Vyjadrenia chorvátskeho prezidenta o Kryme sú neprijateľné, tvrdí Kyjev
Foto: TASR/AP
Zoran Milanovič v pondelok obhajoval neochotu Záhrebu poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc tým, že "Krym aj tak nikdy nebude súčasťou ukrajinského územia".
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v utorok odsúdilo vyjadrenia chorvátskeho prezidenta Zorana Milanoviča, ktorý povedal, že Ruskom nezákonne anektovaný polostrov Krym sa nikdy nevráti Ukrajine.
Hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko vyhlásil Milanovičove tvrdenia za "neprijateľné". TASR správu prevzala z agentúry Reuters a televízie Sky News.
„Vyjadrenia chorvátskeho prezidenta, ktorými prakticky spochybnil územnú celistvosť Ukrajiny, považujeme za neprijateľné," napísal Nikolenko na Facebooku.
Milanovič v pondelok obhajoval neochotu Záhrebu poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc tým, že "Krym aj tak nikdy nebude súčasťou ukrajinského územia". Uviedol tiež, že je "šialené" myslieť si, že Rusko môže byť porazené v konvenčnej vojne a vyjadril nesúhlas s nedávnym rozhodnutím krajín Západu poslať Kyjevu moderné tanky, aby mohla účinne čeliť ruskej vojenskej agresii.
Milanovič je prezidentom Chorvátska, členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, od roku 2020. Spočiatku sa prezentoval ako ľavicovo orientovaný liberálny kandidát, no potom sa obrátil k populistickému nacionalizmu a v súčasnosti kritizuje aj západnú politiku voči Rusku a Balkánu.
Zoran Milanovič však popiera, že by bol prorusky orientovaný. V uplynulých mesiacoch vystúpil proti vstupu Fínska a Švédska do NATO a odmietol tiež výcvik ukrajinských vojakov pod vedením EÚ na území Chorvátska.
Dnes treba vedieť
Francúzsko a dôchodková reforma
Stroskotal aj druhý návrh na vyslovenie nedôvery vláde, reforma je prijatá
Návrh krajnej pravice získal podporu iba 94 poslancov, potrebných bolo pritom až 287 hlasov.
Štyri a pol hodiny trval neformálny rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Kremli. (tasr)
Dôkazom, aký košatý a miestami ťažko uchopiteľný je pontifikát pápeža Františka, sú aj komentáre a analýzy, ktoré vyšli v uplynulých dňoch pri príležitosti 10. výročia jeho zvolenia. Zhŕňa ich a hodnotí Imrich Gazda.
Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať ešte menšiu podporu poslancov. (tasr)
Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. (tasr)
Vojna na Ukrajine
Ruská ofenzíva sa môže blížiť k svojmu vrcholu, tvrdia americkí experti
Inštitút pre štúdium vojny vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie sa v posledných týždňoch spomalili.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Zásielka bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny. (tasr)
Popularita Oscarov medzi Američanmi dlhodobo klesá. Kým v roku 1998 slávnostný večer sledovalo rekordných 55 miliónov divákov a do roku 2018 ich bolo pravidelne viac ako 30 miliónov, za posledných 5 rokov ich počet neprekročil 20-miliónovú hranicu. Je otázne, či sa to kvótami podarí zmeniť. Píše Michal Lukáč.
Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k likvidácii zradcu v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
V Nazarete útočili na kresťanskú školu
„Toto sa stalo prvýkrát. Nie sme zvyknutí na takéto násilie, najmä vo vzťahu k našim školám,“ hovorí pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema.
