Spoločnosť Vojna na Ukrajine 31. január 2023

Vojna na Ukrajine Čaká sa nová ruská ofenzíva, pomôžu Ukrajincom nové tanky?

Christian Heitmann
Christian Heitmann

Západné štáty sa po prvýkrát dohodli, že Ukrajine dodajú aj moderné tanky západného typu. Medzitým sa Rusi pokúšajú prelomiť ukrajinské línie a po prvýkrát po mesiacoch znovu postupujú. Dorazia tanky na front včas?

Západné štáty sa po prvýkrát dohodli, že Ukrajine dodajú aj moderné tanky západného typu. Medzitým sa Rusi pokúšajú prelomiť ukrajinské línie a po prvýkrát po mesiacoch znovu postupujú. Dorazia tanky na front včas?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Christian Heitmann

Čaká sa nová ruská ofenzíva, pomôžu Ukrajincom nové tanky?
Foto: Twitter, Bundeswehr im Einsatz

Na Donbase ruská armáda opäť postupuje, i keď len o niekoľko stovák metrov. V Doneckej oblasti v polovici januára ruské sily dobyli mesto Soledar neďaleko Bachmutu, i keď za cenu zrejme obrovských strát.

Na rozdiel od pádu Popasnej v lete pád Soledaru zatiaľ neumožnil ruskej armáde prelomiť ukrajinské línie, Rusi však naďalej útočia na Bachmut a ďalej na severe dobyli niekoľko menších obcí, ako je Dibrova. V Bachmute sa situácia vyhrocuje a nevedno, či Ukrajinci nadobro odrazia ruský útok alebo mesto predsa len padne.

Americký Institute for the Study of War tvrdí, že „oneskorenie poskytovania západných systémov diaľkovej paľby, pokročilých systémov protivzdušnej obrany a tankov Ukrajine obmedzilo schopnosť Ukrajiny využiť príležitosti na rozsiahlejšie protiofenzívne operácie, ktoré predstavovali nedostatky a zlyhania ruských vojenských operácií“.

Brzdenie dodávok zbraní tak nielenže neukončilo vojnu, ale naopak ju ešte predĺžilo.

Moskva sa vracia k útočnej stratégii

Podľa Jacka Watlinga z britského Royal United Services Institute „generál Gerasimov, ktorý v súčasnosti priamo riadi operácie na Ukrajine, presadzuje útočné operácie, aby sa pokúsil zatiahnuť ukrajinské zálohy do obranných bojov, a tým odstrániť ich schopnosť pripraviť sa na útočné operácie. Rusi dúfajú, že ak teraz vykrvácajú lepšie jednotky Ukrajiny, udržia si územie, ktoré obsadili. Prinajmenšom niekoľko nasledujúcich mesiacov sa Ukrajina musí týmto hrozbám vyhnúť s vybavením, ktoré už má v poli“.

To však nie je jedinou hrozbou, „Rusko môže tiež zmobilizovať a vyškoliť viac personálu. Ruský obranný priemysel tiež zvyšuje produkciu, takže ak si Ukrajina nezachová iniciatívu, bude postupne ťažšie oslobodzovať svoje územie,“ myslí si Watling.

„Pri pretrvávajúcich zámeroch vojny sa Rusi opäť pokúsia dosiahnuť operatívne ciele, teda čiernomorské pobrežie, Kyjev a všetko, čo sme videli na začiatku vojny,“ tvrdí nemecký generál Erhard Bühler.Zdieľať

A ak by Rusko uspelo so svojím cieľom oslabiť ukrajinskú armádu, Moskva by mohla zaveliť k novej plošnej ofenzíve, napokon, Rusko ešte stále hodlá dobyť prinajmenšom Cherson a Záporožie, ako aj zvyšok Donbasu.

Nemecký generál Erhard Bühler vysvetľuje: „Musíme mať na očiach, že politické ciele Ruska sú tie isté ako na začiatku vojny, a to bolo okolo Vianoc Lavrovom znovu potvrdené. Operatívne ciele vojny museli byť v priebehu vojny neustále korigované nadol kvôli odporu ukrajinskej armády, kvôli múdremu vedeniu operácií počas tých jedenástich mesiacov. Ale ak sa teraz podarí získať čas, aby zmeny vo vedení, čiastočná mobilizácia, prestavenie na vojenské hospodárstvo zaúčinkovali, tak sa Rusko vráti opäť k väčším operatívnym cieľom. To nie je jednosmerkou, ktorá stále vedie len k zmenšeniu cieľov, ale pri pretrvávajúcich zámeroch vojny sa opäť pokúsia dosiahnuť operatívne ciele, teda čiernomorské pobrežie, Kyjev a všetko, čo sme videli na začiatku vojny.“

„Pokiaľ sa niečo nezmení, budeme vidieť opotrebovávaciu vojnu ako prvá svetová vojna. Môže to trvať dlho, pretože obe strany veria, že čas je na ich strane,“ cituje Bloomberg šéfa ruského think-tanku IAC Andreja Kortunova. „Putin si je istý, že buď Západ, alebo Ukrajina sa unavia,“ tvrdí Kortunov.

Kto môže Ukrajine poskytnúť tanky?

Vzhľadom na to je imperatívom poskytnúť Ukrajine čo najrýchlejšie výzbroj a muníciu, aby dokázala ruský útok odraziť a agresora zo svojho územia čo najrýchlejšie vytlačiť. To nepôjde bez západných tankov.

Okrem 31 amerických M1 Abrams a 14 britských Challenger 2 Ukrajina dostane väčší počet nemeckých Leopardov 2, z toho 14 kusov 2A6 od nemeckého Bundeswehru, 14 2A4 z Poľska, 4 kusy z Kanady a zrejme aj zatiaľ neznámy počet tankov zo Španielska, Fínska, Holandska a možno aj ďalších štátov. Nórska vláda podľa nórskych médií zvažuje dodávku 8 tankov, no zatiaľ ešte nič oficiálne neoznámila.

V prípade Španielska ministerka obrany Margita Robles signalizovala ochotu dodať Kyjevu Leopardy 2, v strednodobom horizonte sa špekuluje o možno dokonca až 53 kusoch Leopardov 2A4, ktoré sa nachádzajú v skladoch. Podľa súčasných odhadov sa asi 20 z uskladnených tankov nachádza v použiteľnom stave, ďalšia dvadsiatka by si vyžadovala väčšie opravy.

Španielsko nakúpilo až 108 Leopardov 2A4 zo skladov Bundeswehru v 90. rokoch, neskôr si však obstaralo ďalších 219 tankov Leopard 2E (España), ktoré technicky vychádzajú z modernizačného stupňa 2A6. Madrid asi polovicu Leopardov 2A4 už neprevádzkuje, zvyšok sa nachádza z veľkej časti v severoafrických exklávach Melilla a Ceuta.

Značné počty Leopardov 2 prevádzkuje aj Grécko či Turecko, oba štáty okrem vyše tristo Leopardov 2 vlastnia aj trojciferné počty starších Leopardov 1.

Celkovo je však Leopardov málo, Nemecko zo svojich pôvodne vyše dvetisíc kusov po roku 1990 väčšinu predalo do zahraničia, dnes Bundeswehru podľa rôznych zdrojov zostáva už len 321, 289 či dokonca len 266 kusov. Ďalších asi 200 kusov sa nachádza v skladoch zbrojného priemyslu. Z týchto počtov budú pochádzať aj tanky Leopard 2, ktoré Nemecko sľúbilo Slovensku a Českej republike výmenou za sovietsku techniku poslanú Ukrajine.

Ešte dramatickejšia je situácia v Holandsku, ktoré za čias studenej vojny prevádzkovalo závratných 441 Leopardov 2, no dnes už nevlastní žiadne. Holandsko neprevádzkuje už ani jediný tankový prápor a pred ruskou anexiou Krymu chcelo dokonca vyradiť z prevádzky plošne úplne všetky tanky, nakoniec sa rozhodlo pre zachovanie schopností prenajať drobný počet nemeckých tankov (18 + 2), ktoré prevádzkuje ako súčasť nemeckého práporu. Ešte v roku 2014 síce Holandsko vlastnilo asi stovku tankov tohto typu, tie však vtedy odkúpilo Fínsko.

Logistické šialenstvo

Simultánna prevádzka troch odlišných modelov západných tankov a rôznych sovietskych a postsovietskych modelov je, samozrejme, nočnou morou pre každého logistika aj technika v ukrajinskej armáde.

„Vďaka obštrukciám a neschopnosti nemeckej vlády skončila Ukrajina s najhorším možným pozitívnym výsledkom. Namiesto toho, aby Ukrajinci dostali veľké množstvo jedného typu tanku, dostávajú tri rôzne tanky navrhnuté NATO, všetky v obmedzenom počte a každý so samostatnými, komplexnými požiadavkami na údržbu. Tým sa oneskorí možnosť dostať tieto tanky do prednej línie. A to po tom, čo ukrajinskí partneri premárnili tri mesiace rozhodovaním sa, či vôbec poslať tanky alebo nie. Je nepravdepodobné, že by sa v Kyjeve zabudlo, že nezmyselné vystrájanie kancelára Olafa Scholza stálo a bude stáť ukrajinské životy,“ píše Jack Watling pre britský Spectator.

Táto kritika Scholzovho otáľania je, samozrejme, namieste, ale aj bez nej by bolo ilúziou sa nazdávať, že Európa dokáže šmahom čarovného prútika poslať na Ukrajinu tých 300 tankov, ktoré podľa ukrajinského náčelníka generálneho štábu Zalužného Ukrajina potrebuje.

Súčasné plány vychádzajú z toho, že európske štáty Ukrajine poskytnú asi dva prápory Leopardov 2, teda približne 80 vozidiel.

Dodávky tankov nezvrátia dramaticky priebeh vojny, ale vo zväze s ďalšími dodanými schopnosťami – delostrelectvom, bojovými vozidlami pechoty a perspektívne aj letectvom by mohli Ukrajine umožniť viesť to, čo Američania nazývajú „combined arms“ a Nemci „Gefecht der verbundenen Waffen“ vševojskový boj, pri ktorom všetky časti ozbrojených síl vo všetkých doménach – pozemskej, vzdušnej, námornej, informačnej, elektronickej a kybernetickej spolupracujú tak, že sú mnohonásobne účinnejšie, než by bol každý systém osamotene.

Možnosťou sú aj staršie Leopardy 1

Vzhľadom na to, že aj pri najlepšej vôli je nepravdepodobné, že Európa dokáže v najbližších mesiacoch Leopardmi 2 vyzbrojiť viac než dva-tri ukrajinské prápory, núka sa ako alternatíva starší model Leopard 1, ktorý s výnimkou Grécka a Turecka vyradili zo služby už všetky armády NATO. Koncepčne Leopard 1 bol slabšie chránený než Leopardy 2, ale kládol veľký dôraz na rýchlosť a pohyblivosť.

Podľa generála Bühlera má Leopard 1 menej výkonný kanón kalibru 105 mm miesto 120 mm v prípade Leoparda 2, ako aj menej moderný systém riadenia paľby. To ho však nerobí úplne nepoužiteľným, i keď by to nepochybne ovplyvnilo spôsob jeho nasadenia.

Nemecká firma Rheinmetall uvádza, že v skladoch má okrem 22 Leopardov 2 aj 88 Leopardov 1, a už v apríli sa ponúkala, že dodá Ukrajine 50 tankov tohto typu. To však vtedy zamietol kancelár Olaf Scholz, kvôli čomu Rheinmetall nespustil opravu dlhé roky uskladnených vozidiel.

Desiatky kusov sa nachádzajú aj v Belgicku, i keď už nie sú vo vlastníctve belgickej armády. Tá ich totiž predala doslova „za babku“ – len 15-tisíc eur za kus, teraz sa nachádzajú v súkromnom vlastníctve. Ak by ich Brusel odkúpil, zaplatil by asi 500-tisíc eur za kus. To znie ako až neuveriteľne zlý obchod, no pravdou je, že táto cena omnoho skôr zodpovedá trhovej cene než suma, za ktorú Belgicko svoje staré tanky predalo.

Výhodou pre Ukrajinu je tiež to, že Leopard 1 zdieľa podvozok aj so samohybným systémom taktickej PVO Gepard, ktorý Ukrajine Nemecko dodalo už v lete. To znamená, že ukrajinskí technici už sú vycvičení a navyknutí na tento systém a oproti iným západným tankom by preto vyžadovali najmenej precvičenia personálu a spôsobili najmenej logistických komplikácií, aspoň za predpokladu, že by Západ našiel spôsob, ako dodávať náhradné diely.

Vojna za mierových podmienok

Nemalým problémom je zatiaľ, že i keď mnohé spoločnosti zbrojného priemyslu podnikli kroky, aby navýšili výrobu, zatiaľ ani zďaleka nestačia na to, aby pokryli ukrajinské potreby. Jedným z najpálčivejších problémov je nedostatok delostreleckej munície, ktorá trápi Ukrajinu v ešte väčšej miere než Rusko.

Čísla sa líšia, podľa New York Times Spojené štáty pred inváziou vyrábali 14 400 delostreleckých granátov mesačne, podľa BNE ich bolo dokonca len 3250. Toto číslo sa však javí nepatrične nízke, napríklad české Echo tiež hovorí o americkej výrobe v počte asi 15-tisíc granátov mesačne.

Oproti tomu potreba Ukrajincov dosahuje denne okolo 4800 kusov západnej delostreleckej munície, v lete ich spotreba munície vrátane sovietskych kalibrov dosahovala dokonca 6- až 7-tisíc kusov. A aj to bolo len zlomkom toho, čo spotrebúvali Rusi – podľa niektorých odhadov 40- až 50-tisíc delostreleckých granátov denne.

„Deň na Ukrajine je mesiacom alebo aj viac v Afganistane,“  opisuje situáciu Camille Grand z Európskej rady pre zahraničné vzťahy ECFR. Grand bol donedávna zástupcom generálneho tajomníka NATO pre obranné investície.

Nový dych by vďaka investíciám do obrany mohol chytiť aj zbrojný priemysel na Slovensku, česká Czechoslovak Group (CSG) patrí k najväčším výrobcom munície v Európe a už dnes vyrába 80- až 100-tisíc delostreleckých granátov ročne.

Podľa jej majiteľa Michala Strnada by tento počet mohol ešte vzrásť, CSG hodlá navýšiť výrobu na 150-tisíc kusov ročne. Nemalú rolu tu zohráva aj dcérska spoločnosť MSM Group na Slovensku.

Potrebné sú dlhodobé investície

Jeden z čitateľov raz v komentároch celkom trefne hovoril o európskom zbrojnom priemysle ako o manufaktúre z čias priemyselnej revolúcie. A skutočne, kým počas vrcholu výroby v studenej vojne opúšťal jeden nový Leopard 2 továrne každý deň, dnes by podľa nemeckej Tagesschau výrobné kapacity stačili už len na výrobu troch tankov mesačne. A aj to až od roku 2024. Dovtedy totiž bude mať nemecký priemysel plné ruky práce spojazdniť tých pár vozidiel, ktoré celé roky zahnívali v skladoch.

Odborníkov trápi napríklad výroba nových motorov, ktoré pochádzajú od firmy MTU v juhonemeckom Friedrichshafen a poháňajú všetko od nemeckých bojových vozidiel pechoty cez tanky až po samohybné húfnice. Ich výrobné kapacity sú prispôsobené na mierové podmienky, a hoci MTU sa na nedostatok nemôže sťažovať, materský Rolls-Royce trápia finančné ťažkosti.

To nie je len problémom Nemecka, ale všeobecným problémom západných, najmä európskych zbrojných priemyslov, ktoré prežívali z veľkej časti vďaka zahraničným zákazníkom, pretože európske armády zosekali rozpočty a živorili z prebytkov 80. rokov.

Po desaťročiach sa aj v tejto otázke črtá zmena trendu, napríklad nemecký Rheinmetall investuje vo veľkom aj do výroby munície. V dolnosaskom Unterlüß, kde Rheinmetall vyrába veľkokalibrovú muníciu, má byť možné jednoduché navýšenie výroby. Dnes tu firma vyrába ročne 20- až 50-tisíc kusov munície, okrem iného aj do tankov Leopard, počas studenej vojny ich bolo dokonca až 240-tisíc.

A v Sasku by podľa šéfa spoločnosti Pappenberga mohla vzniknúť úplne nová továreň na muníciu, to by však vyžadovalo aj pomoc štátu.

Dostane Ukrajina čoskoro aj švajčiarsku muníciu?

Nezávisle od toho už Rheinmetall podnikol kroky, aby dokázal sám vyrábať muníciu stredného kalibru, aká sa napríklad používa v Gepardoch. Tú doposiaľ vyrábalo najmä Švajčiarsko, to však kvôli svojej oficiálnej politike neutrality tvrdilo, že nemôže dodať munície Ukrajine ani povoliť iným štátom, aby jej ju dodali.

To rozhorčilo nielen Berlín a ďalších zákazníkov švajčiarskych výrobkov, ale aj časť odborníkov a ukrajinskú verejnosť. Politiku Bernu ostro kritizovali aj Španieli. Ako niektorí s gustom poznamenali, Švajčiarsko napokon akási neutralita príliš netrápila ani v rokoch 1940 – 1944, keď 84 % švajčiarskeho vývozu zbraní smerovalo do rúk nacistického Nemecka a jeho spojencov.

Či už v dôsledku verejného tlaku, alebo strachu zo straty zákazníkov Švajčiarsko pripravuje zmenu len nedávno sprísnenej legislatívy, aby mohlo vyvážať muníciu aj štátom v konflikte, pokiaľ ide o demokracie.

Predseda švajčiarskej FDP Thierry Burkart vyhlásil: „Každý, kto teraz kričí, že Švajčiarsko je neutrálne a musí absolútne a v každom prípade zabrániť presunu zbrojného materiálu, musí vedieť jednu vec: V skutočnosti nie sme neutrálni, pretože bránime západnej aliancii v jej úsilí podporiť Ukrajinu.“

Nemalú úlohu tu zrejme hrá aj tlak z Nemecka – švajčiarska Handelszeitung varovala pred hrozbou straty zbrojného priemyslu, dôvodom bol prepad objednávok z Nemecka.

Viac munície budeme potrebovať aj po vojne

Nezávisle od toho, ako dlho vojna na Ukrajine potrvá, všetky západné štáty budú potrebovať doplniť svoje zásoby munície, jednak preto, že už pred ruskou inváziou boli žalostne malé – trebárs v Nemecku sa hovorí o tom, že by vystačili možno na deň-dva bojových operácií – a aj preto, že bude potrebné nahradiť muníciu, ktorú štáty poslali Kyjevu.

Podľa informácií New York Times Spojené štáty preto masívne navyšujú výrobu delostreleckej munície, zo 14 400 kusov na vyše 90-tisíc v priebehu dvoch rokov.

Tým by USA dokázali pokryť viac než polovicu mesačnej ukrajinskej spotreby počas trvania vojny.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0