Čo urobiť s daňovými rajmi? (anketa)

Čo urobiť s daňovými rajmi? (anketa)

Odpovedajú Miroslav Beblavý, Ľuboš Pástor, Juraj Karpiš, Renáta Bláhová.

Najväčšou svetovou udalosťou tohto týždňa bolo zverejnenie takzvaných panamských dokumentov, ktoré odhalili masívne podvody či obchádzanie zákonov cez schránkové firmy v daňových rajoch. Týka sa aj niektorých slovenských podnikateľov, pričom sa čaká na ďalšie odhalenia.

Štyrom ekonómom sme položili tieto dve otázky: 

1. Panama Papers odhalili veľký problém so schránkovými firmami v daňových rajoch. Mali by sa politici zaoberať tým, ako zabrániť firmám, aby prenášali svoje podnikanie do daňových rajov? 

2. Je daňová konkurencia medzi krajinami prínosom, respektíve neprinieslo by jej potláčanie aj negatíva?

Ľuboš Pástor, profesor finančnej ekonómie na University of Chicago, člen Bankovej rady NBS

1. Politici by mali postupovať opatrne, aby neobmedzovali legitímne podnikanie a základné ľudské slobody. Väčšina týchto aktivít je legálna. Napriek tomu by sa nimi politici zaoberať mali, pretože je tam veľký priestor na zneužívanie. Keďže vlastníctvo firiem v daňových rajoch nie je transparentné, vytvára priestor pre konflikty záujmov a obchádzanie daňových povinností.

Navyše väčšina ľudí nemá prístup k daňovým rajom, čo vyvoláva pocit nespravodlivosti. Preto to voliči nebudú dlho tolerovať a obmedzenia budú narastať. Pomohlo by tiež, keby politici upratali daňové zákony doma tak, aby ich ľudia považovali za spravodlivé a aby preto necítili potrebu utekať do daňových rajov.

2. Daňová konkurencia tu bola a bude, či sa nám to páči alebo nie. Nehrozí, aby sa 200 krajín dohodlo na jednotnej daňovej politike. Jedným prínosom takej konkurencie je, že motivuje krajiny k tomu, aby svoje daňové systémy navrhli efektívne a spravodlivo.

Napríklad dáva väčší zmysel zdaňovať pôdu, nehnuteľnosti či spotrebu ako zdaňovať kapitál, ktorý sa môže ľahko prelievať z jednej krajiny do druhej.

Juraj Karpiš, ekonóm inštitútu INESS, autor knihy Zlé peniaze

1. Politici ničomu nezabránia, kedže sami daňové raje využívajú. To však neznamená, že to nebudú ľuďom sľubovať.

2. Politici by sa mali snažiť, aby ich krajiny prestali byť daňovými peklami, z ktorých tí, čo na to majú, utekajú.

Miroslav Beblavý, ekonóm, poslanec NR SR

1. Je potrebné rozlišovať dva problémy. Jedným je využívanie schránkových firiem v daňových rajoch aj inde na to, aby sa zakrývalo, kto profituje z obchodov so štátom. To je jednoducho zlé a treba to zastaviť, inak všetky protikorupčné zákony možno rovno zahodiť.

Pokiaľ ide o normálne súkromné podnikanie, tam je dôležité, aby podnikatelia platili v krajine, kde žijú alebo pôsobia, podiel na daniach primeraný ich príjmom a bohatstvu.

Pokiaľ využívajú daňové raje na to, aby sa tomu vyhli, nie je to v poriadku, osobitne u bohatých a veľmi bohatých ľudí.

2. Vysoké dane sú zlé pre prosperitu aj bez daňovej konkurencie, ale ten efekt môže byť dlhodobý a nejasný. Daňová konkurencia má pozitíva v tom, že núti vlády zvažovať tieto veci aj v krátkodobom horizonte a zviditeľňuje problém.

Daňové raje však nevnímam ako významné v tejto pozitívnej daňovej konkurencii, keďže tá sa primárne deje medzi „štandardnými“ krajinami, napríklad medzi Slovenskom a Rakúskom či Slovenskom a Srbskom.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa, prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

1. Osobne som presvedčená, že z pohľadu daňovej konkurencie je legitímnym právom každého podnikateľa, ktorý pôsobí v súkromnom priestore, sa rozhodnúť, kde si chce firmu založiť. V niektorých odvetviach to môže byť dokonca nevyhnutné.

Konkurencia medzi daňovými systémami štátov je dobrá a nevyhnutná vec. Opačný názor mám na tých hráčov, čo pôsobia vo verejnom priestore. Navyše, jednoznačne existujú jurisdikcie, ktoré treba vylúčiť z oboch priestorov (Napríklad Panama v minulosti už bola na čiernej listine, teraz sa tam zrejme opäť dostane).

2. Tí hráči, ktorí pre svoje podnikanie používajú verejný priestor, majú morálnu povinnosť sa správať transparentne a fiškálne zodpovedne. A ak chcú, aby ich pôsobenie bolo dlhodobo udržateľné, správať transparentne by sa mali aj z racionálnych dôvodov.

Vo vyspelých krajinách to, pravdaže, berú zástupcovia štátu ako samozrejmosť. Aj výsledky ankety v spolupráci s právnickou kanceláriou Taylor Wessing v rámci Slovak Compliance Days minulý rok sú jednoznačné: Na otázku „Je správne, aby akcionár spoločnosti, ktorá je na Slovensku subjektom verejného záujmu, bol skrytý za schránkovú firmu?“ odpovedalo 92 percent respondentov negatívne. (Viac na mojom blogu v Trende.)

Foto: Bláhová – absolventi.stuba.sk, Beblavý – TASR/Andrej Galica, Pástor – chicagobooth.edu, Karpiš - FB

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo