Český prezident Petr Pavel
Nemám negatívny postoj k Maďarsku, problém cítim v prístupe Orbána

Novozvolený český prezident Petr Pavel. Foto TASR – Jaroslav Novák
Do Maďarska som jazdil rád, mám tam mnoho priateľov a budem rovnako rád, ak naše vzťahy budú harmonické. Tam, kde cítim problém, je niektorá názorová orientácia Viktora Orbána a jeho prístup, vyhlásil novozvolený český prezident.
„Viktor Orbán sa bez pochýb veľmi zmenil, pretože v čase, keď v politike začínal ako veľmi progresívny mladý liberál, by rozhodne nikto ani na chvíľu nezapochyboval o tom, že je to správna cesta. Ale ten obrat, ktorý od tej chvíle Viktor Orbán urobil, je, dá sa povedať, o takmer 180 stupňov,“ konštatoval Pavel v rozhovore pre TASR.
Dodal, že v dnešnej dobe celkom objektívne niektoré názory maďarského vedenia nekorešpondujú s názormi ostatných štátov Vyšehradskej štvorky (V4). „Bavíme sa tu predovšetkým o podpore Ukrajiny a o vzťahu k Rusku, čo sú dosť zásadné veci,“ poukázal.
Uvítal by, ak by v rámci vzájomných rokovaní strany boli úplne otvorené, mali by zdôrazňovať spoločný záujem a tam, kde sa názory líšia, tak sa pokúsiť aspoň o priblíženie stanovísk. Zároveň zdôraznil, že jeho postoj k Maďarsku rozhodne nie je nepriateľský ani odsudzujúci.
Napriek rozdielnosti postojov novozvoleného prezidenta ČR a súčasného maďarského vedenia to podľa Pavla neznamená, že sa na seba krajiny musia pozerať skrz prsty. „Naopak, mali by sme sa snažiť o to, aby sa tie naše pozície zblížili,“ uviedol víťaz českých prezidentských volieb.
Nad V4 ako organizáciou by nechcel lámať palicu, pretože jej vznik, motivácia a základy, na ktorých stojí, sú podľa neho relevantné aj dnes. Upozorňuje však na to, že v prípade rozdielnych postojov v podstatných otázkach, ako je vzťah napríklad k Rusku či k podpore demokracie, spolupráca nebude úplne hladká.
„Mali by sme pracovať na tom, aby sa tie stanoviská, ak je to možné, znovu priblížili, pretože potom ako zoskupenie nebudeme mať príliš veľkú relevanciu. Možno by stálo aj za to, aby sme sa pozreli, do akej miery by sa V4 dala adaptovať na flexibilnejší formát s pridružením napríklad niektorých ďalších krajín. Už dnes mnohokrát rokujeme vo formáte V4+2, takže môžeme uvažovať aj o ďalších formátoch, ktoré by zahrnuli viac krajín zo strednej a z východnej Európy k formovaniu spoločných stanovísk,“ uzavrel Pavel.
Návšteva Slovenska ihneď po inaugurácii
Petr Pavel predpokladá, že na Slovensko príde hneď v týždni po inaugurácii. Chce splniť sľub, že prvou krajinou, ktorú navštívi, bude Slovenská republika. Na svoju inauguráciu by rád pozval aj slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú.
„Diskutujeme o rôznych možnostiach, naše tímy sú v kontakte, pracujeme na konkrétnom dátume,“ povedal k plánom svojej prvej zahraničnej cesty Pavel. „Nebudeme nijako strácať čas. Predpokladám, že sa nám to podarí urobiť hneď v tom týždni po inaugurácii,“ spresnil nový český prezident. Inaugurácia sa uskutoční 9. marca na Pražskom hrade.
Pavel by na ňu rád pozval aj slovenskú prezidentku. „Už som o tom hovoril aj na stretnutí s najvyššími ústavnými činiteľmi, že taký nápad mám. Im sa to páčilo tiež. Myslím, že by to bolo pekné gesto vo vzťahu k našim susedom, ak by sa predstavitelia susedných krajín mohli zúčastniť,“ načrtol svoju predstavu o hosťoch nový český prezident. Dodal, že zatiaľ to však ešte nie je isté.
V hre je aj prípadná spoločná cesta na Ukrajinu s Čaputovou. „Zatiaľ išlo o nápad, ktorý sa páčil mne a, pokiaľ viem, páčil sa aj pani prezidentke Čaputovej. Otázkou je, či sa ho podarí takto zrealizovať, pretože predsa len, cesty na Ukrajinu dnes nie sú úplne štandardné. Vyžadujú pomerne striktné bezpečnostné opatrenia,“ povedal Pavel s tým, že je nutná súčinnosť aj poľskej strany.
Dodal však, že jeho návšteva Ukrajiny nemusí byť nutne viazaná na spoločnú cestu. „Bolo by to pekné, bolo by to symbolické gesto, ale rozhodne by som to nechcel obmedzovať tým, že kým sa nám to nepodarí zorganizovať, tak sa tá návšteva neuskutoční,“ vysvetlil svoj postoj nový český prezident.
Dnes treba vedieť
Dôkazom, aký košatý a miestami ťažko uchopiteľný je pontifikát pápeža Františka, sú aj komentáre a analýzy, ktoré vyšli v uplynulých dňoch pri príležitosti 10. výročia jeho zvolenia. Zhŕňa ich a hodnotí Imrich Gazda.
Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať ešte menšiu podporu poslancov. (tasr)
Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. (tasr)
Vojna na Ukrajine
Ruská ofenzíva sa môže blížiť k svojmu vrcholu, tvrdia americkí experti
Inštitút pre štúdium vojny vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie sa v posledných týždňoch spomalili.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Zásielka bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny. (tasr)
Popularita Oscarov medzi Američanmi dlhodobo klesá. Kým v roku 1998 slávnostný večer sledovalo rekordných 55 miliónov divákov a do roku 2018 ich bolo pravidelne viac ako 30 miliónov, za posledných 5 rokov ich počet neprekročil 20-miliónovú hranicu. Je otázne, či sa to kvótami podarí zmeniť. Píše Michal Lukáč.
Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k likvidácii zradcu v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
V Nazarete útočili na kresťanskú školu
„Toto sa stalo prvýkrát. Nie sme zvyknutí na takéto násilie, najmä vo vzťahu k našim školám,“ hovorí pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema.
Josep Borrell
Putin môže byť okamžite zatknutý v takmer 130 krajinách sveta
Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.
Nezmeškajte hlavné udalosti dňa. Odoberajte newsletter Dnes treba vedieť a každý pracovný deň vám náš spravodajský tím do mailu pošle večerný prehľad tých najdôležitejších udalostí a zaujímavý text alebo video z Postoja, ktoré by ste si nemali nechať ujsť. Prihlásiť sa môžete tu.