Týždenný výber
Babiš nám ukázal, o čom môžu byť slovenské voľby
Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.
Foto: TASR/Marko Erd
V druhom kole českých prezidentských volieb sa žiadne prekvapenie nekonalo a Petr Pavel v ňom jasne porazil Andreja Babiša.
Z pohľadu zo Slovenska bol český prezidentský súboj zaujímavý aj preto, že sme mohli sledovať malú ochutnávku toho, ako bude vyzerať predvolebná kampaň pred našimi parlamentnými voľbami.
Už po prvom kole prezidentskej voľby bolo jasné, že Andrej Babiš je v ťažko riešiteľnej situácii. Všetky sociologické dáta hovorili v jeho neprospech a ukazovali, že je ako prezident pre väčšinu českej spoločnosti neprijateľný.
V simuláciách druhého kola Babiša porážali nielen Petr Pavel, ale aj Danuše Nerudová či Pavel Fischer.
V prvom kole síce Babiš dosiahol slušných 35 percent, ale hneď po oznámení výsledkov agentúra STEM predpovedala, že Pavel v druhom kole zvíťazí so ziskom 55 percent hlasov.
Andrej Babiš mal jej jedinú šancu. Musel sa snažiť zmobilizovať voličov, ktorí nechodia voliť, a demobilizovať podporovateľov svojho súpera. To sa v minulosti podarilo Milošovi Zemanovi, ale Babiš zďaleka nemá Zemanovu inteligenciu ani diskutérsku eleganciu. Hlavne v úvodnej fáze kampane pred druhým kolom to z jeho strany bol festival prvoplánovej agresívnej útočnosti.
Z našej perspektívy však stojí za pozornosť najmä to, aké témy sa Andrej Babiš a jeho volebný štáb rozhodli vytiahnuť, pretože je to dobrá ilustrácia toho, ako populisti dokážu zatiahnuť do kampane aktuálny konflikt na Ukrajine a mobilizovať na ňom voličov.
Len niekoľko hodín po skončení prvého kola volieb sa objavili Babišove bilbordy s heslom „Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak“. Babišova kampaň začala cielene pracovať s emóciou strachu z vojny na Ukrajine a snažila sa ju využiť proti svojmu súperovi. Českým internetom sa vzápätí začala šíriť správa, že ak sa Pavel stane prezidentom, chystá sa vyhlásenie mobilizácie.
Potom prišla debata v Českej televízii, v ktorej Babiš spochybnil kolektívnu obranu NATO, keď vyhlásil, že by bol proti tomu, aby Česko prišlo na pomoc Poľsku alebo pobaltským štátom. „Nie, určite nie. Ja chcem mier, nechcem vojnu. A v žiadnom prípade by som neposielal naše deti a deti našich žien do vojny.“ Toto bola jeho odpoveď na otázku, či by súhlasil s vyslaním českých vojakov na obranu napadnutej krajiny NATO.
Tieto jeho slová vyvolali patričný medzinárodný rozruch a české prezidentské voľby sa okamžite stali témou poľských a pobaltských novín. „Spoliehame sa na to, že Praha si zachová svoj prozápadný a proukrajinský kurz, a tešíme sa na návštevu prezidenta generála. Jeden Orbán v regióne je už teraz príliš veľa,“ napísal vo svojom redakčnom komentári poľský denník Rzeczpospolita.
V Babišovom štábe si uvedomili, že prestrelili a takouto rétorikou sa pripravujú o umiernenejších voličov. Preto sa v závere kampane snažili pribrzdiť a volili umiernenejší slovník. Napriek tomu sme mali možnosť vidieť, že politici Babišovho typu nemajú v kampani zábrany.
To sú pritom politické názory Andreja Babiša predsa len o niečo proukrajinskejšie a prozápadnejšie ako postoje Roberta Fica z ostatných rokov. O Republike či kotlebovcoch ani nehovoriac.
Zároveň platí, že sympatie českej spoločnosti k dnešnému Rusku a Vladimirovi Putinovi sú oveľa nižšie, ako je to na Slovensku. Znamená to, že u nás sa populistom a extrémistom okrem stávky na protivojnový sentiment núka aj využitie silnej proruskej emócie.
Keď si to spojíme s istotou, že vojna na Ukrajine bude silnou témou ešte dlhé mesiace, máme pred sebou obrázok toho, ako môže vyzerať kampaň pred septembrovými slovenskými voľbami.
Robert Fico má určite k dispozícii viacero mobilizačných tém. Vojna na Ukrajine bude patriť k tým najsilnejším a predseda Smeru ju nebude váhať použiť.
Texty týždňa
Zuzana Hanusová sa rozprávala s demografom Branislavom Šprochom o dôsledkoch odkladania sobášov do vyššieho veku a aktuálnych trendoch pri rozvodovosti.
Slovenský gréckokatolícky kňaz Peter Krenický, ktorý bol deportovaný z Melitopola, porozprával o svojom pôsobení v tomto meste aj o tom, čo sa dialo, keď sa východné oblasti Ukrajiny dostali pod ruskú okupáciu.
Viacerých čelných predstaviteľov KDH sme sa pýtali, ako si predstavujú postup svojho hnutia do volieb.
Kristína Votrubová sa pozrela na to, čo klimatická zmena urobí s budúcnosťou lyžovania.
Režisér Iľja Ruppeldt napísal o tom, ako mediálny obraz miláčika ľavice, novozélandskej premiérky Jacindy Ardern nekorešponduje s realitou.
Marek Vagovič sa v TV Postoj rozprával s Mikulášom Dzurindom o jeho novom politickom projekte.
S demografom Branislavom Šprochom o dôsledkoch odkladania sobášov do vyššieho veku a aktuálnych trendoch pri rozvodovosti.
Ruskí vojaci v novembri zbili slovenského kňaza, ktorý pôsobil v Melitopole. Vyhrážali sa mu, že ho zastrelia, a deportovali ho.
Čelných predstaviteľov KDH sme sa pýtali, ako si predstavujú postup svojho hnutia do volieb.
Svet smúti. Presnejšie jeho mediálne viditeľná časť. Odišla kráľovná empatie a miláčik ľavice. Novozélandská „woke“ premiérka Jacinda Ardern.
Teplejšie počasie a menej zrážok predražia lyžovanie. Malé lacnejšie strediská si investície do technológií nebudú môcť dovoliť.
„Vládne tu apatia, ľudia majú hlavy dole. Ako ich máme zdvihnúť, keď ide Igor proti Riškovi, Riško proti Edovi alebo Igorovi? To sa už nedá počúvať ani pozerať,“ povedal pre Postoj TV expremiér Mikuláš Dzurinda. Tvrdí, že nie je konzervatívec, ale kresťanský demokrat.
