Dnes treba vedieť
31. január 2023,
16:52
Marek Vagovič
Nebudem kandidovať za člena Rady RTVS
Výbor pre kultúru a médiá dnes začal rokovať o dôvodoch ukončenia relácie Pod povrchom, ktorú Vagovič moderoval v RTVS.
Novinár a spolupracovník Postoja Marek Vagovič odmietol ponuku poslanca Kristiána Čekovského na kandidatúru za člena Rady RTVS.
Výbor pre kultúru a médiá dnes začal rokovať o dôvodoch ukončenia relácie Pod povrchom, ktorú Vagovič moderoval v RTVS. Po tlakoch vedenia aj televíznej rady sa z nej rozhodol odísť.
„Najmä vďaka prítomným zástupcom Smeru (Jana Vaľová, Dušan Jarjabek) a Hlasu (Ľubica Laššáková) sa rokovanie zvrhlo na nechutné divadlo a prekrikovanie ako v piatej cenovej skupine," píše na facebooku Vagovič. „Spomínaní poslanci predviedli – na pôde kultúrneho výboru – takú mieru nekultúry, akú som už dlho nevidel."
Celé stanovisko M. Vagoviča pre mediálny výbor v NRSR:
Vážení poslanci Výboru NR SR pre kultúru a médiá
Dovoľte, aby som sa vyjadril k ukončeniu diskusnej relácie Pod povrchom a môjmu následnému odchodu z verejnoprávnej RTVS. Keďže okolo toho vznikli rôzne šumy, domnienky a dezinterpretácie, pokúsim sa zhrnúť, čo bolo v skutočnosti jadrom problému.
V ideovom zámere projektu relácie Pod povrchom, o ktorom som v lete 2022 informoval vedenie RTVS vrátane jej riaditeľa Ľuboša Machaja, som okrem iného konštatoval: „Diskusná relácia o spoločensko-politických témach, s dôrazom na boj proti korupcii a organizovanému zločinu.“
Primárne som si chcel volať ako hostí rešpektovaných odborníkov, ktorí stoja v prvej línii zápasu s korupciou a mafiou – policajtov, prokurátorov, sudcov. Napríklad šéfka vyšetrovacieho tímu Gorila Martina Babacsová.
Kauza Imrecze
Mojou ambíciou však bolo pozývať aj ľudí z pomysleného druhého brehu barikády. Vrátane kajúcnikov typu František Imrecze, ktorého som explicitne spomenul aj v zmienenom projekte relácie Pod povrchom.
Keďže spočiatku nemal nikto z vedenia RTVS výhrady, začali sme s dramaturgičkou relácie Martinou Kubániovou oslovovať respondentov. Nebolo to jednoduché, tento typ hostí neposkytuje rozhovory každý deň.
Františka Imreczeho som presviedčal viac ako rok. Keď sa mi to podarilo, časť vedenia RTVS začala pochybovať, či je nevyhnutné robiť s ním rozhovor. A keď už to musí byť, či ho radšej neodložiť na neskôr…
V úzkom vedení televízie totiž panovali obavy, že Imrecze bude hovoriť o živých veciach v kauzách, kde je kľúčovým svedkom (napríklad Mýtnik). Dokonca padla aj veta: „Čo keď tam povie niečo o Pellegrinim“.
Ešte predtým, ako bola relácia odvysielaná, sa dokonca jeden z členov vedenia televízie (blízky hnutiu Sme rodina), pokúsil pretlačiť mi do zmluvy s RTVS – bez môjho vedomia – paragrafy o mlčanlivosti.
Keď som sa to dozvedel, kontaktoval som pána Machaja. Na stretnutí som sa voči tomu ohradil s tým, že ide o neprípustný zásah. A že ak máme takto pokračovať, nepodpíšem zmluvu na ďalšie časti relácie Pod povrchom.
Napriek tomu, že voči predloženému ideovému zámeru relácie neboli žiadne výhrady, som musel vynaložiť nemalé úsilie, aby som obhájil opodstatnenosť exkluzívneho interview s Františkom Imreczem.
Spomínaný rozhovor analyzovalo pred jeho zaradením do vysielania aj právne oddelenie televízie, ktoré k nemu nemalo žiadne výhrady. Napokon súhlasilo aj vedenie RTVS, ktoré bolo s výsledkom maximálne spokojné.
Brhelov človek
Inak to však videla Rada RTVS, ktorú vedie Igor Gallo, blízky trestne stíhanému oligarchovi Jozefovi Brhelovi. Výsledkom bola účelovo motivovaná kritika relácie Pod povrchom s kajúcnikom Imreczem, ktorý vypovedá – okrem iného – aj o možnej korupcii oligarchu Brhela.
Zaznela pestrá zmes výhrad, väčšina však krívala na obe nohy. Napríklad, že v ideovom zámere som deklaroval, že pôjde o rozhovory s „osobnosťami spoločenského života“, ktorou podľa rady Imrecze nie je.
Nič také som však nikdy netvrdil. Táto dezinterpretácia bola administratívnou chybou RTVS, ktorá dodala členom rady nepresné podklady. Tí to však okamžite využili na účelovo motivovanú kritiku.
Napríklad, že v relácii Pod povrchom dostal priestor „trestne stíhaný človek“ (Imrecze). Tento typ kritiky je obzvlášť pikantný, keďže v diskusných reláciách RTVS pravidelne vystupujú trestne stíhaní politici.
Členov rady nezaujímalo, ako som viedol s rozhovor s Františkom Imreczem, čo bolo jeho hlavným zmyslom, aké informácie verejného záujmu tam zazneli a podobne. Riešili len to, prečo vystúpil práve on.
RTVS zostala z obavy pre možnými sankciami úplne paralyzovaná. V hre bolo totiž podľa jej vedenia prijatie uznesenia, že televízia porušila odvysielaním rozhovoru programový štatút či dokonca zákon.
Od tohto momentu som necítil jednoznačnú podporu a ochotu zastať sa relácie Pod povrchom – a nepodľahnúť mocenskému tlaku členov Rady RTVS. Vedenie televízie sa začalo správať opatrnícky až ustráchane.
Kauza Gorila
Naplno sa to prejavilo, keď som chcel urobiť rozhovor so šéfkou vyšetrovacieho tímu Gorila. Martinu Babacsovú som presviedčal ešte dlhšie ako Františka Imreczeho, dokopy zhruba tri roky.
Opakovane som ju kontaktoval aj v októbri 2022 – pred spustením relácie Pod povrchom, o čom boli informovaní aj kompetentní ľudia v RTVS. Keďže to vtedy odmietla, dohodli sme do relácie iných hostí.
Začiatkom decembra 2022 ma však sama kontaktovala s tým, že si to rozmyslela a že by prišla. Túto informáciu som následne oznámil dramaturgičke relácie aj programovému riaditeľovi RTVS.
Keďže nenamietali, dohodli sme termín nahrávania (12. december) s tým, že relácia pôjde do vysielania v najbližšom možnom čase (15. decembra). Hlavne kvôli exkluzivite, ale aj novým obvineniam v kauze Gorila.
Z tohto dôvodu sme následne presunuli aj nahrávanie relácie Pod povrchom s ekonómkou Elenou Kohútikovou – na prvý možný termín v januári 2023. Asi po dvoch dňoch však prišla studená sprcha.
Programový riaditeľ mi poslal odkaz, že teraz (v polovici decembra) sa rozhovor so šéfkou tímu Gorila neodvysiela. Keď som sa pýtal na dôvody, bolo mi povedané, že „po Imreczem by to bola ďalšia provokácia smerom k Rade RTVS, ktorá by nám nemusela schváliť rozpočet.“
S odsunutím rozhovoru na neskôr (polovicu januára) nesúhlasila ani Babacsová. Jednak by už nemusel byť aktuálny (v tom čase vzniesla Haščákovi a spol. obvinenie zo založenia zločineckej skupiny), alebo by zasiahla generálna prokuratúra. Mohli ju tiež odvolať, zastrašiť, umlčať.
Hoci s odsunutím relácie nesúhlasila ani dramaturgička relácie a intendant Jednotky, programový aj generálny riaditeľ televízie trvali na svojom. To znamená, že kým Rada RTVS neuzavrie „prípad Imrecze“, nepôjde von ani rozhovor s Babacsovou.
Keďže som nechcel prísť o výnimočného hosťa, rozhovor so šéfkou tímu Gorila napokon vyšiel – s plným vedomím vedenia RTVS – na platformách denníka Postoj, s ktorým tiež spolupracujem.
Autorská sloboda
Televízii som zároveň oznámil, že som ochotný pokračovať len pod jednou podmienkou: že mi bude nielen ústne, ale aj písomne garantovaná autorská sloboda a nezávislosť pri výbere tém a hostí relácie Pod povrchom.
Z mojej strany nešlo o žiadnu svojvôľu ani anarchiu. Aj dovtedy som každého hosťa a scenár konzultoval s dramaturgičkou relácie Martinou Kubaniovou. Výsledok následne oznámila programovému riaditeľovi.
Po skúsenostiach s jeho zásahmi som však žiadal písomné garancie, že sa to už nebude opakovať. Tým viac, že v RTVS neexistuje diskusná relácia podobného typu (Večera s Havranom, Do kríža, Silná zostava), ktorej témy a hostí by schvaľoval programový riaditeľ. Pred ich odvysielaním mu to všetci len oznamujú.
Vedenie televízie však moju legitímnu požiadavku striktne odmietlo. Programový aj generálny riaditeľ sa zároveň vyjadrili, že si už nemám pozývať do relácie Pod povrchom hostí typu František Imrecze.
Následne som sa dozvedel, že od januára 2023 presúvajú program na spravodajský okruh 24. Pôvodná dohoda s vedením pritom bola, že od Nového roka bude pokračovať na Jednotke, ale v oveľa lepšom čase.
Vedenie televízie argumentovalo aj „nízkou sledovanosťou relácie a mediálnou odozvou“. Po celý čas mojej spolupráce s RTVS pritom nehovoril nikto z manažmentu o „očakávanej sledovanosti“.
Generálny a programový riaditeľ to spomenuli až na poslednom stretnutí, pred ktorým som dvakrát pohrozil odchodom, ak budú pokračovať tlaky a zásahy. Vedenie televízie navyše účelovo žonglovalo s číslami.
Hrušky s jablkami
Ako korunný argument pritom použilo nižšiu sledovanosť nadčasového rozhovoru s režisérkou Terezou Nvotovou, ktorý bol však odvysielaný približne tri hodiny po páde vlády Eduarda Hegera.
V tom čase žilo celé Slovensko politikou, čomu zodpovedal aj výber hostí do relácie Na hrane v konkurenčnej televízii JOJ (Richard Sulík, Boris Kollár). Táto relácia sa navyše vysielala v prime time, pričom začala zhruba o pol hodinu skôr ako program Pod povrchom.
Nehovoriac o tom, že ak by bol na Jednotke odvysielaný pôvodne plánovaný – no nakoniec stopnutý exkluzívny rozhovor so šéfkou tímu Gorila – mal by nepochybne vyššiu sledovanosť ako interview s T. Nvotovou.
O týždeň neskôr bol navyše odvysielaný rozhovor s bývalým trnavským arcibiskupom Robertom Bezákom, ktorý bol napriek silnej konkurencii – a neskorému času – najsledovanejšou reláciou Pod povrchom.
Tento rozhovor videlo dokonca o niečo viac divákov ako interview s Františkom Imreczem, ktorý mal pre zmenu silnú konkurenciu v podobe duelu Igor Matovič – Jana Bittó Cigániková. Konkurečná televízia JOJ ho navyše začala vysielať zhruba pol hodinu pred reláciou Pod povrchom.
Žonglovanie s číslami v prípade relácie Pod povrchom je preto neférová podpásovka, ktorá nemala nič spoločné s realitou. A už vôbec nie s obsahom/kvalitou rozhovorov, ktorú nikto z vedenia RTVS nespochybnil.
Každému, kto vníma veci v kontexte, je zrejmé, že 22:15, kedy sa vysielala relácia Pod povrchom, nie je prime time, ale nočný čas, kedy je sledovanosť rádovo nižšia. RTVS preto porovnávala hrušky s jablkami.
Dôležitú rolu zohrávajú aj tzv. divácke návyky. Ak ľudia pravidelne sledujú politickú talkshow, ktorú vysiela konkurencia v lepšom čase, tak väčšinu z nich by zrejme RTVS získala len vtedy, ak by nasadila Superstar.
Podstatnú rolu tiež zohráva tzv. nábehová krivka – to znamená, akú sledovanosť mali programy, ktoré vysielala RTVS pred reláciou Pod povrchom. Spravidla išlo o nízke čísla, takže sa nebolo od čoho odraziť.
Čísla a realita
Napriek tomu, že primárnym cieľom verejnoprávnej televízie by nemala byť sledovanosť, však čísla v skutočnosti zodpovedali predstavám RTVS. Po mojom odchode ich vedenie rámcovalo na zhruba 80-tisíc divákov.
Aká bola realita? Reláciu Pod povrchom pozeralo na Jednotke v priemere niečo vyše 53-tisíc divákov. Najsledovanejším bol rozhovor s Robertom Bezákom (71-tisíc), potom interview s Františkom Imreczem (67-tisíc).
K týmto číslam treba pripočítať aj sledovanosť relácie cez archív RTVS. Napríklad rozhovor s Fedorom Gálom videlo na webe televízie ďalších zhruba 20-tisíc divákov, to isté interview s Františkom Imreczem.
Vedenie RTVS tiež akosi zabudlo pripomenúť tzv. sumárny zásah relácie Pod povrchom. To znamená počet divákov, ktorí ju v konkrétnom týždni sledovali aspoň tri minúty. Toto číslo sa pohybovalo medzi 100 a 160-tisíc.
Mohli by sme, samozrejme, diskutovať aj o tom, aká by bola sledovanosť relácie Pod povrchom, ak by išla nielen v lepšom čase, ale aj v iný deň – a nebol by proti nej nasadený konkurenčný program v súkromnej televízii.
K tvrdeniu vedenia RTVS o slabej mediálnej odozve relácie Pod povrchom len jedna poznámka: rozhovory s Františkom Imreczem a Robertom Bezákom citovali viaceré relevantné médiá (Denník N, Plus 7 dní, Postoj).
Sloboda a nezávislosť
V každom prípade, čísla sledovanosti – navyše účelovo skreslené a interpretované – boli len zámienkou, ako sa zbaviť nepríjemnej relácie, ktorá znervózňovala Radu RTVS, politikov aj oligarchov v pozadí.
Opatrnícke kroky vedenia televízie po interview s F. Imreczem – vrátane neobhájiteľného postupu v prípade rozhovoru s M. Babacsovou – boli navyše v príkrom rozpore so schváleným projektom relácie Pod povrchom.
Aj preto som odmietol ponuku vedenia pokračovať na spravodajskom okruhu 24 – mimochodom, s rádovo nižšou sledovanosťou ako Jednotka, čím stráca argument o očakávaných číslach akýkoľvek zmysel.
Nebol som ochotný pokračovať aj napriek tomu, že RTVS mi ponúkla za reláciu rovnaký honorár ako na Jednotke, hoci len na tri mesiace. Svoju slobodu, integritu a nezávislosť si totiž vážim viac ako akékoľvek peniaze.
Dnes treba vedieť
pred 24 minútami
Po odvolaní ministra obrany protestovali v izraelských uliciach tisíce ľudí
Stovky demonštrantov prišli aj k rezidencii premiéra Benjamina Netanjahua v Jeruzaleme, kde sa pokúsili preraziť barikády. Polícia proti nim nasadila vodné delo.
pred 44 minútami
Počasie: Oblačno až zamračené. Na väčšine územia dážď, postupne od stredných, na severe aj v nižších polohách sneženie. Ojedinele aj výdatné zrážky. Denná teplota 4 až 12 stupňov. Silno, na horách až mimoriadne veterno. (shmú)
pred 47 minútami
Kvalifikácia na EURO
Tréner Calzona po triumfe nad Bosnou vyzdvihol výkony Maka aj Vavra
„Som veľmi spokojný s predvedeným výkonom, hráči chceli odčiniť remízu s Luxemburskom," povedal po zápase.
pred 10 hodinami
EÚ odkazuje Bielorusku, že mu hrozia ďalšie sankcie, ak prijme jadrové zbrane
Bielorusko to stále môže zastaviť, je to jeho voľba, uviedol Josep Borrell.
pred 11 hodinami
Súhrn víkendových udalostí:
- KDH ide do volieb bez Kresťanskej únie, výzvu od Záborskej neprijali.
- Podľa prieskumu Focusu je Smer tesne prvý pred Hlasom, OĽaNO mimo parlamentu, SaS a hegerovci na hrane.
- Advokáta Adama Puškára obvineného z vraždy Daniela Tupého vzal súd do väzby.
- Richard Sulík v liste europoslancom kritizoval odbornosť aj nezávislosť Martina Klusa.
- Rusko uzavrelo dohodu o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku.
- EÚ a Nemecko dosiahli dohodu v otázke spaľovacích motorov.
- Pápež upravil normy na ochranu pred zneužívaním, rozšíril zodpovednosť aj na laických lídrov.
pred 12 hodinami
Na východe Slovenska rastie počet detí s hepatitídou typu A, podľa rezortu zdravotníctva je však situácia nateraz stabilná. Aktuálne je najsilnejšie ohnisko nákazy v Moldave nad Bodvou, na Luníku IX sa situácia upokojila a nové ohniská zatiaľ nepribudli. (tasr)
pred 13 hodinami
Výbuch, ktorý v nedeľu zranil troch ľudí a vytvoril kráter v centre ruského mesta ďaleko od hranice s Ukrajinou, údajne spôsobil ukrajinský dron. Oznámili to ruské úrady. Explózia nastala v meste Kirejevsk v Tulskej oblasti asi 300 kilometrov od hranice s Ukrajinou a 175 kilometrov južne od Moskvy. (tasr)
pred 15 hodinami
Vražda Daniela Tupého
Obvineného advokáta Adama Puškára vzali do väzby
Prokurátorka odmietla, že by Puškára usvedčovalo iba jedno svedectvo. Podľa jeho obhajcu sa nedá vyvrátiť, že sa nachádzal na mieste činu, trvá však na svojej nevine.
pred 15 hodinami
Dohoda o jadrových zbraniach v Bielorusku
Kyjev chce zasadnutie BR OSN, NATO považuje jadrovú rétoriku Ruska za nebezpečnú
Bulharská viceprezidentka Iliana Jotová v nedeľu vyzvala na začiatok rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou.
pred 15 hodinami
Hnutie Sme rodina podporí vznik ministerstva cestovného ruchu a športu. Predseda Národnej rady Boris Kollár to uviedol na sociálnej sieti. Poukázal na to, že Slovensko má množstvo kvalitných športovcov, ktorí robia krajine skvelé meno vo svete, ale nedostáva sa im dostatočnej podpory zo strany štátu. (tasr)
