Fínsko a Švédsko sú odhodlané vstúpiť do NATO spolu, potvrdili premiéri
Spravia tak aj napriek námietkam Turecka proti kandidatúre Švédska.
Fínsko a Švédsko sú aj naďalej odhodlané vstúpiť do NATO spoločne v tom istom čase, a to aj napriek námietkam Turecka proti kandidatúre Švédska. Potvrdili to vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii premiér a premiérka oboch škandinávskych krajín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Turecko uviedlo, že by mohlo schváliť žiadosť Fínska o vstup do NATO skôr ako žiadosť Švédska. Fínsky prezident aj minister zahraničných vecí však takýto nápad zamietli s tým, že bezpečnosť oboch škandinávskych krajín navzájom závisí.
„Nepáči sa mi táto atmosféra, tá pozícia, že Švédsko je prezentované, ako nejaké problémové dieťa v škole. Nemyslím si, že toto je ten prípad," povedala fínska premiérka Sanna Marinová. Dodala, že Švédsko „odfajkováva všetky políčka“, ktoré sú potrebné na to, aby vstúpilo do Severoatlantickej aliancie.
Švédsky premiér Ulf Kristersson počas tlačovej konferencie uviedol, že jeho krajina sa stále drží trojstrannej dohody o vstupe do NATO, ktorú vlani podpísalo okrem Švédska aj Turecko a Fínsko. „Na cestu ku členstvu (v NATO) sme sa vydali spolu a spolu ju aj prejdeme,“ uviedol Kristersson.
Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.
Dnes treba vedieť
Štyri a pol hodiny trval neformálny rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Kremli. (tasr)
Dôkazom, aký košatý a miestami ťažko uchopiteľný je pontifikát pápeža Františka, sú aj komentáre a analýzy, ktoré vyšli v uplynulých dňoch pri príležitosti 10. výročia jeho zvolenia. Zhŕňa ich a hodnotí Imrich Gazda.
Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať ešte menšiu podporu poslancov. (tasr)
Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. (tasr)
Vojna na Ukrajine
Ruská ofenzíva sa môže blížiť k svojmu vrcholu, tvrdia americkí experti
Inštitút pre štúdium vojny vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie sa v posledných týždňoch spomalili.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Zásielka bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny. (tasr)
Popularita Oscarov medzi Američanmi dlhodobo klesá. Kým v roku 1998 slávnostný večer sledovalo rekordných 55 miliónov divákov a do roku 2018 ich bolo pravidelne viac ako 30 miliónov, za posledných 5 rokov ich počet neprekročil 20-miliónovú hranicu. Je otázne, či sa to kvótami podarí zmeniť. Píše Michal Lukáč.
Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k likvidácii zradcu v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
V Nazarete útočili na kresťanskú školu
„Toto sa stalo prvýkrát. Nie sme zvyknutí na takéto násilie, najmä vo vzťahu k našim školám,“ hovorí pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema.
Josep Borrell
Putin môže byť okamžite zatknutý v takmer 130 krajinách sveta
Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.