Generálny prokurátor Maroš Žilinka neuvažuje o tom, že by kandidoval na prezidenta Slovenskej republiky. Potvrdil to v nedeľu na sociálnej sieti.

Deklaruje, že v decembri 2020 bol zvolený do funkcie na sedem rokov a toto obdobie chce naplniť.

„Nikdy som neuvažoval a neuvažujem o tom, že by som kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Zložením sľubu 10. decembra 2020 začalo plynúť moje sedemročné funkčné obdobie vo funkcii generálneho prokurátora SR, ktoré mienim naplniť,“ zdôraznil.

Žiada všetkých, aby to rešpektovali a „zlomyseľne nepodsúvali verejnosti bludy“.

O prípadnej kandidatúre sa v médiách hovorilo už v predchádzajúcich mesiacoch. Líder mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini v nedeľu povedal, že Žilinka je dobrým šéfom prokurátorov a mal by na tomto poste zotrvať. Žilinkovi odporučil, aby „nepokúšal osud“ a zostal ním do konca funkčného obdobia.

Predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina zase spomenul, že sa hovorí o návrhu, ktorý by zakázal kandidatúru na prezidenta ešte štyri roky po skončení vo funkcii generálneho prokurátora, šéfa Policajného zboru či šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Zmena paragrafu 363 nie je v kompetencii generálneho prokurátora

Generálny prokurátor uviedol na sociálnej sieti aj to, že zmena ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku nie je v kompetencii generálneho prokurátora, ale v kompetencii Národnej rady.

Poukázal na to, že zmeny paragrafu 363 sa dlhodobo domáhajú predstavitelia strán bývalej vládnej koalície, ktorá donedávna disponovala v parlamente ústavnou väčšinou.

„Nie je teda mojou vinou ako generálneho prokurátora, že sa v NR SR nenašla politická vôľa, zhoda a sila tých, ktorí sa zmien dožadujú, na ich presadenie,“ zdôraznil. Pripomenul, že je povinný postupovať v súlade so zákonným ustanovením, dokiaľ je platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku SR.

Ozrejmil, že v prípade, ak parlament schváli zmenu zákona, bude ju rešpektovať. „Odmietam však účelové podsúvanie zodpovednosti za neschopnosť naplnenia kompetencie iných, a to navyše argumentovaním právnymi nezmyslami,“ dodal Žilinka. Na výkon zákonných oprávnení a povinností generálneho prokurátora podľa neho nemajú záujmy a tlak politikov či médií žiadny vplyv.

Žilinka čelí kritike za využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku. Prezidentka Zuzana Čaputová v uplynulých dňoch napadla paragraf na Ústavnom súde. Je presvedčená, že jeho terajšie znenie a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.