Nová Hegerova strana Toto žiadna alternatíva pre konzervatívneho voliča nebude

Premiér Heger dnes ohlásil novú politickú stranu Demokrati. Do tohto projektu okrem strany Modrá koalícia a Budajovej Zmeny zdola vstupujú aj ministri Jaroslav Naď, Rastislav Káčer, Karel Hirman.

To si možno na úvod zaslúži jednu poznámku. Nová strana síce nesie názov Demokrati, ale do politiky hneď na začiatku vnáša jeden demokratický deficit. Vo vláde budú mať Demokrati, ktorí neprešli voľbami, viac kresiel než hnutie OĽaNO, ktoré ich vyhralo. Tomu po novom ostali len ministerstvá vnútra, pôdohospodárstva a kultúry.

Vláda tak nielenže nemá dôveru parlamentu, ale premiér a niekoľkí ďalší ministri už ani nereprezentujú víťaznú stranu z volieb. V takejto situácii by úradnícky kabinet naozaj vyzeral ako štandardnejšie riešenie.

O novom politickom projekte Eduarda Hegera sa hovorí už týždne a aj v konzervatívnom prostredí sa s ním spájali určité očakávania.

Vychádzali najmä z toho, že Heger prišiel do politiky z prostredia charizmatických kresťanských spoločenstiev. Ešte pred ostatnými voľbami sa spolu s Branislavom Škripekom, Richardom Vašečkom a Annou Záborskou podieľal na príprave Kresťanskej únie. Potom však od tohto projektu odskočil a zostal pri Igorovi Matovičovi.

Zostava, ktorú dnes Heger predstavil, je však definitívnym potvrdením, že konzervatívni voliči do tohto nového projektu žiadne veľké nádeje vkladať nemôžu.

Je pravdepodobné, že sa s ňou budú vedieť zhodnúť v niektorých zahraničnopolitických, ekonomických otázkach či témach týkajúcich sa právneho štátu. Nová Hegerova strana im však nedokáže garantovať nič v oblastiach, ktoré sú pre konzervatívcov dôležité. To znamená v pro-life agende, podpore rodín či vo sfére školstva, zdravotníctva či kultúry.

Bude to podstatne horšie, než sme boli svedkami v prípade OĽaNO, keď niektorí konzervatívni poslanci tieto témy dokázali prinášať, ale narážali na odpor svojich liberálnejších kolegov v klube.

V zostave Demokratov nie sú ľudia, ktorí by s konzervatívnymi iniciatívami vôbec prichádzali, naopak, je tam množstvo politikov, ktorí sa v týchto zápasoch jednoznačne zaradia na liberálnu stranu.

Pozícia Eduarda Hegera, ktorú ozrejmil v rozhovore pre TV Postoj, že jeho nová strana sa bude držať od kultúrnych tém bokom, je naivná. Tieto témy z politiky nevymiznú a jeho noví kolegovia, ako Miroslav Kollár, Rastislav Káčer, sa do týchto sporov zapájať určite budú.

Napokon, europoslanec Vladimír Bilčík, ktorý je takisto v predsedníctve Demokratov, sa v europarlamente spolu s lídrom PS Michalom Šimečkom správa ako progresívny aktivista. Bolo by veľkým prekvapením, keby títo politici zrazu svoje dlhodobé postoje skryli a brali pritom na Hegera nejaký ohľad.

Z tohto pohľadu bude postoj k novej strane výzvou aj pre lídrov charizmatických kresťanských spoločenstiev. Eduard Heger je totiž do značnej miery produktom ich angažovania v politike.

Historicky môžeme stranu Demokrati zaradiť medzi také subjekty, ako bola Ruskova ANO, Sieť či Za ľudí.Zdieľať

Historicky môžeme stranu Demokrati zaradiť medzi také subjekty, ako bola Ruskova ANO, Sieť či Za ľudí. Všetko to boli strany, ktoré ťažili z toho, že pred voľbami tu tradične existuje početná skupina najmä stredových voličov, ktorí sú sklamaní zo subjektov, ktorým dali hlas naposledy.

Časť takýchto ľudí, ktorí naposledy volili vládne strany, dokázal osloviť Hlas či Progresívne Slovensko (najmä na úkor SaS). Stále tu však existuje približne desať percent takýchto voličov, ktorí sú stranícky bezprizorní. Toto je cieľová skupina Demokratov.

Problémom je, že kľúčom k úspechu pri oslovovaní týchto voličov je líder, ktorý musí byť z pohľadu politiky nepopísaným listom. Hegerov projekt je však nabitý tvárami, s ktorými sa dajú stotožniť zlyhania tejto vlády.

Zároveň tu existuje riziko, že napriek všetkým pekným rečiam o spájaní v mene toho, aby neprepadli hlasy, strana Demokrati túto hrozbu nielenže neeliminuje, ale ešte viac posilní. Môže sa pri nej zopakovať presne ten efekt ako pri Sieti a KDH či pri PS a strane Za ľudí, keď nové strany prispeli k tomu, že kresťanskí demokrati a progresívci sa nedostali do parlamentu. Najmä v SaS, v OĽaNO, ale ani v KDH by možnosť takéhoto scenára nemali podceňovať.

V tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že v strane Demokrati sa nám zrodil subjekt, ktorý bude atakovať desať percent. O jeho reálnom výtlaku budeme vedieť viac o niekoľko týždňov, keď uvidíme výsledky prvých prieskumov.

Už teraz však môžeme s určitosťou tvrdiť, že pre kresťanské politické prostredie je nový Hegerov projekt slepou uličkou.