Ak by sme mali nájsť príklad rozporu medzi politickým marketingom a realitou, tak dianie v priestore strán, ktoré tu v roku 2020 zostavili vládu, sa nám priam ponúka.

Už nejaký ten týždeň od lídrov týchto subjektov počúvame slogany o nutnosti spájania a integrácie. Sú pekne zdôvodnené nutnosťou zabrániť tomu, aby prepadol väčší počet voličských hlasov, čo by pomohlo Smeru, Hlasu a extrémistom. Takmer denne túto tému  skloňujú Heger, Budaj, či Dzurinda. 

Faktom však je, že sa deje pravý opak a v tejto časti politického spektra v skutočnosti dochádza k ešte väčšiemu drobeniu.

Čiastočne to súvisí s dianím v OĽaNO, z ktorého už odišla takzvaná občianska platforma okolo Jána Budaja, a o odchode od Matoviča a založení vlastnej politickej strany vážne uvažuje aj Eduard Heger.

Ešte predtým došlo k rozkolu v strane Za ľudí, ktorého výsledkom bolo, že časť politikov tejto strany posilnila SaS, Miroslav Kollár sa pokúša udržať pri živote stranu Spolu a niektorí, ako Juraj Šeliga, visia z pohľadu politickej budúcnosti vo vzduchu. Vysoká koncentrácia politikov, ktorí sú presvedčení o svojom význame, ale prišli o stranícke pozície, je tiež jedným z dôvodov toho, že sa zvyšuje tlak na vznik nových politických projektov.

Potom tu máme Dzurindovu Modrú koalíciu, ktorá však nemá s rovnomenným integračným projektom z 90. rokov nič spoločné, hoci chce vzbudiť dojem, že ide o niečo podobné. Vtedy to však bolo o tom, že strany KDH a DÚ, ktoré nemali žiaden problém dostať sa samostatne do parlamentu, chceli v takomto modeli eliminovať riziko prepadnutia hlasov menšej Demokratickej strany.

Aj vtedajšia Demokratická strana však mala preferencie od troch do päť percent, teda niekoľkonásobne vyššie, ako je sila strán Spolu či Šanca, ktoré dnes integruje Dzurinda.

Dnešná Modrá koalícia je len ďalšou z radu malých strán, ktoré budú bojovať o prekročenie päťpercentného kvóra. Zatiaľ to v jej prípade určite nevyzerá na žiaden efektívny integračný projekt, ktorý zabezpečí záchranu hlasov pravicových voličov. Nejde o riešenie politickej rozdrobenosti, je to súčasť tohto problému.

V tejto chvíli to preto vyzerá skôr na kanibalizačný ako na synergický efekt. Zdieľať

Treba povedať, že takáto fragmentácia nie je v priestore napravo od politického stredu ničím novým. K tejto časti spektra už akosi patrí a pamätníci si určite spomenú na pravicových politikov, ktorí snívali sen o veľkej slovenskej CDU, ale už o nejaký čas zakladali subjekty, ktoré sa ani neobtreli o hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.

Alebo sa dá rozpamätať na obdobie po voľbách v roku 2012, keď tu ako na bežiacom páse vznikali nové stredopravé projekty, niektoré dokonca s ambicióznymi názvami ako Nová väčšina.

Prečo to tak je, si zaslúži hlbšiu analýzu. V krátkosti sa môžeme uspokojiť so zjednodušenými vysvetleniami. Jedným z nich je vyšší výskyt politikov s ambíciou byť niečím viac ako len straníckou dvojkou či trojkou. Rovnako platí, že v porovnaní s HZDS či so Smerom v tomto priestore vždy existovala vyššia citlivosť na prešľapy lídrov, či už pri riadení strany, alebo pri výkone vládnej moci.

Aj momentálne vidíme jav, keď sa počet strán bojujúcich o podobného voliča rozširuje o ďalšie subjekty. K Modrej koalícii zrejme pribudne ešte Hegerova strana, pričom obidva tieto projekty predstavujú ohrozenie pre KDH aj SaS, ktorých preferencie sa hýbu tesne okolo hranice potrebnej na vstup do parlamentu.

Kresťanským demokratom môžu Heger s Dzurindom odlákať stredovejších voličov, pričom majú aj na to, aby oslovili zaujímavý počet doterajších voličov Richarda Sulíka.

V tejto chvíli to preto vyzerá skôr na kanibalizačný ako na synergický efekt, keďže rastie riziko, že väčší počet politických strán skončí pod hranicou vstupu do parlamentu.

Je možné, že s pribúdajúcimi týždňami a pod tlakom prieskumov verejnej mienky v tomto priestore k nejakej skutočnej integrácii ešte dôjde. Zatiaľ v ňom však len pribúdajú nové, konkurenčné projekty.

Čo je dobrá správa najmä pre Smer a Hlas. Pretože čím viac hlasov voličov napravo od stredu prepadne, tým silnejšia bude ich pozícia v budúcom parlamente.