Na výročie začiatku vojny na Ukrajine sa na internete objavil tvrdý prejav Donalda Trumpa, ktorý mal na proruskej scéne takú nadšenú odozvu, že strana SMER ho okamžite zdieľala na svojom kanáli a jej politici sa naň odvolávali aj v diskusiách.

Trump v prejave používal klasický naratív o globalistických západných elitách, ktoré tlačili Ukrajinu do NATO a tým vyvolali ruskú inváziu. Dokonca tvrdí, že americké ministerstvo zahraničných vecí je zodpovedné za Majdan v roku 2014.  

Bývalý prezident USA a potenciálny kandidát republikánov v ďalších voľbách tak znovu otvoril otázku, či by sa americká politika silnej podpory Ukrajiny neskončila, pokiaľ by Joea Bidena v prezidentskom úrade nahradil niekto iný. Ako by sa zachoval Trump a republikáni, pokiaľ by sa dostali k moci? Nevyrokoval by odstúpenie časti územia Ukrajiny v prospech Ruska v záujme rýchleho ukončenia vojny?

Na druhej strane, dá sa povedať, že všetci demokrati v súčasnosti podporujú dodávky zbraní Ukrajine a sú zjednotení za Bidenom?

Rozdelená Republikánska strana

Výskumná agentúra Pew Research Center pri príležitosti výročia začiatku vojny na Ukrajine uskutočnila prieskum názorov americkej verejnosti, pokiaľ ide o vojny a dodávky zbraní. Podľa očakávaní sa výrazne zhoršil pohľad Američanov na Rusko a Putina, pričom až 92 percent respondentov uviedlo, že nemá v Putina žiadnu dôveru. Po začiatku invázie tiež výrazne stúpol podiel Američanov (70 percent), ktorí vnímajú Rusko ako nepriateľa. Zároveň však až 72 percent Američanov tvrdí, že má dôveru v prezidenta Zelenského.

Tieto údaje však ešte neznamenajú, že obyvatelia USA vnímajú Rusko aj ako významnú hrozbu, ktorou by sa mali primárne zaoberať. Tento fakt je teraz možné pozorovať v mimoeurópskych štátoch po celom svete – od Indie až po Južnú Afriku. Pre nás v Európe je vojna na Ukrajine veľmi blízko, ale pre zvyšný svet to neplatí. Rovnako ako väčšinu slovenskej verejnosti nezaujímala vojna v Jemene či v Sýrii, ani občania ďalších kontinentov a krajín, vrátane USA, nevnímajú túto vojnu ako natoľko ohrozujúco.

Ukázalo sa to z ďalších prieskumov agentúry Pew Research Center. Od marca 2022 do januára 2023 je možné pozorovať veľký pokles počtu Američanov, ktorí vnímajú ruskú inváziu na Ukrajinu ako hlavnú hrozbu pre USA. Zatiaľ čo na začiatku vojny v marci 2022 vnímala polovica Američanov (stále výrazne menej ako v EÚ) ruskú inváziu ako hlavné ohrozenie USA, teraz ju tak vníma len 35 percent z nich. Najdôležitejšie však je, že aj napriek tomu, že toto vnímanie hrozby pokleslo u demokratov aj republikánov, republikáni vnímajú inváziu ako hlavnú hrozbu výrazne menej (29 percent z nich) ako demokrati.

Zároveň už štyria z desiatich republikánov hovoria, že USA pomáhajú Ukrajine v príliš veľkom rozsahu. Prečo je to tak?

Hlavným dôvodom je rastúci vplyv Číny a výrazný pokles sily Ruska. Spojené štáty ho aj podľa vládnych predstaviteľov nevnímajú ako hlavného konkurenta, ale skôr ako druhoradú veľmoc, ktorá má síce početné jadrové hlavice, ale ekonomicky a demograficky upadá. Podľa odhadov OSN by napríklad populácia Ruska mala klesnúť zo súčasných 145 miliónov obyvateľov na 120 miliónov v priebehu nasledujúcich 50 rokov, čím by sa Rusko stalo až 15. najľudnatejšou krajinou sveta. Vysťahovalectvo kvôli vojne túto situáciu ešte zhoršuje.

Naopak, už od výkonu funkcie Baracka Obamu rastie dôraz na rolu Indo-pacifického regiónu a špecificky Číny v americkej zahraničnej politike. Čoraz výraznejšie súperenie s Čínou teraz predstavuje najväčšiu výzvu pre USA a tak k tomu pristupujú aj americkí politici.

Zároveň sú Američania už unavení z pôsobenia v úlohe svetového policajta. Trump bol v roku 2016 zvolený aj preto, že presadzoval menšie priame zapájanie sa USA do zahraničných konfliktov. Hoci o úspešnosti jeho politiky sa vedú spory, pre veľkú časť Američanov predstavoval jeho prístup želanú zmenu po vyčerpávajúcich vojnách v Afganistane a Iraku.  

Trump sa teda svojimi vyjadreniami snaží pokračovať v tej politike, ktorú robil počas svojho úradovania. Počas neho sa aj jeho pôsobením zmenil väčšinový názor v Republikánskej strane a dnes sa veľká časť jej členov a prívržencov pozerá až s odporom na neokonzervatívne pôsobenie prezidenta Georgea Busha Jr. Trumpovi najvernejší kongresmani ako Matt Gaetz alebo Marjorie Taylor Greene dokonca navrhli zákon s názvom „Ukrajinská únava“, ktorý chce úplne ukončiť vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine.

Podobný názor ako Trump (aj keď miernejší) však zatiaľ zastáva aj jeho hlavný vyzývateľ, guvernér Floridy Ron DeSantis. Ten síce ešte oficiálne kandidatúru neoznámil, ale prednedávnom vydal svoju biografiu, v ktorej načrtáva svoju potenciálnu budúcu politiku. Kritizuje v nej neokonzervatívcov z čias Georgea Busha Jr. a zastáva sa izolacionistickej a protekcionistickej politiky Donalda Trumpa. Zároveň spochybňuje rozsah dodávok zbraní a americkej podpory Ukrajine.

Pri DeSantisovi to však možno považovať skôr za volebný ťah, aby sa dokázal zapáčiť Trumpovým republikánskym voličom. Keď bol totiž ešte kongresmanom v roku 2014, vyzýval na veľkú podporu Ukrajiny a patril k najväčším protiruským „jastrabom“. Dokonca odmietol hlasovať za novú zmluvu s Ruskom v otázke balistických rakiet, dokým sa z Ukrajiny úplne nestiahne. 

Dá sa očakávať, že v kampani bude hovoriť hlavne o Číne, ktorá trápi bežných Američanov oveľa viac. No v prípade jeho zvolenia by k výraznému poklesu podpory Ukrajiny zrejme nedošlo.

V Republikánskej strane popritom stále existuje aj časť, ktorá pomoc Ukrajine s nadšením podporuje, a dokonca vyzýva Bidena, aby ju ešte zvýšil – ide o klasické, establišmentové, bushovské krídlo. Sem patrí bývalý viceprezident Mike Pence, bývalá veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová alebo bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Všetci budú pravdepodobne kandidovať na prezidenta (Haleyová už kandiduje). Rovnako je veľkým podporovateľom Ukrajiny aj republikánsky senátny líder Mitch McConnell.

Toto krídlo už síce nie je v strane úplne dominantné, ale stále hovorí zreteľným hlasom. Mike Pence dokonca otvorene kritizuje všetkých republikánov, ktorí nevyjadrujú Ukrajine dostatočnú podporu, a hovorí, že pre tých, ktorí „ospravedlňujú Putina“, nie je v Republikánskej strane miesto.

Pre spoločnú západnú vojenskú podporu Ukrajiny by teda znamenalo opätovné zvolenie Trumpa ťažkú ranu. Pri ostatných kandidátoch sa táto otázka líši, pri niektorých z nich by vojenská pomoc prúdila dokonca ešte rýchlejšie.

Pacifistickí progresívni demokrati

Konanie prezidenta Bidena vo vzťahu k podpore Ukrajiny je zatiaľ v Demokratickej strane hodnotené vcelku pozitívne. Dokázal zomknúť západné krajiny a Ukrajina je aj vďaka tomu stále schopná brániť svoje územie. Aj napriek tomu, že únava z vojny doráža aj na demokratov, súčasné nastavenie dodávok zbraní zatiaľ podporujú viac ako republikáni. Rovnako ako pri nich, aj pri demokratoch platí, že ich establišmentové, stredovejšie krídlo naplno podporuje Ukrajinu.

Avšak už na začiatku vojny bolo veľkou otázkou, ako k podpore Ukrajiny pristúpi progresívne krídlo demokratov. Koniec koncov, americkí progresívci vystupujú dlhodobo proti americkému vojenskému zapojeniu vo svete. Ich korene, rovnako ako korene mnohých zelených a ľavicových strán v Európe, siahajú k pacifistickým protestom proti jadrovému zbrojeniu a vojne vo Vietname počas studenej vojny.  

Niekoľko týždňov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, 8. februára 2022, napísal hlavný predstaviteľ tohto progresívneho krídla Bernie Sanders zaujímavú esej do britského Guardianu. Vymenúva v nej hrôzy, ktoré by sa stali, ak by sa vojna naozaj začala, a tieto predpovede sa až s brutálnou presnosťou naplnili. Zároveň však jasne používa niektoré naratívy, ktoré sú vlastné aj mierovým pochodom na Slovensku.

V eseji síce odsudzuje Putina, ale zároveň implicitne pripisuje vinu aj USA, keď hovorí o sférach vplyvu, o reakcii Ruska na nedostatočné bezpečnostné záruky a túžbu Ukrajiny vstúpiť do NATO či prípad veľmocenského súperenia v Zátoke svíň, ktorý rád spomína aj slovenský poslanec Blaha.

Sanders však po začiatku invázie podporil všetku vojenskú a finančnú pomoc pre Ukrajinu. Rovnako tak v tom čase spravili aj progresívni demokrati. Zdalo sa, akoby úplne zmenili svoju dovtedajšiu politiku.

Až v októbri 2022 tridsiati z nich napísali Bidenovi list, v ktorom ho vyzvali, aby hľadal diplomatické riešenie konfliktu. V liste tiež pripúšťali ústupky Rusku a bezpečnostné garancie, ktoré by boli „akceptovateľné pre všetky strany“. Tento list bol okamžite odsúdený naprieč politickým spektrom a predsedníčka progresívnej frakcie Pramila Jayapal ho musela s potupou zobrať späť.

List ukázal, že progresívci sa predsa len necítia v pozícii „vyzbrojovateľov“ dobre. Koniec koncov, kvôli podpore Ukrajiny zažívajú na meetingoch od svojich prívržencov ťažké chvíle. Nedávno bola progresívna ikona Alexandria Ocasio-Cortezová počas lokálneho stretnutia konfrontovaná s tým, že hlasovala za začatie jadrovej vojny. Je teda otázkou, ako dlho budú progresívci ochotní podporovať Ukrajinu a kedy u nich prevládnu pacifistické korene.