Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
24. novembec 2009

ROZHOVOR: Marcinčin: Treba zmenšiť rozpor medzi kariérou matky a jej túžbou mať deti

Nový predseda KDH Ján Figeľ priviedol do strany nové tváre. Jednou z najvýraznejších je Anton Marcinčin, bývalý ekonóm Svetovej banky, ktorý sa na septembrovom sneme KDH stal podpredsedom pre hospodárstvo, pôdohospodárstvo a financie. Jeho úlohou je postaviť ekonomickú politiku KDH na pevné nohy, or...

Nový predseda KDH Ján Figeľ priviedol do strany nové tváre. Jednou z najvýraznejších je Anton Marcinčin, bývalý ekonóm Svetovej banky, ktorý sa na septembrovom sneme KDH stal podpredsedom pre hospodárstvo, pôdohospodárstvo a financie. Jeho úlohou je postaviť ekonomickú politiku KDH na pevné nohy, orientovať sa chce na rodinu, vidiek a región.

Slabá ekonomická politika KDH bola veľmi často omieľanou témou. Ako ste sa pozerali na ekonomickú politiku KDH, keď ste ešte neboli podpredsedom KDH?

Z môjho pohľadu som vnímal ekonomickú politiku SDKÚ, čiže Ivana Mikloša, vnímal som konzistenciu v prístupe k ekonomickej politike v SMK, ale, popravde, nevnímal som žiaden pokus o jasnú ekonomickú politiku KDH. Úprimne povedané, hnutie sa podľa môjho názoru skôr upínalo k jednorazovým a odtrhnutým návrhom rôznych dávok a komplikácií už aj tak komplikovaného systému daní a odvodov. Takisto som nechápal rozpor medzi znižovaním verejných príjmov a expanziou výdavkov.

V čom bude vaša politika v oblasti ekonomiky iná ako tá, ktorú doteraz malo KDH?
Po prvé, môj osobný prínos by mal byť v jasnom definovaní vízie a hodnôt, na ktorej by mala byť postavená ekonomická politika KDH. Po druhé, v jasnom definovaní okruhov a priorít ekonomickej politiky, a po tretie v jasnom vymedzení konkrétnych nástrojov verejnej politiky, ktoré sa vyvíjajú v reakcii na ekonomickú situáciu a nové informácie, pričom sú konzistentné s víziou, hodnotami a prioritami.

KDH sa prezentuje ako strana, ktorá podporuje rodiny. Pripravujete ekonomický program zameraný práve na rodiny?
Podľa môjho názoru, ktorý je totožný s názorom niektorých odborníkov, na Slovensku neexistuje koncepcia verejnej rodinnej politiky. Myslím, že táto oblasť by mala byť pre KDH kľúčová, zároveň však dodávam, že je plne v kompetencii podpredsedu Brocku.

Pozornosť vyvolali vaše komentáre týkajúce sa zasahovania štátu do rodiny. Mohli by ste bližšie vysvetliť, o čo išlo?
Odpovedal som na viaceré mailové návrhy politiky, aby deti mohli časťou svojich odvodov zvýšiť starobný dôchodok svojich rodičov. Na prvý pohľad to nevyzerá zle, aj keď možno administratívne komplikovane a preto draho, ale pri bližšom pohľade som získal dojem, že argumenty hovoria jednoznačne proti. Prezentoval som argumenty a čakal som diskusiu.

Čo si predstavujete pod „zasahovaním štátu do rodiny“?
Vytváranie silnej závislosti jednotlivca a rodiny na štáte, na jeho dávkach, transferoch. Vytváranie závislosti na politikoch, ktorí sú pri moci. Vytváranie obsahu predvolebných kampaní v štýle „kto sľúbi vyššie dávky“. To je pre mňa obrovské nebezpečenstvo, súvisiace aj so sociálnym inžinierstvom.

Napísali ste: „Navrhujem, aby prvý pilier bol radšej čím viac solidárny a aby sa vzťahy medzi deťmi a rodičmi riešili v rodine, a nie s pomocou štátu na úkor solidárneho systému daní a odvodov.“ To je, samozrejme, správne; na druhej strane, ako môžu byť rodičia zvýhodnení – či presnejšie „nepotrestaní“ – za to, že majú viacej detí?
Podľa úspešnosti a neúspešnosti rodinných politík v Európe je recept pomerne jednoduchý – treba odstrániť, či aspoň minimalizovať rozpor medzi kariérou matky a jej túžbou mať deti. Žena nesmie stáť pred rozhodnutím buď dieťa, alebo práca.

Žena nesmie stáť pred rozhodnutím buď dieťa, alebo práca. Zdieľať

Príklady z EÚ dokazujú, že sa to dá, napríklad flexibilným pracovným časom, výhodnosťou čiastočných úväzkov, organizáciou materských škôl, neprenosnou otcovskou dovolenkou, dokonca nejde o žiadnu novinku, len sa treba poučiť a ísť cestou zodpovedných regulácií a verejných služieb, namiesto starej komunistickej cesty nekonečného zvyšovania rôznych dávok a tým vytvárania finančnej závislosti na systéme.

Aké budú body nového ekonomického programu KDH?
Ekonomický program by mal vychádzať z hodnôt a priorít KDH, z očakávanej situácie v lete 2010 a z výhľadu na ďalšie roky. Napäté verejné financie a vysoká nezamestnanosť budú realitou, preto na jednej strane bude treba podporiť sociálnu sieť a na druhej strane sa bude treba zamerať na rozvoj – investície, ktoré majú zmysel, dajú sa urýchliť a prinesú rozvojový impulz. Prvou úlohou novej vlády bude podporiť zamestnanosť a zároveň šetriť, kde sa bude dať – samozrejme nekradnúť a nefinancovať nezmysly. Druhou alternatívou je rast daňových príjmov. Nechcem predbiehať, ale mojím cieľom je prísť s niekoľkými jasnými prioritami, ktoré sa dajú financovať, a orientovať politiky skôr na rodiny, vidiek a regióny, a lepšie fungovanie štátneho aparátu.

Nie je príliš krátko na to, aby sa takýto program KDH len začínal formulovať? Voľby v roku 2010 sú tu čo nevidieť…
Určite by som bol radšej, keby sme mali pred sebou dva – tri roky, ale nemáme ich. Zároveň si nemyslím, že do volieb nedokážeme prísť s niečím, čo je originálne a má hlavu a pätu. Koniec - koncov, takmer desať rokov som bol veľmi blízko pri formovaní a implementovaní ekonomických politík, takže nie som úplný začiatočník. Ak budeme chcieť, tak to dokážeme.

Kto sú autori ekonomického programu KDH? Kedy bude zverejnený?
Potrvá ešte pár mesiacov, kým bude komplexný ekonomický program zverejnený. Autorov bude viac, možno desiatky, keďže mám na starosti široké oblasti - hospodárstvo, financie a poľnohospodárstvo, a navyše mnohé z nich majú presah do portfólií ostatných podpredsedov.

Pri písaní o KDH bežne používate slovo „my“. Znamená to, že ste sa jasne stotožnili s KDH a považujete ju odteraz aj za „svoju stranu“?
Bolo by asi zvláštne, ak by podpredseda KDH nebol stotožnený s KDH. Ja musím prispieť svojím dielom, ale vo výsledku to bude program KDH, nielen môj. Dúfam, že v KDH získam podporu pre rozumný ekonomický program, obhájiteľný pred odborníkmi a príťažlivý pre veľkú časť voličov, pod ktorý sa budem môcť podpísať.

Ako vyzerá moderná kresťanskodemokratická politika? Čo je na nej „moderné“?
Moderné je asi opak obsolentného. Chcel by som veriť, že moderná politika KDH bude vskutku otvorená, zodpovedná a odborná, že bude viac čerpať z domácich aj zahraničných skúseností, že sa bude venovať viac vidieku, chudobným, ženám, minoritám, zdravotne hendikepovaným... Že sa – podľa mojej mienky – z postkomunistickej a trošku naivnej pravice vráti k sociálno-trhovému vnímaniu hospodárstva.

Ako budete spolupracovať s podpredsedom KDH Júliusom Brockom? Kto bude mať hlavné slovo – on alebo vy?
Podpredseda Brocka má na starosti agendu sociálnych vecí a rodiny a otázka nestojí tak, kto z nás bude mať hlavné slovo – to má vždy predseda, predsedníctvo, Rada, a ďalší. Snem mi dal jasný mandát na to, aby som pomohol postaviť ekonomický program KDH na nohy, a o to sa budem snažiť.

Inzercia

Na blogu, ktorý máte na aktualne.sk, ste napísali:„Hospodárska prosperita je výsledkom rozumnej kombinácie kapitálu, pracovnej sily a tvorivosti, zasadenej do konkrétneho inštitucionálneho prostredia.“ Aká je v tomto smere úloha štátu? Je to práve štát, kto vytvára „inštitucionálne prostredie“?
Áno, štát rôznym spôsobom vytvára či pomáha vytvárať inštitucionálne prostredie, v ktorom sa uskutočňuje konkurenčný boj a kde prežíva ten, kto dokáže najlepším spôsobom spojiť kapitál a prácu, takže za neho svojimi peniazmi hlasujú spotrebitelia, a investori mu poskytujú prístup k ďalšiemu kapitálu. Prostredie, ktoré motivuje k vzdelávaniu a tvorivosti.

Ako jeden z odkaz komunizmu, ktorého pád sme si pred pár dňami pripomenuli, ste pomenovali aj inštitucionálny relativizmus. Píšete: „Inštitúcie, zákony, pravidlá a regulácie môžu byť akokoľvek pekné, ale v skutočnosti na nich nezáleží, lebo záleží na ľuďoch, a tí sa vždy vedia dohodnúť vďaka príslušnosti k jednej ideológii, či jednému spoločnému záujmu. Hovoríme o formalizme práva, bábkovom systéme spravodlivosti, korupcii a rodinkárstve. Hovoríme o úteku k individuálnemu a o potieraní spoločného, verejného.“ Nie je i naša doba príkladom toho, že sme skutočne z komunizmu ešte nevyrástli? Je podľa vás na Slovensku stále prítomný tento „inštitucionálny relativizmus“?
Áno, nepísal som stĺpček kvôli minulosti, ale kvôli prítomnosti, ako pripomenutie toho, že chápadlá komunizmu sú tu, hlboko v našom správaní, a ak nebudeme analyzovať komunizmus, nebudeme sa ani vedieť zbaviť jeho nánosov. Jedným z paradoxov komunizmu pre mňa je, že oficiálne vyzdvihoval verejné (spoločné), ale v skutočnosti zahnal ľudí do individuálneho, takže aj dnes náš kapitalizmus je, dovolím si tvrdiť, omnoho individualistickejší ako kapitalizmus rozvinutých krajín.

Ak nebudeme analyzovať komunizmus, nebudeme sa ani vedieť zbaviť jeho nánosov. Zdieľať

Napríklad diskusie o sadzbe dane z príjmu hovorili o jednom – ak to preženiem – nedávajme na spoločnú hromadu nič, lebo čo je spoločné, je bezcenné. Strany sa predháňali v nízkych sadzbách a málokto pripomenul, že potrebujeme verejné financie na financovanie verejných služieb a statkov, bez ktorých moderná spoločnosť nemôže existovať – vrátane, napríklad, systému spravodlivosti a infraštruktúr.

Aké sú súčasné ekonomické potreby Slovenska?
Spravodlivosť, poriadok v reguláciách, kompetentný štát, vzdelávanie, zdravie... aby sa uvoľnil tvorivý potenciál v ľuďoch na Slovensku.

Ako sa Slovensku podarí naspäť vrátiť k tomu, aby bol európskym či prinajmenšom aspoň stredoeurópskym hospodárskym tigrom?
Tvrdou prácou.

Pre Svetovú banku ste pracovali dlhé roky ako ekonóm. Bola to viacej politická alebo odborná funkcia?
Nebola to politická funkcia, bola to odborná funkcia ekonóma pre Slovensko, niekedy s prvkami jemnej diplomacie.

Čo vám práca pre Svetovú banku dala?
Veľmi veľa v rôznych oblastiach – v chápaní ekonómie, vo využívaní teórie pri riešení praktických problémov, pri posudzovaní a tvorbe verejných politík, v oblasti verejnej správy, komunikácie, spôsobe písania a vyjadrovania... Ale aj dôraz na osobnú a profesionálnu integritu.

Plánujete využiť kontakty získané počas vašej práce vo Svetovej banke pri formovaní politiky KDH, prípadne pri jej presadzovaní?
Určite, každý žijeme v nejakom sociálnom priestore, ktorý nás formuje a inšpiruje, a pokiaľ to môže byť prínosom, škoda by bolo získané kontakty nevyužiť – aj keď by som to zároveň nepreceňoval.

V prípade priaznivého volebného úspechu KDH vo voľbách 2010 sa počíta s vami ako ministrom? Chce KDH zabojovať aj o ekonomický rezort?
Popravde, neviem, pretože o tomto sme ešte nediskutovali. Sľúbil som, že pomôžem KDH po odbornej ekonomickej stránke a dúfam, že sa to prejaví v jeho volebných výsledkoch.

Ako ste spokojný s ministrovaním Jána Počiatka?
Na to by bola dlhá odpoveď, ale v skratke – sú veci, pre ktoré si ho vážim a pokladám za rozumného a šikovného človeka, a sú iné veci, ktoré si neviem úplne dobre vysvetliť.

Píšete pre Hospodárske noviny, máte blog na aktualne.sk, konto na Facebooku a cez blog je známy aj mail kdhekonomika(zavináč)gmail(bodka)com. Sú to všetko spôsoby, ktorými chcete komunikovať s potenciálnymi voličimi?
Elektronická komunikácia je samozrejmosťou, Facebook aj stĺpčeky v Hospodárskych novinách mám už dávno, iba blog na aktuálne.sk pribudol po zvolení za podpredsedu, po vyzvaní redakcie.

Kto sú vaši priatelia na Facebooku? Sú to vaši skutoční priatelia alebo ide skôr o ľudí, u ktorých predpokladáte, že „priateľstvo“ by mohlo napomôcť komunikovať politiku KDH navonok?
Facebook som si zakladal dávno, práve kvôli možnosti byť v spojení s tými kamarátmi a priateľmi, ktorých naživo často nevidím. Ostáva v tejto priateľskej rovine, politicky ho nijako nevyužívam, skôr dlžím častejšie obnovovanie obsahu mojím fejsbukovým „kamošom“.

Matúš Demko

Odporúčame

ROK KŇAZOV: Stojí za mnou Boh, ktorý si ma sám vybral

ROK KŇAZOV: Stojí za mnou Boh, ktorý si ma sám vybral

Prečítajte si príbeh kňaza zo Žiliny, ktorý založil webovú stránku knazi.sk. Pre kňazstvo sa rozhodol ako 19-ročný a v tomto rozhodnutí vytrval aj napriek krízam. Narodil som sa v Žiline roku 1977 ako najstarší z deviatich detí. Rodičia mi odmalička vštepovali základné zásady viery. Viedli ma aj k t...

CIRKEV: Františkáni chcú odškodnenie od médií

CIRKEV: Františkáni chcú odškodnenie od médií

Bulvárne média buď zaplatia za to, akým spôsobom informovali o obvinení františkánov zo sexuálneho zneužívania maloletých, alebo poputujú pred súd. Po tom, ako Okresná prokuratúra v Bratislave zastavila trestné stíhanie voči trom bratom s tým, že sa skutok nestal, rehoľa sa rozhodla brániť. Chce od...

N/20/LIVE: OF rokuje s vládou. Bez Havla

N/20/LIVE: OF rokuje s vládou. Bez Havla

PRAHA. Posledné dva dni boli dňami štrajkov, napätia a rokovaní. K českým sa pridali aj slovenské školy. Vláde sa situácia vymyká z rúk. Je ochotná diskutovať so signatármi Charty 77. S výnimkou Havla. Za jeden stôl zasadli zástupcovia Občianskeho fóra, robotníkov, študentov a vlády, ktorú reprezent...