Ukrajinská generálna prokuratúra začala stíhať šéfa vagnerovcov Prigožina
Jevgenija Prigožina obvinili z narušenia územnej celistvosti Ukrajiny a z vedenia agresívnej vojny voči Ukrajine.
Bojovníci Prigožinovej Vagnerovej skupiny bojujú na Ukrajine po boku regulárnej ruskej armády už od začiatku invázie. V posledných mesiacoch vagnerovci, ktorí do svojich radov naverbovali aj väzňov z ruských väzníc, utrpeli ťažké straty v pokračujúcich bojoch o ukrajinské mesto Bachmut.
Generálna prokuratúra v Kyjeve v piatok oznámila, že na základe príslušných paragrafov ukrajinského trestného zákonníka vzniesla voči Prigožinovi obvinenia z narušenia územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny a z vedenia agresívnej vojny voči Ukrajine.
V oznámení kyjevskej prokuratúry, ktoré vyšlo v piatok v oficiálnom vládnom vestníku, sa uvádza, že občan Ruskej federácie Jevgenij Viktorovič Prigožin, narodený 1. júna 1961, je podozrivý z trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou by sa mal dostaviť na výsluch, a to v dňoch 13., 14. a 15. februára.
Prigožin je dlhoročným blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta Vladimira Putina. V súvislosti s poskytovaním cateringových služieb Kremľu sa pre neho v médiách vžila prezývka „Putinov kuchár“.
V posledných rokoch sa však o ňom čoraz častejšie hovorí ako o šéfovi súkromnej žoldierskej skupiny vagnerovcov, ktorá bojuje za ruské záujmy v rôznych krajinách sveta vrátane Ukrajiny.
Spojené štáty odhadujú, že Vagnerova skupina má na Ukrajine približne 50 000 bojovníkov, z ktorých mnohí sú odsúdení trestanci z ruských väzníc. Americká administratíva koncom januára zaradila vagnerovcov na zoznam nadnárodných zločineckých organizácií a uvalila na ňu ďalšie sankcie.
Pozorovatelia poukazujú na to, že vďaka zapojeniu vagnerovcov do bojov na Ukrajine vzrástol Prigožinov vplyv v mocenskej hierarchii Kremľa, čo podľa niektorých analytikov môže potenciálne ohrozovať aj samotného Putina.
Ochrancovia ľudských práv obviňujú vagnerovcov z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, Sýrii či západoafrickom štáte Mali.
Dnes treba vedieť
Dôkazom, aký košatý a miestami ťažko uchopiteľný je pontifikát pápeža Františka, sú aj komentáre a analýzy, ktoré vyšli v uplynulých dňoch pri príležitosti 10. výročia jeho zvolenia. Zhŕňa ich a hodnotí Imrich Gazda.
Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať ešte menšiu podporu poslancov. (tasr)
Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. (tasr)
Vojna na Ukrajine
Ruská ofenzíva sa môže blížiť k svojmu vrcholu, tvrdia americkí experti
Inštitút pre štúdium vojny vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie sa v posledných týždňoch spomalili.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Zásielka bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny. (tasr)
Popularita Oscarov medzi Američanmi dlhodobo klesá. Kým v roku 1998 slávnostný večer sledovalo rekordných 55 miliónov divákov a do roku 2018 ich bolo pravidelne viac ako 30 miliónov, za posledných 5 rokov ich počet neprekročil 20-miliónovú hranicu. Je otázne, či sa to kvótami podarí zmeniť. Píše Michal Lukáč.
Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k likvidácii zradcu v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
V Nazarete útočili na kresťanskú školu
„Toto sa stalo prvýkrát. Nie sme zvyknutí na takéto násilie, najmä vo vzťahu k našim školám,“ hovorí pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema.
Josep Borrell
Putin môže byť okamžite zatknutý v takmer 130 krajinách sveta
Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.
Nezmeškajte hlavné udalosti dňa. Odoberajte newsletter Dnes treba vedieť a každý pracovný deň vám náš spravodajský tím do mailu pošle večerný prehľad tých najdôležitejších udalostí a zaujímavý text alebo video z Postoja, ktoré by ste si nemali nechať ujsť. Prihlásiť sa môžete tu.