Gašparovič a Dzurinda: biznis pred svedomím

Počas uplynulého týždňa zaznamenalo Slovensko vzácnu návštevu. Navštívil nás premiér najväčšieho totalitného štátu, predseda čínskej vlády Wen Tia-pao. Bola to vôbec prvá návšteva Slovenska vykonaná čínskym premiérom. Okrem nás navštívil Tia-pao počas svojho európskeho turné už len Francúzsko, Portugalsko a Česko.

Čínskeho premiéra prijali všetci traja najvyšší ústavní činitelia, no len jeden z nich – predseda parlamentu Pavol Hrušovský – dokázal otvorene poukázať na nedodržiavanie ľudských práv zločineckým komunistickým režimom. Zasadzovať sa o čínske investície však dokázali aj zvyšní dvaja. Nájsť vhodné ospravedlnenie nebude pre nich až také ťažké. Čína je najväčším obchodným partnerom Slovenska v Ázii, takže baviť sa o biznise bolo jednoducho nevyhnutné. To, že sa v Číne ročne popraví najviac ľudí na svete (oficiálne to v roku 2004 bolo 3400, neoficiálne až 10 000 popráv), že sú obmedzované základné práva a slobody, a že práve počas návštevy čínskeho premiéra policajti strieľali do demonštrantov protestujúcich proti nízkym kompenzáciám za pôdu, ktorú im štát zabral kvôli výstavbe veternej elektrárne, to až také podstatné - zdá sa - nie je.

Koniec – koncov, to, že sa k ľudským právam nebol schopný vyjadriť prezident Ivan Gašparovič, nás ani nemohlo prekvapiť. Bolo by napokon smiešne, keby komunistu kritizoval bývalý komunista, tvár HZDS, ktoré bola v rokoch 1994 – 1998 spájané s kadečím, predseda parlamentu, v ktorom sa odohrala príznačná „noc dlhých nožov“, parlamentu, ktorý protizákonne vylúčil poslanca Františka Gauliedera a človek s krčmovým slovníkom nazývajúci svojho predchodcu starým ...ujom.

To, že sa nedokázal ozvať ani premiér, ktorý sa tvári ako renomovaný európsky politik a ktorého materská strana nesie v názve slovo „kresťanská“, nás už prekvapiť mohlo. V konečnom dôsledku to však až takým prekvapením nie je. Konal len tak, ako konajú aj jeho európski kolegovia. Teda neprincipiálne (viď minimálnu pomoc bieloruskej opozícii, neschopnosť jednoznačného postoja voči Kube či šumy o zrušení zbrojného embarga voči Číne po ukončení britského predsedníctva). No na druhej strane, ak bol slovko – dve o ľudských právach schopný prehodiť český premiér Jiří Paroubek, ktorý by nemal problém po najbližších voľbách vládnuť s podporou komunistov, mohol to urobiť aj Dzurinda.

Uznanie si zaslúži predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský. Aj keď možno kresťanským demokratom vyčítať kadečo, je to strana, ktorú možno v jej zahraničnopolitických postojoch stále označovať za principiálnu. Počas parlamentnej rozpravy o slovenskom postoji k vstupu Turecka do EÚ presadila uznesenie o genocíde Arménov, ku ktorej došlo v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny, a ktorú Turecko dodnes odmieta; pravidelne podporuje kubánskych disidentov (veľmi dobré vzťahy Hrušovského a najznámejšieho kubánskeho disidenta Oswalda Payu sú všeobecne známe); počas minulého týždňa promptne kritizovala zmeny v Trestnom zákonníku, ktoré prijal bieloruský parlament a ktoré sú namierené voči demokratickej opozícii.
Dúfajme, že počas najbližších parlamentných volieb si voliči uvedomia, že nielen množstvo pritiahnutých investícií, ale aj konzistentnosť postojov svedčí o sile a schopnostiach strany.

Imrich Gazda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo