Týždenný výber šéfredaktora
Osamelosť Eduarda Hegera
Vyzerá to ako paradox, ale v okamihu, keď sa stal Eduard Heger predsedom novej strany, bolo najviac cítiť, že ostal osamotený.
Eduard Heger (OĽaNO) počas rokovania 134. schôdze vlády SR 8. februára 2023 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann
Vnútropolitickou udalosťou týždňa bol vznik novej premiérskej strany Demokrati, ktorá bude najbližší polrok najsilnejšou vládnou stranou (premiér plus štyria ministri), hoci sa opiera len o malú skupinku poslancov (desiatka okolo Jána Budaja plus Miroslav Kollár).
K tomu tri poznámky:
1. Dosiaľ sme boli zvyknutí, že lídri na čele novovznikajúcich strán sú takpovediac ich majiteľmi, ktorí sa v strane opierajú o jadro oddaných či zaviazaných priaznivcov – tak to platí pre Igora Matoviča, ale aj Richarda Sulíka či Borisa Kollára.
O Eduardovi Hegerovi a Demokratoch to neplatí ani trochu. Nejde ani tak o to, že Heger sa stáva predsedom strany Miroslava Kollára, ktorý sa len pred pár týždňami zahral na malého Machiavelliho a porušením písaných aj nepísaných dohôd vyšachoval Mikuláša Dzurindu. Prízrak tohto podrazu sa bude vznášať aj nad novým projektom, to však nie je ten kľúčový problém.
Tým je niečo iné: Eduard Heger stojí ako predseda na čele strany, kde úplne absentuje jeho prirodzené zázemie, ktoré ho vynieslo do politiky (kresťania z charizmatických spoločenstiev) a roky mu autenticky držalo chrbát a palce.
Všetci títo ľudia teraz miznú z Hegerovho radaru. K Demokratom tento týždeň nevstúpil ani len Július Jakab, dôležitý muž z úzkeho vedenia OĽaNO, ktorý je vedúcim úradu vlády, najskôr bol pravou rukou premiéra Matoviča, potom Hegera a každý zasvätený rátal s tým, že po rozkole pôjde do strany s Hegerom. Lenže predseda Demokratov nemá v predsedníctve strany žiadnych svojich ľudí z úzadia, a tak väčšiu silu než on tam má spomínaný Kollár, ktorý premiérskemu projektu neprináša žiadne percentá, zato státisíce eur (ktoré Spolu zinkasovalo za voľby ako PS/Spolu). Heger má tak v novej strane asi takú mocenskú pozíciu, akú mala Iveta Radičová v SDKÚ.
Postupu Hegera, ktorý si na začiatku mohol vypýtať oveľa viac, len ťažko rozumieť. Spočiatku tu bol predpoklad, že ambíciou tandemu Heger – Naď môže byť podľa vzoru Dzurindu spred 20 rokov akýsi liberálno-kresťanský projekt, ktorý – povedané s istým zveličením – združí pod jednou strechou Globsec a Godzone. Od utorka je zrejmé, že z toho nič nie je, nová strana sa formuje na obraz Globsecu (Naď, Káčer) a Hegerovi blízki kresťania z Godzone ostanú rozčarovaní.
2. To všetko celkom presne číta Igor Matovič, ktorý už od prvého dňa po emancipácii hodil svojho dlhoročného dôverného spojenca cez palubu.
Už predtým sme písali, akou naivnou ilúziou je predstava, že koordinované rozdelenie lídrov OĽaNO bude priateľským aktom, ako navonok pred svojimi deklarovali Matovič s Hegerom. Nič také v reálnom politickom svete neexistuje a už vôbec nie pri politikoch s povahou Igora Matoviča.
Kým Heger sa na slávnostnej tlačovke novej strany aj následne v rozhovore pre TV Postoj vyhýbal akejkoľvek kritike Matoviča aj za cenu toho, že nijako nezdôvodnil svoj odchod z OĽaNO, líder Obyčajných vypúšťal proti Hegerovi prvé jedovaté šípy: pasoval sa za otca myšlienky Hegerovho odchodu z OĽaNO (čo môže byť pravda, ale je to súčasne to posledné, čo Heger pri štarte Demokratov potreboval), o ľuďoch z nového vedenia Demokratov, o Káčerovi a Hirmanovi, hovorí ako o exemplárne zlyhávajúcich ministroch, no najmä zaútočil na Hegera osobne: v OĽaNO mu vraj prestávajú rozumieť aj dôverovať, inak mu želajú všetko dobré.
To je len zahrievacie kolo, Heger už po tomto týždni musí tušiť, že tie najbolestivejšie údery nebudú prichádzať od Fica či Pellegriniho.
Matovič aj svoju novú kampaň štartuje na vyhraňovaní voči Demokratom: zajtra chce „bez ochranky“ predviesť v Michalovciach, že na rozdiel od Rastislava Káčera bude diskutovať s kritikmi vlády „bez primitívnych urážok“, minister zahraničia mu to vrátil slovami, že je „úplný podliak“ a „pokrytec s papalášskym syndrómom“. Tri roky tu dôveru vo vládu zmeny znivočil okrem iného neurotický konflikt Matovič – Sulík, najbližší polrok zas budeme sledovať kabaret Matovič – Káčer, zlomyseľnosť prvého a hysterickosť druhého sa už postarajú o ďalšie diely.
Pre Hegera, ktorý sám nemá povahu lídra, premiérom aj odídencom z OĽaNO sa stal najmä z vôle Igora Matoviča, tak prichádza veľmi ťažké obdobie. Hnutie, v ktorom politicky vyrástol, sa mu stane nepriateľským prostredím a v novej strane, do ktorej prišiel ako predseda, nebude doma.
3. Ako sa tento politický príbeh môže skončiť? Hegerovi Demokrati môžu mať teraz v reflektoroch kamier dojem, že ich viditeľnosť sa musí pretaviť do slušnej voličskej podpory.
Prvý prieskum agentúry IPSOS vyzerá na pohľad nádejne. 4,8 percenta hneď po štarte nie je zlé číslo, treba však dodať, že tu zohral nemalú rolu takzvaný haló efekt: keď anketári rozposielali online dotazníky, vznik novej strany bol hlavnou témou plus Demokratom pomohla v mysliach respondentov aj pomôcka, že pri názve strany bolo špecifikované aj meno jej nového predsedu (inak by mnoho respondentov nevedelo, o koho ide). Preto si treba ešte počkať na čísla agentúr AKO a Focus, ktoré prídu v najbližších týždňoch. Zaujímavejšie je niečo iné: ak Matovič kalkuloval, že Heger so svojou stranou bude brať percentá najmä nenávidenej SaS a PS, ukazuje sa, že nový projekt môže kanibalizovať samotného tvorcu idey Igora Matoviča.
Niet divu, v očiach voličov boli hlavné tváre Demokratov – Heger a ministri Naď s Budajom – dlhé roky spojené s OĽaNO, stelesňovali jeho program aj politické konflikty (všetci verzus Smer, Naď verzus Sulík). Stále je namieste istá opatrnosť, ale ak aj prieskumy AKO a Focusu ukážu, že Demokrati rastú na úkor OĽaNO, ďalšie mesiace tu budeme mať na programe „bratovražednú vojnu“ – v ktorej nás budú všetci uisťovať, že ich jediným cieľom je poraziť Hlas a Smer.
V princípe naozaj platí, že Demokrati vďaka aure svojich funkcií aj vyhranenosti v zahraničnopolitickej agende majú istý potenciál na slušný zisk. Osobne som v tejto chvíli skôr skeptický: okolo nového projektu nevzniká eufória a ani ju neočakávam, Heger a jeho ministri sú členmi rekordne nepopulárnej vlády, ich strana neprináša novú energiu ani témy, ich bonusom je len viditeľnosť, ktorou prevyšujú ostatných. Navyše, Matovič ich bude sťahovať do svojho bahna – to im na jednej strane môže pomôcť, lebo PS ani KDH a SaS už nebudú môcť tvrdiť, že je to OĽaNO 2, ale prehlbujúca sa frustrácia antificovského voliča im viac ublíži než naopak.
Z novodobej histórie poznáme dva príklady nových strán, ktoré sa etablovali v dočasných vládach, ani tie neponúkajú dôvod na väčší optimizmus: v roku 1992 ODÚ-VPN na čele s Martinom Porubjakom a Ivanom Miklošom pohorela so 4 percentami, v roku 1994 sa odídenci z HZDS na čele s Jozefom Moravčíkom síce dostali do parlamentu (8,5 percenta) ako Demokratická únia, na rozdiel od Demokratov však vo vtedajšom liberálnejšom protimečiarovskom spektre nemali konkurenciu.
Ak by sa Demokratom na čele s osamelým premiérom podarilo vymaniť z tohto pásma, bolo by to veľkým prekvapením.
Výpoveď poslednej novinárky, ktorej sa podarilo dostať do Bachmutu v čase vrcholiaceho ruského obliehania.
Študentov inštruujú, ako inkluzívne písať, učia ich nahlasovať komplimenty a pozývajú ich demonštrovať za radikálne ľavicové idey.
Eduard Heger predstavuje novú stranu, no hovorí aj o svojom postoji ku kultúrno-etickým otázkam či o konci ministra Lengvarského.
„Niektoré pravidlá a zmluvy ľuďom z tohto projektu nič nehovoria,“ hovorí o Hegerovej strane členka klubu OĽaNO Anna Andrejuvová.
Napriek tomu, že Slovensko fakticky žije aj z automobilového priemyslu, naša vláda sa nechá reprezentovať radikálmi z ministerstva životného prostredia.
Diskusia o Jánovi Pavlovi II. sa dostáva do veľmi emocionálnej roviny, našťastie zaznievajú aj triezve pohľady. Dokonca z nečakanej strany.
