štátov. Pani Klára veľmi sugestívne opisuje, ako sa im tam podarilo uchytiť. Americká emigrácia pre ňu i manžela dopadla dobre. Na rozdiel od iných. Spomína v knihe napríklad poľských politických utečencov, ktorí sa napokon vrátili domov do socialistického Poľska, lebo im na Amerike prekážala paradoxne tá nekonečná šírka výberu i možností.

Ide o veľmi pozoruhodnú knihu, kde sa v spomienkach Kláry Sever prepletajú veľké dejiny 20. storočia s malou históriou jednej slovenskej židovskej rodiny. Svadby a narodenia tu striedajú choroby, úmrtia a pohreby. No v sumári sa zdá, že život pri všetkých svojich ťažkostiach ponúka viac toho dobrého ako náročného a zlého.

Knihou spomienok je aj tento titul: Zostane len láska od Talianky Chiary Amirante. Ide o autobiografický príbeh ženy – katolíčky, ktorá založila medzinárodnú organizáciu Nové horizonty. Jej cieľom je vyhľadávať ľudí na okraji spoločnosti a pomáhať im nielen materiálne, ale aj duchovne a zapojením do nových vzťahov. Hlboko v 90. rokoch začala Chiara navštevovať nočnú rímsku stanicu Termini, kde oslovovala narkomanov, bezdomovcov a prostitútky. Mnohí vďaka jednak jej sociálnej práci a jednak jej misijnému úsiliu objavili cestu von zo spoločenského dna a našli Boha.

Hoci ako protestant nezdieľam mariánsky rozmer viery, ktorý tu Chiara miestami prezentuje, rešpektujem jej nasadenie pre chudobných a často až bláznivú odvahu, keď chodila na veľmi nebezpečné miesta a medzi mimoriadne nebezpečných ľudí. Ona často opisuje prácu s ľuďmi na okraji nie iba ako bežnú sociálnu prácu, ale aj ako boj s duchovnými prekážkami a útokmi. A to je niečo, čo vo mne rezonuje, lebo to nachádzam aj u evanjelikálnych kresťanov, ktorí pracovali v porovnateľných podmienkach.

A keď už hovoríme o evanjelikálnych autoroch, máme tu dnes aj starého známeho: americký presbyteriánsky kazateľ Tim Keller. Minule sme hovorili o jeho zamysleniach nad starozákonnou knihou Prísloví. Dnes to bude táto kniha: Márnotratný prorok s podtitulom Jonáš a tajomstvo Božej milosti.

O Jonášovi a veľrybe sme všetci počuli. No za tým biblickým príbehom, ktorý často zaznieva na nedeľných detských besiedkach, je toho viac. Podľa Biblie poslal Boh proroka Jonáša, aby išiel kázať do Ninive, metropoly dobyvačnej Asýrskej ríše, ktorá sužovala Židov. Ak sa Ninivčania nepokoria na Jonášovo kázanie, Boh zničí ich mesto. Pre porovnanie, je to niečo podobné, ako keby v súčasnosti Boh povedal nejakej ukrajinskej náboženskej autorite, aby išla do Moskvy vyzvať Rusov na pokánie, inak ich zničí. Nejeden Ukrajinec by sa odchodu do Moskvy snažil vyhnúť a radšej by Rusom želal Boží trest za zločiny ich vlády bez možnosti vyhnúť sa mu pokáním.

Jonáš bol taký istý. Uteká od Božieho poverenia, no Boh ho do Ninive predsa len nasmeruje. Tam do príbehu vstupuje aj ten známy zážitok s morským živočíchom, v ktorého útrobách Jonáš strávil tri dni. Jonáš napokon do Ninive príde, káže tam pokánie a je natoľko presvedčivý, že Ninivčania sa naozaj kajajú a Boh sa zľutuje nad ich mestom. Z toho je však Jonáš nešťastný a Boh mu udelí lekciu s ricínovníkom…

Keller tu Jonášovu neochotu vyplniť Boží príkaz vysvetľuje prorokovým nacionalizmom, samospravodlivosťou a nepochopením veľkosti Božieho milosrdenstva. A kladie čitateľovi otázku, či aj my v 21. storočí nie sme v našich životoch podobne neposlušní a duchovne krátkozrakí ako Jonáš.

Pri „prorokoch“ ešte zostaneme. Napokon tu dnes mám jednu slovenskú prózu zo súčasnosti. Ján Podmanický: Prorokov hriech.

Hlavnou postavou románu, či skôr knižnej novely, je niekdajší úspešný bratislavský právnik, ktorý si dlho užíval svetský život plnými dúškami, no teraz žije životom jednoduchého pustovníka na Kysuciach. Chodia za ním davy ľudí, aby ich liečil, a skutočne, cez tohto muža, ktorého prezývajú „Prorok“, prúdi Božia liečivá sila. No už mesiace Prorokovi prichádzajú záhadné, detsky pôsobiace obrázky, ktoré ho oberajú o duchovnú silu. V spomienkach sa mu ozýva dávny hriech, ktorého sa dopustil ešte ako študent na vysokej škole. A keď sa k nemu postaví čelom, pokúsi sa urobiť svoj zatiaľ najväčší zázrak…

Ján Podmanický sa touto knihou rozhodol ísť s kožou na trh. Ako dlhoročný poslanec Smeru a starosta obce Stará Bystrica riskuje, že ľudia budú toto dielo posudzovať nie ako svojbytné umenie, ale primárne cez svoj postoj k politickému pôsobeniu autora. No nebuďme ako Jonáš a jeho postoj k Ninive.

Za seba musím povedať, že Podmanického novela má celkom slušnú úroveň, oslovila ma štýlom i obsahom, a naopak, ničím neurazila. Nie je v nej žiadna politika. Jednou z tém tejto prózy je únik zo svetského kariérneho kolotoča k jednoduchšiemu životu, bližšie k prírode a Bohu. A tu Podmanický umne brnká na citlivú strunu mnohých výkonnostne orientovaných ľudí dneška...

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Ak sa vám video páčilo, dajte nám lajk a staňte sa odberateľmi kanála Postoj TV. Potom už žiadny Knihomoľov zápisník neunikne vašej pozornosti. Dovidenia a pekný deň.