Svet kresťanstva Cirkev 31. január 2023

Ako sa vyberá biskup Na nového čaká Spiš aj Prešov, do troch rokov rezignujú pre vek ďalší štyria

Pavol Hudák
Pavol Hudák

Proces výberu biskupa je náročný a bežne trvá deväť mesiacov až rok. Dôležité slovo má nuncius, návrhy dáva biskupská konferencia.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Hudák

Na nového čaká Spiš aj Prešov, do troch rokov rezignujú pre vek ďalší štyria
Ilustračné foto: Postoj/Marka Zacková

Proces výberu biskupa je náročný a bežne trvá deväť mesiacov až rok. Dôležité slovo má nuncius, návrhy dáva biskupská konferencia.

Cirkev na Slovensku žije v očakávaní nových biskupov. Vymenovanie minimálne dvoch nových biskupov sa očakáva už v tomto roku, pričom v nasledujúcich troch rokoch dosiahnu kánonický vek ďalší štyria diecézni biskupi.

V Katolíckej cirkvi totiž platí, že po dosiahnutí veku 75 rokov musí biskup ponúknuť pápežovi svoju rezignáciu.

Od 28. októbra 2020 je bez diecézneho biskupa Spišská diecéza. Diecéznym administrátorom, ktorý má niektoré právomoci obmedzené, sa stal dovtedajší pomocný biskup Ján Kuboš.

Gréckokatolíci zasa čakajú na vymenovanie prešovského arcibiskupa metropolitu, ktorý je zároveň hlavou východnej cirkvi sui iuris na Slovensku. Prešov čaká na arcibiskupa od 25. apríla minulého roka, keď rezignoval arcibiskup Ján Babjak. Prešovskú archieparchiu dočasne vedie bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák.

Pomaly sa však nový biskup bude hľadať aj v Košickej arcidiecéze, Žilinskej diecéze, Bratislavskej eparchii a vo vojenskom ordinariáte.

Biskupi v týchto diecézach zanedlho dosiahnu spomínaný kánonický vek 75 rokov. Pápež v takom prípade po podaní rezignácie následne rozhodne, či ich nechá vo vedení diecézy dlhšie alebo ich vymení.

Prvý spomedzi slovenských biskupov dosiahne kánonický vek vojenský ordinár František Rábek, ktorý bude mať 75 rokov 17. februára 2024.

V roku 2025 ho budú nasledovať aj bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák (6. september), košický arcibiskup metropolita a súčasný predseda KBS Bernard Bober (3. november) a žilinský biskup Tomáš Galis (22. december).

Nie je vylúčené, že Slovensko dostane aj nových pomocných biskupov, o ktorých niektorí diecézni biskupi už žiadali. V nedávnom rozhovore pre Svet kresťanstva to potvrdil košický arcibiskup Bober. Ten po zvolení za predsedu KBS priznal, že by v Košiciach privítal ešte jedného pomocného biskupa, zvlášť keď mu pribudli povinnosti ako predsedovi biskupskej konferencie.

Okrem Slovenska sa momentálne hľadajú biskupi aj v okolitých krajinách. Na arcibiskupa čaká Olomouc, kde ostalo uvoľnené miesto po Janovi Graubnerovi, ktorý sa stal pražským arcibiskupom. Olomoucký arcibiskup je zároveň metropolitom Moravy.

Na biskupa čaká aj Mukačevská eparchia, v ktorej od smrti Milana Šášika 20. júla 2020 pôsobí len diecézny administrátor. Nový arcibiskup sa hľadá aj pre Viedeň, kde kardinál Christoph Schönborn má 78 rokov, a tak už „nadsluhuje“ tri roky.

Návrhy dáva biskupská konferencia aj jednotliví biskupi

Pri nových biskupoch to často býva tak, že veriaci si prečítajú informáciu, že Svätý Otec vymenoval toho a toho za biskupa či arcibiskupa na dané miesto. Tomuto momentu však predchádza pomerne zložité hľadanie a skúmanie, ktoré zahŕňa niekoľko krokov. Vatikán si pritom posledné roky dáva čoraz viac záležať na výbere biskupov.

Potvrdil to aj košický arcibiskup Bober, keď počas poslednej návštevy Vatikánu pre Svet kresťanstva povedal, že pri výbere biskupa „ide o náročné a zodpovedné procesy. Zvlášť v čase, keď je toľko nášľapných mín a, dá sa povedať, aj výbuchov. Vatikán si preto dáva pozor na výber kandidátov“.

Základné minimálne kritériá, ktoré má biskup spĺňať, pomenúva Kódex kánonického práva (CIC).

Biskup má v prvom rade „vynikať pevnou vierou, dobrými mravmi, nábožnosťou, horlivosťou za duše, múdrosťou, rozvážnosťou a ľudskými čnosťami a má mať aj ostatné vlohy, ktoré ho robia vhodným vykonávať uvedený úrad“.

Kandidát na biskupa má mať tiež dobrú povesť, vek minimálne 35 rokov a mal by byť aspoň päť rokov kňazom. Podmienkou je aj primerané vzdelanie, teda doktorát alebo aspoň licenciát zo Svätého písma, z teológie alebo kánonického práva, prípadne by mal byť v týchto disciplínach aspoň skúsený.

Právnik Igor Augustinič, ktorý má vyštudované aj cirkevné právo, približuje, že každý biskup, bez ohľadu na to, aký úrad zastáva, vrátane emeritných, má možnosť oznámiť Vatikánu mená kňazov, ktorých považuje za vhodných na biskupský úrad, a to spomedzi vlastného diecézneho kléru, rehoľných kňazov alebo aj kňazov z inej diecézy, pokiaľ ich dobre pozná.

„Každý diecézny biskup má zhromažďovať informácie, ktoré sú dôležité pri výbere vhodných kandidátov na biskupov. Takéto skúmania má vykonávať osobne, ako aj konzultáciami,“ vysvetľuje Augustinič.

Biskup môže mená kandidátov konzultovať s členmi katedrálnej kapituly, ak je ustanovená (na Slovensku ju nemajú všetky diecézy), členmi kolégia konzultorov, členmi kňazskej rady, prípadne aj s inými osobami, či už z radov diecézneho, alebo rehoľného kléru, ako aj s laikmi.

Podľa profesora cirkevného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a farára v Dlhej nad Oravou Jána Dudu zoznam mien posiela do Ríma aj biskupská konferencia. 

„Podľa CIC, kán. 377 § 2 na prvom mieste, kto posiela zoznam episkopabilných kňazov, je provinčná synoda, ktorú na Slovensku nemáme, a potom konferencia biskupov. Až na treťom mieste je – aj to iba ,ako zachované právo‘ –, že každý biskup môže ,osve‘, čiže nezávisle od ostatných biskupov, oznámiť Vatikánu mená kandidátov, ktorých on považuje za súcich,“ ozrejmil Duda.

Profesor Duda ďalej objasňuje, že konferencia biskupov každé tri roky po spoločnej porade predkladá Vatikánu zoznam kňazov, ktorých považuje za súcich na úrad biskupa (kán. 277 § 2). „To znamená, že pápež má vždy k dispozícii zoznam kňazov, ktorých miestni biskupi konkrétnej krajiny považujú za vhodných na úrad biskupa.“

Podľa Augustiniča normy z roku 1972 o výbere biskupov stanovujú, že zhromaždení biskupi majú o jednotlivých kandidátoch diskutovať a potom o nich tajne hlasovať. Z rokovania sa robí aj zápisnica, ktorá sa spolu so schváleným zoznamom takisto posiela Svätej stolici.

Nuncius posiela do Ríma tzv. terno

Keď je potrebné obsadiť niektoré biskupské miesto, apoštolský nuncius požiada odchádzajúceho diecézneho biskupa, prípadne administrátora diecézy, o detailnú správu o stave a potrebách diecézy.

Ako ďalej vysvetlľuje právnik Augustinič, „k potrebám obsadzovanej diecézy si má nuncius zaobstarať aj mienku arcibiskupa metropolitu, ostatných sufragánov (biskupi, ktorí stoja na čele ostatných diecéz v rámci cirkevnej provincie), predsedu konferencie biskupov a zástupcov kolégia konzultorov, kňazskej rady či iných kňazov a laikov“.

Na základe toho potom nuncius vytvorí zoznam troch mien, kde uvedie aj poradie, ktorý z kandidátov je podľa jeho mienky najvhodnejší kandidát na biskupa. Toto tzv. terno posiela na vatikánske Dikastérium pre biskupov.

Apoštolský nuncius Nicola Girasoli so slovenskými biskupmi. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pri zostavovaní terna pomáhajú nunciovi aj mená, ktoré pravidelne do Vatikánu zasiela biskupská konferencia či jednotliví biskupi. Nuncius sa pri hľadaní nového kandidáta opiera aj o správy o stave diecézy, ktoré biskupi predkladajú napríklad pri návšteve ad limina apostolorum v Ríme.

Ad limina apostolorum, slovensky k prahom apoštolov, je označenie povinnej návštevy diecéznych, resp. eparchiálnych biskupov a ďalších funkcionárov Katolíckej cirkvi určených cirkevným právom u rímskeho pápeža.
Návšteva by mala mať päťročný interval a biskup, resp. ordinár alebo hierarcha pri nej podáva pápežovi správu o stave jemu zverenej diecézy, eparchie či cirkevného spoločenstva.
Biskupi zároveň navštevujú jednotlivé kongregácie a pápežské rady, aby ich informovali o súčasnom dianí vo vlastných diecézach, resp. eparchiách.

„Je jasné, že niektorých navrhnutých kandidátov pápež nepozná osobne. Potom je približne jasné aj to, kto nesie zodpovednosť za kvalitu menovaných biskupov v konkrétnej krajine,“ zamýšľa sa kňaz Duda.

V prípade výberu pomocného biskupa môže diecézny biskup, ktorý o pomocného biskupa žiada, navrhnúť troch kandidátov na túto službu. Aj keď v Kódexe kánonického práva diecéznemu biskupovi takéto právo nie je priznané, biskupi to zvyknú robiť.

Apoštolský nuncius v súvislosti s vhodnými kandidátmi vykonáva dôkladné dôverné skúmanie. Konzultuje to individuálne s osobami, ktoré daného kandidáta poznajú a majú o ňom dostatok informácií na to, aby vedeli o ňom predostrieť svoj kvalifikovaný úsudok.

„Robí sa tak spravidla prostredníctvom obsiahleho dotazníka, ktorý nuncius zasiela vybraným biskupom, kňazom, rehoľníkom, ale aj vhodným laikom, ktorí kandidáta poznajú,“ hovorí Augustinič.

Spomínaný dotazník zvykol byť podľa právnika podrobne štruktúrovaný so zameraním na charakteristiku kandidáta, na jeho ľudské kvality, kňazské a kresťanské čnosti, správanie, vodcovské schopnosti či na schopnosť spravovať majetok a na obraz kandidáta v cirkevnej a vo svetskej spoločnosti.

„V roku 2016 Rada kardinálov navrhovala úpravu dotazníka tak, aby bol z neho viac zrejmý pastoračný prístup a biblická a duchovná inšpirácia, teda aby bol menej byrokratický a právnický,“ hovorí Igor Augustinič.

Z príhovoru pápeža Františka k apoštolským nunciom v roku 2016

„Mojou veľkou starosťou je výber budúcich biskupov... Pred časom som načrtol profil pastierov, ktorých považujem za potrebných pre dnešnú cirkev: svedkovia Zmŕtvychvstalého, a nie nositelia učebných osnov; modliaci sa biskupi, ktorí poznajú veci ,zhora‘ a nie sú drvení ťarchou ,zdola‘; biskupi schopní ,trpezlivo‘ vstúpiť do Božej prítomnosti, aby mali slobodu nezradiť kerygmu, ktorá im bola zverená; biskupi, ktorí sú pastiermi, a nie kniežatami a funkcionármi. Prosím!

V zložitej úlohe nájsť uprostred cirkvi tých, ktorých Boh už vo svojom srdci určil, aby viedli jeho ľud, pripadá podstatná časť na vás. Ako prvý musíš prehľadávať všetky polia, aby si zistil, kde sú ukrytí malí Dávidovia (porov. 1 Sam 16, 11 – 13): sú tam, Boh nedopustí, aby chýbali. Ale ak budeme vždy loviť v akváriu, nenájdeme ich!

Musíme zísť zo zaužívaných ciest a hľadať ich. Prehľadávajte polia so srdcom Boha, a nie s nejakým predurčeným profilom ako headhunteri. Pohľad, ktorým človek hľadá, kritériá hodnotenia, hľadané vlastnosti nemôžu byť diktované márnivými úmyslami, s ktorými si myslíme, že môžeme naplánovať cirkev, o ktorej snívame za pracovným stolom.

Preto musíme rozprestrieť svoje siete doširoka. Nemôžeme sa uspokojiť s rybami v akváriách, v rezervácii alebo v chove ,priateľov našich priateľov‘. V hre je dôvera v Pána dejín a cirkvi, ktorý nikdy nezanedbáva ich dobro, a preto nesmieme váhať.“
Zdroj: vatican.va

Po spomínaných krokoch sa podklady, ktoré prišli od nuncia, skúmajú na Dikastériu pre biskupov v rámci menšieho kruhu pracovníkov dikastéria (congresso), ktorý tvoria prefekt, sekretár, podsekretár, vedúci úradu a prípadne ďalší pracovníci.

„Následne je spis postúpený na riadne zasadnutie dikastéria (sessio ordinaria), ktoré sa koná spravidla každé dva týždne vo štvrtok a na ktoré sú pozývaní všetci jeho členovia. Konkrétny spis na rokovanie pripravuje vždy jeden z členov dikastéria (ponens), ktorého vyjadrenie je často smerodajné. Dikastérium má viac ako 20 členov. Zaujímavosťou je, že členovia dikastéria nie sú len kardináli, ako to bolo kedysi, ale popri nich aj niekoľko biskupov nekardinálov, kňazov a aktuálne aj tri ženy,“ dodáva Igor Augustinič.

Dikastérium môže terno nuncia prijať alebo mu ho aj vrátiť na dopracovanie, prípadne zohľadniť kandidátov podľa vlastného výberu. Dikastérium následne konečný zoznam kandidátov predloží aj so stanoviskom priamo pápežovi, ktorí urobí definitívne rozhodnutie.

Pri východných katolíckych cirkvách má proces na starosti Dikastérium pre východné cirkvi. Na misijných územiach zasa vyberá biskupov Dikastérium pre evanjelizáciu. V prípadoch, keď je potrebné pri vymenúvaní biskupov rokovať s vládou štátu, Dikastérium pre biskupov spolupracuje so Sekciou Štátneho sekretariátu Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a s medzinárodnými organizáciami.

Ako vysvetľuje právnik Augustinič, Svätý Otec nie je rozhodnutím dikastéria viazaný. Pápež môže kandidátov zamietnuť, aj keď to nie je pravidlo, prípadne sám vstúpiť do procesu hľadania biskupa alebo môže dať nejaké pokyny pri procese hľadania.

Existuje aj možnosť, že pápež vymenuje biskupa na základe mienky niektorej váženej osoby mimo spomínaných a zaužívaných procesov. „Je viac než pravdepodobné, že takéto postavenie vo vzťahu k menovaniu biskupov na Slovensku mal v minulosti nedávno zosnulý kardinál Jozef Tomko,“ poukazuje Augustinič.

Ján Duda dodáva, že výber biskupov je náročný a ani Vatikán sa vždy netrafí. Ako príklad uvádza diecézu v Bazileji, kde sa v roku 1995 stal diecéznym biskupom súčasný kardinál Kurt Koch.

„Nastúpil po diecéznom biskupovi, ktorý sa po roku od svojho vymenovania za diecézneho biskupa zriekol tohto úradu a odišiel z kňazstva s tým, že má priateľku, s ktorou má dve deti. Až sa žiada položiť si otázku: ako sa vykonávalo šetrenie o vlastnostiach tohto diecézneho biskupa a kto nesie vinu za také závažné pochybenie?“ pýta sa Duda.

Aj tento prípad naznačuje, aké to má Apoštolský stolec s výberom vhodných kandidátov náročné.

Kandidát na biskupa môže menovanie odmietnuť, nie je to nič výnimočné

Keď sa pápež rozhodne pre konkrétneho kandidáta, toto rozhodnutie komunikuje vybranému kandidátovi cez apoštolskú nunciatúru. Zväčša si nuncius kandidáta na biskupa pozve a oznámi mu, že bol menovaný.

Keď to kňaz prijme, dohodne sa s ním dátum zverejnenia menovania. Môže sa vybrať symbolický deň, napríklad významný sviatok. Mená nových biskupov sa spravidla oznamujú na pravé poludnie cez Tlačové stredisko Svätej stolice. V rovnakom čase sa to potom môže slávnostnou formou vyhlásiť aj v danej diecéze.

Keď bol napríklad minulý rok za nového pražského arcibiskupa menovaný Jan Graubner, na pravé poludnie to slávnostne v kaplnke arcibiskupského úradu, kde boli prítomní viacerí kňazi, hostia a pracovníci arcibiskupského úradu, oznámil nuncius v ČR.

Kandidát na biskupa môže menovanie aj odmietnuť. Cirkevný právnik Duda vysvetľuje, že ak aj vybraný kandidát odmietol prijať úrad biskupa, verejnosť o tom nevie, keďže skúmanie vhodnosti kandidáta sa vykonáva pod pápežským tajomstvom.

Najbližšie má ku kánonickému veku 75 rokov spomedzi slovenských biskupov vojenský ordinár František Rábek. Foto: Postoj/Adam Rábara

„Na druhej strane ani Svätý Otec nenúti nikoho prijať úrad biskupa nasilu alebo pod imperatívom záväzku poslušnosti. Preto sa nuncius vybraného kandidáta vopred pýta, či úrad prijíma alebo nie. Až keď kandidát odpovie kladne, stanoví sa dátum a meno sa zverejní. Kdesi som čítal, že kanadský kardinál Marc Ouellet, bývalý prefekt Dikastéria pre biskupov, sa vyjadril, že v posledných rokoch stúpa počet tých, ktorí boli na úrad biskupa vybraní, ale neprijali ho. To znamená, že rastie počet kňazov, ktorí chápu úrad biskupa nie ako honor, ale ako bremeno,“ hovorí profesor Duda.

Bývalý politik a disident František Mikloško, ktorý je znalý cirkevného prostredia, pre Svet kresťanstva hovorí, že pozná viaceré prípady, keď niekto odmietol post biskupa.

„Niekto môže povedať, že sa na to necíti. Dôvody môžu byť rôzne. Niekto môže povedať, že nie je jazykovo pripravený. Biskup musí komunikovať so svetom, mal by vedieť taliančinu alebo angličtinu, ak sa nemá vo Vatikáne a v kontakte s nunciom cítiť cudzo. Je tam viacero faktorov a nie je to nič výnimočné, keď niekto odmietne post biskupa. Myslím, že to Vatikán rešpektuje,“ hovorí Mikloško.

To, že menovanie biskupa sa konzultuje aj s kandidátom, potvrdil v rozhovore pre Logos TV aj nový pomocný biskup Bratislavskej eparchie Milan Lach. Vyjadril sa, že Svätá stolica s ním konzultovala menovanie za bratislavského pomocného biskupa a vedel o tom dopredu. Menovanie však nemôže zverejniť skôr, ak by sa niečo stalo.

Menovanie biskupov vo východných cirkvách

Proces menovania biskupa, ktorý sme opísali, sa týka najmä Rímskokatolíckej cirkvi. Pravidlá vo východných cirkvách sa líšia podľa toho, či ide o patriarchálnu cirkev, cirkev, na čele ktorej stojí vyšší arcibiskup – to sú napríklad gréckokatolíci na Ukrajine –, alebo ide o metropolitnú cirkev sui iuris, čo je aj prípad Slovenska.

Cirkevný právnik a kňaz Košickej eparchie Peter Paľovčík vysvetľuje, že pokiaľ ide o patriarchálnu cirkev, biskupov, ako aj patriarchu si volí synoda cirkvi. „Biskup po prijatí voľby je intronizovaný a požiada pápeža o cirkevné spoločenstvo, klerik, ak prijme voľbu, najprv je vysvätený za biskupa a tak intronizovaný. Kandidátov však musí odobriť Rím,“ vysvetľuje Paľovčík.

Vyššieho arcibiskupa volí Synoda biskupov väčšej arcibiskupskej cirkvi rovnako ako patriarchu. Vyšší arcibiskup však žiada od pápeža potvrdenie voľby. Po doručení potvrdenia musí zvolený zložiť pred Synodou biskupov väčšej arcibiskupskej cirkvi vyznanie viery a sľub o vernom plnení svojho úradu, potom sa má pristúpiť k jeho vyhláseniu a intronizácii, ak však zvolený ešte nie je vysvätený za biskupa, intronizácia nemôže byť platne vykonaná, kým neprijme biskupskú vysviacku.

Pokiaľ ide o menovanie biskupov v metropolitnej cirkvi, čo je prípad Slovenska, tam má silné slovo Rada hierarchov.

„Rada má v každom prípade zostaviť zoznam aspoň troch najsúcejších kandidátov a poslať ho Apoštolskej stolici pri zachovaní tajomstva aj voči kandidátom. Pri zostavovaní tohto zoznamu členovia rady hierarchov, ak to pokladajú za vhodné, môžu požiadať niektorých presbyterov alebo iných veriacich v Krista vyznačujúcich sa múdrosťou o mienku o potrebách cirkvi a o osobitných vlohách kandidáta na episkopát,“ objasňuje Paľovčík.

Keďže východné cirkvi majú aj ženatých duchovných, biskupom sa môže stať len kňaz žijúci v celibáte.

Pomocných biskupov je na Slovensku menej ako v minulosti

Podľa Kódexu kánonického práva sú kritériá na pomocného biskupa rovnaké ako na diecézneho a kódex nepozná rozdiel medzi výberom kandidáta na úrad diecézneho biskupa a výberom kandidáta na úrad pomocného biskupa.

Preto by mala podľa Jána Dudu platiť zásada, že pomocný biskup je fakticky spôsobilým aj na úrad diecézneho biskupa.

„Ak to tak v niektorých prípadoch nie je a skúsenosť z cirkevných dejín nás učí, že naozaj to automaticky tak nie je, preto som vyslovil presvedčenie, že Apoštolský stolec pravdepodobne robí rozdiel medzi výberom na úrad diecézneho biskupa a výberom na úrad pomocného biskupa,“ tvrdí Duda.

Alebo, a to je druhá možnosť, môže podľa neho skúmanie na úrad pomocného biskupa považovať za postačujúce a povýšiť pomocného biskupa na diecézneho biskupa, „pritom sa opäť opieram o fakt, že platný kódex nerobí rozdiel medzi osobnými kvalitami kandidáta na pomocného biskupa a osobnými kvalitami na úrad diecézneho biskupa (porov. kán. 377 – 378),“ hovorí cirkevný právnik.

František Mikloško si všíma, že za pápeža Jána Pavla II. sa menovali pomocní biskupi častejšie. V Košiciach boli dlho dvaja pomocní biskupi, keď mal arcibiskup Alojz Tkáč pomocného biskupa Bernarda Bobera a Stanislava Stolárika. Dnes má arcibiskup Bober v Košiciach len jedného pomocného biskupa.

Dvoch pomocných biskupov mal dlho aj Spiš, kde diecézny biskup František Tondra mal biskupov Štefana Sečku a Andreja Imricha. Po tom, ako sa v roku 2015 Andrej Imrich zriekol úradu pomocného biskupa, vtedajší diecézny biskup Sečka čakal na pomocného biskupa päť rokov, kým pápež nevymenoval Jána Kuboša. Bolo to v čase, keď už mal spišský diecézny biskup vážne zdravotné problémy.

Biskupi na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto: AP/Antonio Calanni

Podobne v minulosti mala pomocného biskupa aj Banská Bystrica, kde pri Rudolfovi Balážovi bol Tomáš Galis. Je však pravda, že západná cirkevná provincia prešla v roku 2008 územnou reformou a vznikla nová diecéza v Žiline a v Bratislave. Odvtedy Banská Bystrica pomocného biskupa nemala.

Pomocného biskupa mala aj Trnavská arcidiecéza, odkedy sa však bývalý pomocný biskup Ján Orosch stal arcibiskupom, diecézu vedie bez pomocného biskupa.

V súčasnosti má pomocného biskupa len Bratislavská a Košická arcidiecéza a Nitrianska diecéza. A za pomocného biskupa príde do Bratislavskej eparchie vo februári Milan Lach. Bratislavský eparchiálny biskup Rusnák však v súčasnosti vedie aj Prešovskú archieparchiu.

„Viem, že keď prišiel Benedikt XVI., tak začal raziť tendenciu, že veľa pomocných biskupov nie je dobré, lebo je potom problém, čo s nimi a čím ich poveriť. Svätá stolica u nás takmer všetkých pomocných biskupov postupne urobila diecéznymi,“ pripomína Mikloško.

Prečo sa tak dlho čaká na spišského biskupa?

Na Slovensku sa momentálne najdlhšie čaká na vymenovanie nového diecézneho biskupa na Spiši – viac ako dva roky. Len na porovnanie, keď zomrel v Banskej Bystrici biskup Rudolf Baláž 27. júla 2011, nový biskup Marián Chovanec bol vymenovaný 20. novembra 2012. Teda po roku a štyroch mesiacoch.

Aj keď je výber biskupa pod pápežským tajomstvom, viacerí ľudia znalí cirkevného prostredia tvrdia, že niekoľkí kandidáti na spišského biskupa nomináciu odmietli, ďalšie mená údajne neprešli cez Vatikán.

Cirkevný právnik a bývalý súdny vikár Spišskej diecézy Ján Duda tvrdí, že on tieto informácie nemá. Podľa neho však čakanie na biskupa viac ako dva roky je naozaj neobvyklé.

„Nechcem tu vytvárať špekulácie, lebo mi to neprináleží, preto iba dve poznámky. Ak by nastala takáto situácia za komunizmu, už by sme si vraveli, že komunistická vláda robí Apoštolskému stolcu obštrukcie pri menovaní nového spišského biskupa. Ale v súčasnosti štát Apoštolskému stolcu pri menovaní biskupov na Slovensku prekážky nerobí. To naznačuje, že problémy sú niekde inde,“ konštatuje.

Podľa Dudu sa Spišská diecéza postupne dostala do problémov, ktoré považuje za veľmi závažné. „Ktoré problémy a akú závažnosť im pripisuje Apoštolský stolec, to neviem. Modlím sa však, aby Apoštolský stolec mal – s Božou pomocou – šťastnú ruku pri výbere nového spišského diecézneho biskupa.“

Augustinič dodáva, že celý proces výberu biskupa zvyčajne trvá deväť mesiacov až rok. „Dlhšie obdobie teda môže značiť komplikácie na tej či onej strane. Proces sa, pochopiteľne, spravidla začína skôr, než sa biskup ,pominie‘, keď to však príde neočakávane, tak to môže potom skutočne dlhšie trvať,“ vraví.

Na otázku, aké výzvy čakajú na nového spišského biskupa, Duda priamo odpovedať nechcel. „Vyjadrím sa iba k tým, ktoré sa týkajú každého diecézneho biskupa. Aby bol mužom pravej viery a solídnych mravov bez nalomenej morálnej chrbtovej kosti, čiže bez deformovaného svedomia. Aby bol diecéznym kňazom skutočným otcom a bratom tak, aby to kňazi aj cítili, ale zároveň aby kňazi vedeli, že závažné kňazské pády nezametá pod koberec a nezakrýva, ale ich posudzuje v súlade s cirkevnými i so štátnymi zákonmi,“ menuje Duda.

Dôležité tiež je, aby bol v diecéze poriadok v súlade s cirkevnými zákonmi a aby aj sám biskup pápežské zákony dodržiaval. „Aby vedel dať diecéze pastoračnú líniu, účinnú našej modernej dobe azda tak, ako nám to ukazuje pápež František: pastoračnú líniu v bezprostrednosti, ústretovosti a pokore v službe veriacim,“ uzatvára farár v Dlhej nad Oravou.

Ďalším dôvodom, prečo výber biskupa na Spiši trvá tak dlho, môže súvisieť s výmenou na nunciatúre. Krátko po smrti biskupa Štefana Sečku bola ohlásená návšteva pápeža Františka na Slovensku a nunciatúra sa zaoberala hlavne jej prípravou.

Po návšteve pápeža nuncius Giacomo Guido Otonello dosiahol kánonický vek 75 rokov, čo takisto znamená povinnosť dať pápežovi rezignáciu, a odišiel do dôchodku. Nový nuncius Nicola Girasoli prišiel na Slovensko v auguste minulého roka. Post nuncia tak nebol obsadený deväť mesiacov. A keďže nuncius je dôležitý pri výbere biskupa, aj toto môže byť jeden z dôvodov dlhého čakania.

Mikloško zasa predpokladá, že Vatikán a nunciatúra momentálne uvažujú, akú ďalšiu stratégiu a líniu zvolia pri výbere biskupov na Slovensku. Biskupi, ktorí sa vyberú v najbližších mesiacoch a rokoch, budú mať totiž vplyv na slovenskú cirkev možno ďalších 15 až 20 rokov.

„Predpokladám, že teraz je akoby také vákuum, z pohľadu Vatikánu sa hľadá politický nejaká idea, podľa ktorej by mali byť noví biskupi menovaní,“ uvažuje Mikloško.

Objavili sa tiež informácie, podľa ktorých sa údajne uvažuje aj o „rošáde“ medzi diecézami, čiže biskup z jednej diecézy by šiel do druhej a podobne.

Vylúčené nie je ani to, že diecéznym biskupom sa stane niekto zo súčasných pomocných, tak ako to bolo v minulosti už neraz. Najdlhšie slúžiacim pomocným biskupom je momentálne bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, ktorý v Bratislave pôsobí už takmer jedenásť rokov.

Ako sme už spomínali, v minulosti sa z väčšiny pomocných biskupov neskôr stali diecézni. Žilinský biskup Tomáš Galis pôsobil ako pomocný v Banskej Bystrici, rožňavský biskup Stanislav Stolárik bol pomocným biskupom v Košiciach a banskobystrický biskup Marián Chovanec bol v Nitre.

Pomocnými biskupmi boli vlastne všetci súčasní rímskokatolícki diecézni biskupi na Slovensku, výnimkou je nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý bol menovaný za diecézneho biskupa priamo.

Ján Duda na otázku, či je vhodné, aby boli biskupi po čase prekladaní medzi diecézami, prípadne či by mal prísť do diecézy za biskupa kňaz z inej diecézy, nevie jednoznačne odpovedať.

Naposledy sme to videli v Česku, kde Jan Graubner išiel do Prahy z Olomouca, kde bol dlhé roky arcibiskupom metropolitom. „Neviem, či na to existuje jednoznačná a všeobecne platná odpoveď. Asi sa dá pozerať na otázku z dvoch opačných uhlov pohľadu. Na jednej strane diecézny biskup by mal poznať situáciu jemu zverenej diecézy, mal by byť spôsobilý vyhodnotiť ju a určiť pastoračnú líniu. Ak sa pozeráme na problém z tejto strany, asi by bolo vhodnejšie, aby sa diecéznym biskupom stal kňaz z tej istej diecézy, v ktorej sa stane biskupom,“ uvažuje Duda.

Na druhej strane poukazuje na to, že osoby vo vyššom postavení vždy priťahujú aj istú skupinu ľudí „rôznych vlastných záujmov“. Niekedy sa biskup takýmto ľuďom cíti byť zaviazaný, lebo si úprimne myslí, že mu „nezištne“ pomáhajú, alebo, aj keď to rozpozná, možno už nemá síl alebo ochotu tieto trendy pri sebe eliminovať.

„Tomuto správaniu sa asi nedá zabrániť ani v sekulárnom, ani v cirkevnom prostredí. Z tohto zorného uhla pohľadu je vhodné, aby pápež biskupov prekladal alebo aby nových biskupov menoval z iných diecéz.“

Biskupi počas návštevy pápeža Františka v Prešove. Prvý sprava emeritný spišský pomocný biskup Andrej Imrich, vedľa neho nitriansky diecézny biskup Viliam Judák a za nimi vpravo žilinský biskup Tomáš Galis. Foto: Postoj/Tomáš Puškaš

Okrem Slovenska sa noví biskupi hľadajú – ako sme už spomenuli – aj v okolitých krajinách. Pri tejto problematike sa vynára otázka, či je dnes dostatok vhodných osobností medzi kňazmi, ktoré by chceli a mohli prevziať túto zodpovednú službu.

O tejto otázke sa veľa diskutovalo aj v Českej republike, keď sa tri roky hľadal nový pražský arcibiskup a napokon sa ním stal dnes 74-ročný Jan Graubner. Viacerí to čítali tak, že Vatikán si „kúpil“ čas, aby našiel vhodného nástupcu za kardinála Dominika Duku.

Podľa Františka Mikloška je výber pražského arcibiskupa špecifický, pretože český prímas je zároveň aj kandidátom na kardinála, a tak pražský arcibiskup by mal mať iný rozmer. Podľa Mikloška je však u nás vhodných kandidátov na biskupa dostatok. Ján Duda rozlišuje „dostatok, respektíve nedostatok kňazov na úrad biskupa“ od „súcich, respektíve nesúcich kňazov na úrad biskupa“.

„Cirkevné dejiny, ako aj konanie niektorých súčasných biskupov v niektorých krajinách nás učia, že ,súcich‘ kňazov na úrad biskupa nebýva veľa. Nezriedka sa to ukáže naplno až potom, ako prevezmú svoju biskupskú úlohu, ako ju uchopia a ako ju vykonávajú,“ uzatvára Duda.

Ako poukazuje na záver Igor Augustinič, proces výberu biskupa nie je len politika, ale ide aj o udalosť zasadenú do duchovného kontextu, preto má dôležité miesto aj modlitba.

Direktórium Kongregácie pre biskupov o pastoračnej službe biskupa Apostolorum successores napríklad predpisuje pravidelné modlitby za diecézu a nového biskupa pri uprázdnenom stolci.

V poslednom rozhovore pre Svet kresťanstva na to upriamuje pozornosť aj niekdajší sekretár Apoštolskej nunciatúry na Slovensku Andrij Jevčuk.

Titulná foto: Postoj/Marka Zacková

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0