Laco Novomeský (Podvečer)

Laco Novomeský (Podvečer)

Báseň na nedeľu – Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Laco Novomeský
Podvečer

Hodiny, týždne, mesiace a stena:
oceán bezoobzorný
a nikde, nikde zem;
tesno a clivo je mi, páni, do zbláznenia
z tej steny tu i tam, z tých mlčanlivých stien.

Len večer nad hlavou mi oblok fialovie,
až cítim z neho voňať orgován,
pod akým mlčanlivo či pri skúpom slove
dvaja si otvárajú srdcia dokorán.

Zas si raz vravím: život,
a nič mi nie sú steny,
i môj je tento večer tamtej dvojice;
povedzte, nie je všetko iba v previdení
zacláňajúcej hranice?

Zastávam pod oblokom ako pri obraze,
pri veľkolepom plátne nevídaných krás
a pre ich mĺkve šťastie dobre mi je zase.

Pán seržant, ohláste, že dobre mi je zas.

 

Laco Novomeský (1904 – 1976), básnik, redaktor, novinár, publicista, komunistický politik, ľavicový intelektuál, je typickým príkladom, ako sa komunisti často správali k svojim verným. V roku 1950 bol obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 zatknutý. Neskôr bol odsúdený na desať rokov väzenia. V roku 1955 bol prepustený na podmienku a v roku 1963 plne rehabilitovaný. Báseň Podvečer je z autorovej básnickej zbierky Stamodtiaľ a iné (1964). Text som prevzal z vydania Laco Novomeský: Básnické dielo 1, 2 (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1971, edične pripravil Karol Rosenbaum, doslov napísal Stanislav Šmatlák). Autorov postoj k väzniteľom a pozitívne prežívanie vlastného tragického položenia dosvedčuje básnikovu veľkosť. Stanislav Šmatlák sa v doslove k súbornému vydaniu Novomeského poézie o nej vyjadril, že „vedela aj bolesť prijať ako jeden z vlastných zdrojov svojho ľudského vyžarovania“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo