Vo všeobecnosti je tolerancia vnímaná ako tolerovanie názorov, s ktorými nesúhlasíme. Väčšinou sa hovorí skôr o prvej polovici tejto definície, teda o tolerovaní a zabúda sa na “názory, s ktorými nesúhlasíme”.

Ono to totiž vyjadruje veľkú pravdu, že tolerancia môže existovať iba keď sú nejaké názory, s ktorými nesúhlasíme. Veľmi ľahko sa môže objaviť tolerancia z toho, že človeka názory druhých vôbec nezaujímajú. Bude to ešte tolerancia?

Ak áno, bude to tolerancia bez akéhokoľvek významu, pretože takýto človek sa nebude zúčastňovať na diskusii a vôbec ju nebude posúvať, ale bude iba papagájovať najvšeobecnejší a najmenej konfliktný názor. Rovnako to nebude prospešné pre toho človeka, pretože ak sa nakoniec vyskytne niečo na čom mu záleží, nebude pripravený tolerovať niečo iné.

Tolerancia môže takto paradoxne viesť k individualizmu a k tomu, že si ľudia budú vytvárať svoje vlastné bubliny.

Ak sa tolerujú ľudia, čo sa nenávidia, ktorí majú nekompatibilné názory s tým, že je obom jasné, že jeden z nich musí prehrať; práve tam sa dosahuje skutočná tolerancia. Iba tolerancia kombinovaná s radikálnymi názormi môže posúvať spoločnosť a aj ľudí, ktoré tie radikálne názory zastávajú. Práve tak sa vytvára demokratická aréna, kde môžu názory víťaziť a môže vznikať konsenzus. 

Skutočným opakom tolerancie nie je nenávisť, ale ignorancia. A v ignorancii nemôžu existovať ani sa šíriť žiadne názory a je jedno, či sa jedná o kritické myslenie alebo evanjelizáciu. Tolerancia nemôže existovať bez nenávisti, dalo by sa povedať, že tolerancia je vlastne rebelujúca dcéra nenávisti (a ignorancia ich zlá suseda). Jednoducho tolerancia a nenávisť majú k sebe oveľa bližšie ako tolerancia a ignorancia. A pre spoločnosť je nenávisť oveľa prospešnejšia ako ignorancia.

Prístup "toleruj, alebo aspoň ignoruj, keď sa ťa to netýka" je pre demokraciu omnoho škodlivejší ako všetka nenávisť a radikalizmus, pretože priamo tvrdí, že ľudia by sa o svet okolo seba nemali zaujímať.

Pravá tolerancia je teda bojová tolerancia a tolerantnými sa môžeme stať iba v prípade, ak máme nutkanie niečo netolerovať. Preto radikál, ktorý raz premôže nutkanie niekoho uraziť je omnoho tolerantnejší ako človek, ktorého zaujíma predovšetkým vlastný prospech a názory iných "toleruje". Vyhýbanie sa konfliktom z nás nerobí tolerantných ľudí, ale ignorantov.