Mestu Partizánske sa za prvý mesiac tohto roka zvýšili náklady na energie na športoviskách o 44-tisíc eur. To je násobne viac, ako platili doteraz, a v prípade, že nepríde pomoc od štátu, je viac-menej jasné, že niektoré budú nútení zatvoriť. Rovnakú situáciu pociťujú pri verejnom osvetlení.

Problémom však nie sú iba zvýšené výdavky spojené s energiami. Ďalšiu záťaž rozpočtu prinieslo zvýšenie platov verejných zamestnancov. Ak chce Partizánske vykryť všetky výdavky, musí v porovnaní s vlaňajškom nájsť 2,4 milióna eur navyše.

Ako pre Postoj hovorí primátor mesta a predseda Komory miest Jozef Božik, mestá a obce sa nachádzajú v najhoršej situácii od roku 1990. Situáciu v prípade Partizánskeho nerieši ani štátna kompenzačná schéma. Ak ju aj dostane, schodok vo výške 2,4 milióna sa zníži iba mierne, na 2,1 milióna. Sumu 750-tisíc vykryjú vďaka zvýšeniu daní, zvyšok visí vo vzduchu.

Podľa predsedu Komory miest Jozefa Božika sa mestá a obce nachádzajú v najhoršej situácii od roku 1990. Zdieľať

Podobnú situáciu zažívajú prakticky všetky mestá a obce, i keď ako upozornil predseda Únie miest a obcí Richard Rybníček, situácia sa líši od prípadu k prípadu. Na tento stav sa samosprávy nedávno snažili upozorniť polhodinovým zhasnutím verejného osvetlenia. V prípade, že im štát nepomôže, sú ochotní pokračovať v ďalších protestoch.

Vláda pritom ešte vlani schválila cenové stropy na energie aj pre samosprávy a okrem toho parlament schválil 300-miliónový balíček, ktorý má byť použitý práve na pomoc mestám a obciam. Prečo teda bijú na poplach a masívne pristupujú k zvyšovaniu rôznych daní a poplatkov?

Fatálna dvojkombinácia

V prípade samospráv sa spojili dve veci. Na jednej strane prídu o časť príjmov pre zvýšený daňový bonus na dieťa. Celkovo by ich toto opatrenie malo podľa Božika pripraviť o 600 miliónov. V minulom roku získali z podielových daní samosprávy a obce celkovo 3,6 miliardy, pôjde tak o výrazný prepad.

Pre mesto Humenné bude toto opatrenie znamenať výpadok príjmov vo výške štyroch miliónov eur. Celkový rozpočet mesta bol v minulom roku približne 28 miliónov, nejde teda o zanedbateľnú čiastku. Podobne vysoká suma ide ročne na prevádzku všetkých miestnych materských škôl a voľnočasových aktivít pre deti.

V Košiciach je situácia ešte horšia a ako pre Postoj uviedol Dušan Tokarčík hovorca mesta, zmeny v daňovom bonuse im spôsobí výpadok príjmov na úrovni 25 miliónov eur.

Toto zníženie príjmov zároveň prišlo v asi tej najmenej vhodnej chvíli. Mestá a obce sa totiž musia vyrovnať s násobne vyššími nákladmi na energie.

Pre bližšiu predstavu, v Prievidzi sa tieto výdavky v porovnaní s minulým rokom zvýšili o 244 percent, v Trenčíne zálohové platby za energiu stúpli o 175 percent, za plyn o 330 percent. Veľmi zlá situácia je podľa Rybníčka v Košickom kraji, kde mnohým vzrástli výdavky aj štvornásobne.

Obce okrem toho musia vykryť zvýšenie nákladov spôsobené plošným zvýšením platov verejných zamestnancov, ako aj všeobecne vysokou infláciou.

Hrozby z leta sa stali realitou

Samosprávy už pri schvaľovaní daňového bonusu varovali, že výpadok príjmov budú musieť kompenzovať zvýšením iných daní. Stačil jeden mesiac nového roka a ukázalo sa, že z hrozieb sa stala realita.

Trstená kvôli nedostatku zdrojov pristúpila k navýšeniu všetkých miestnych daní o 20 percent. Okrem toho, mesto už vlani obmedzilo prevádzky športovísk, spoločensko-kultúrnych priestorov i domu smútku. Ako však pre Postoj hovorí primátorka Magdaléna Zamrzláková, „napriek všetkým možným úsporným opatreniam nám došlé zálohové faktúry hlboko zasiahnu do rozpočtu mesta, a ak sa nenájdu prostriedky na dofinancovanie týchto výdavkov, tak už v jarnom období nebudeme mať čím platiť zálohové faktúry“. Zvýšené dane totiž pokryjú iba časť zvýšených nákladov.

V Košiciach pristúpili k navýšeniu rôznych poplatkov o 20 až 50 percent, krátia sa dotácie na šport a kultúru. Napriek tomu bude mesto stále v deficite vo výške 13 miliónov eur. Zdieľať

Aj v Košiciach pristúpili k navýšeniu rôznych poplatkov. Za odpad si tak Košičania zaplatia o 22 percent viac, čo mestu podľa Tokarčíka prinesie 3,2 milióna eur. V meste zároveň zvýšili poplatky v materských školách o 50 percent, v školských kluboch o tretinu. Tieto dve opatrenia prinesú ďalšie dva milióny. Ďalší milión mesto ušetrí krátením dotácií na šport a kultúru, ktoré v niektorých prípadoch dosiahne aj 70 percent. Aj napriek všetkým týmto opatreniam však bude mesto stále v deficite vo výške 13 miliónov eur.

K zvýšeniu poplatkov za materské, základné aj umelecké školy pristúpilo aj mesto Prievidza. Okrem toho zvýšili vstupné a prenájom v mestských športoviskách. K zdvojnásobeniu poplatkov za materské školy pristúpili aj v Partizánskom.

Prvá vlna zvyšovania poplatkov tak už prebehla, ďalšia aj spolu s ďalším obmedzovaním služieb v rámci miest a obcí však ešte iba príde. V spomínanom Partizánskom plánujú zatvoriť športoviská, a to najmä plavárne a zimné štadióny. V Trenčíne budú vo februári rokovať o zvýšení poplatkov za školské kluby a materské školy, za sociálne služby v mestských pobytových zariadeniach, ako aj za opatrovateľské služby v domácnostiach.

Bonus vykryje výpadky, ktoré spôsobil

Vláda samosprávy odkazuje na kompenzačnú schému pomoci. Tá sa opiera o zavedené cenové stropy na energie, ktoré platia aj pre mestá a obce. Štát tak preplatí 80 percent z toho, čo samosprávy zaplatili nad určený strop vo výške 199 eur za MWh. Ako zároveň v relácii Naživo s Braňom Závodským uviedol primátor Trenčína a šéf Únie miest a obcí Richard Rybníček, okrem tejto schémy by malo byť k dispozícii ďalších 200 miliónov, z ktorých by mohli samosprávy čerpať.

Tieto dve veci by tak mali z veľkej miery situáciu riešiť, mnohé mestá i obce však upozorňujú na opak. Ako v rovnakej relácii uviedol hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák, schéma pomoci je stále iba v rovine sľubov.

Schéma štátnej pomoci je stále iba v rovine sľubov. Funguje totiž na báze výziev, posledná bola vyhlásená koncom roka, a to pre kompenzácie iba za mesiace august a september. Zdieľať

Funguje totiž na báze výziev, ktoré postupne vyhlasuje ministerstvo hospodárstva. Poslednú však vyhlásilo koncom roka a podniky, ako aj mestá a obce mohli získať kompenzácie iba za mesiace august a september. Odvtedy nebola žiadna ďalšia výzva vyhlásená. Rybníček však na Rádiu Express uviedol, že na stretnutí mu minister hospodárstva Karel Hirman prisľúbil vyhlásenie ďalšej výzvy už vo februári.

Ako zároveň upozornil Kaliňák, problémom je aj to, že samosprávy môžu zo schémy získať preplatenie nákladov. Samosprávy tak musia najprv faktúry zaplatiť a následne, keď ministerstvo vyhlási výzvu, môžu získať časť nákladov naspäť. „Neviem si predstaviť, že dediny si budú musieť vziať úvery,“ uviedol Kaliňák s tým, že mnohé už teraz nemajú prostriedky na pokrytie zálohových platieb.

Kompenzačná schéma sa zároveň vzťahuje iba na plyn a elektrinu. Takmer 500 samospráv sa tak ocitlo mimo pomoci. Nie sú totiž plynofikované a vykurujú peletami či biomasou. Aj ich cena však medziročne vzrástla o 200 percent.

Ako skonštatoval Rybníček v Rádiu Expres, mnohé obce „melú z posledného“ a na splatenie faktúr používajú prostriedky určené na iné položky. Ak však tento týždeň bude vyhlásená výzva, „drvivej väčšine prípadov to dovolí prežiť a chod miest a obcí sa úplne nezastaví“.

Nenastane teda úplný kolaps, hoci obmedzeniu služieb a zvýšeniu poplatkov sa ľudia nevyhnú. Ako prvé obce zvyšujú poplatky za škôlky a školské kluby. Rodičia tak ušetrené peniaze z daňového bonusu použijú aj na vykrytie výpadkov príjmov obcí a miest spôsobených týmto bonusom.