Krajiny Západu by si v otázke dodávok zbraní na Ukrajinu mali nechať otvorené všetky možnosti vrátane potenciálneho poskytnutia stíhačiek. V utorok to uviedol litovský prezident Gitanas Nauséda. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

V súvislosti s požiadavkou Ukrajiny na dodanie striel dlhšieho doletu a stíhačiek Nauséda vyhlásil, že „tieto červené čiary sa musia prekročiť“. Dodanie stíhačiek však nateraz odmietol nemecký kancelár Olaf Scholz aj americký prezident Joe Biden. Naopak, Francúzsko dodávku lietadiel Ukrajine nevylúčilo.

Táto vojenská pomoc je podľa litovského prezidenta nevyhnutá, keďže „v tejto fáze vojny, keď je bod zlomu na dosah, je potrebné konať bez otáľania“.

Nauséda tiež pripomenul, že pomyselná červená čiara bola aj tak prekročená už dávno. Napríklad Nemecko totiž „najprv sľúbilo, že Ukrajine pošle nepriestrelné vesty či helmy, ale v žiadnom prípade zbrane“. Dodal, že nejde len o vojenskú pomoc, veď aj „členstvo Ukrajiny v Európskej únii bolo kedysi tabu“.

Ukrajina získala štatút kandidátskej krajiny EÚ v júni, no na to, aby do nej mohla vstúpiť, musí splniť určité kritériá. Sú nimi napríklad zavedenie protikorupčných opatrení či reforma súdneho systému.

„Nehostite ruských veľvyslancov“

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis zároveň vyzval v utorok členské krajiny Európskej únie, aby nehostili na svojom území ruských veľvyslancov.

„Mať veľvyslanca, ruského veľvyslanca, v akejkoľvek európskej metropole je už málo užitočné,“ povedal Landsbergis na tlačovej konferencii v lotyšskom hlavnom meste Riga.

„Vo väčšine prípadov to už nie je diplomatická inštitúcia, je to inštitúcia propagandy kryjúca vojnové zločiny a vo všeobecnosti podporujúca program genocídy,“ dodal.

Diplomatické napätie medzi pobaltskými štátmi a Moskvou zosilnelo po invázii Ruska na Ukrajinu. Litva diplomatické vzťahy s Ruskom znížila vlani v apríli, keď vyhostila ruského veľvyslanca po zverejnení informácií o masakri civilistov v ukrajinskom meste Buča.

Estónsko minulý týždeň oznámilo, že vyhostí ruského veľvyslanca ako reakciu na vyhostenie estónskeho veľvyslanca z Ruska.

„Vo vzťahu s Ruskom sa držíme zásady rovnocennosti,“ napísalo v tvíte estónske ministerstvo zahraničných vecí. Ruský veľvyslanec musí odísť v rovnakom termíne, ako Moskva nariadila odchod estónskemu veľvyslancovi – do 7. februára.

Lotyšsko ako ďalší postsovietsky pobaltský štát zo solidarity s Estónskom takisto vyhostí ruského veľvyslanca a svojho veľvyslanca stiahne z Moskvy.