Svet kresťanstva Duchovný život 29. január 2023

Slovo kňaza Pre tých, čo hádžu okom po koši

Tomáš Šandrik
Tomáš Šandrik

Čo ak mám všetko, čo potrebujem, ale nie to, čo chcem? Čo ak mám všetko, čo chcem, ale nie to, čo potrebujem?

Čo ak mám všetko, čo potrebujem, ale nie to, čo chcem? Čo ak mám všetko, čo chcem, ale nie to, čo potrebujem?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Tomáš Šandrik

Pre tých, čo hádžu okom po koši
Ilustračné foto: cathopic.com

„Prepáčte, ale ja naozaj nie som hladný, práve som obedoval,“ pokúšal sa pán dôrazne ukončiť reklamné ťaženie vedené proti nemu a mávajúc rukou, akoby odháňal neodbytného chrústa, bránil sa pred lesklým, pestrofarebným prospektom, ktorý mu poletoval popod nos.

Ako posledný bod svojho uznesenia, proti ktorému niet opravného prostriedku, už takmer zúfalo dodal: „Dokonca som sa ponúkol aj punčovým rezom, ktorý nám priniesol kolega, čo má dnes narodeniny!“

Energicky si napravil šál a rýchlo kráčal preč, krútiac hlavou nad neodbytnosťou človeka plateného informovať o novej reštaurácii a nevhodnosťou takého násilia páchaného na slušných sýtych ľuďoch. Propagátor neotáľal a o nutnosti ísť niečo zjesť do reštaurácie – prstom ukazoval na menu – začal presviedčať ďalšieho, azda hladnejšieho chodca.

Možno sa mýlim, no zdá sa mi, že niekedy je to s kresťanstvom podobne. Tak trochu ako s lahodným jedlom: pokrm je znamenitý, porcia výdatná, servírovanie skvostné, len človek nie je hladný. „Uverte v Boha, dá zmysel vášmu životu.“ Nehovorím, že toto alebo len toto je kresťanstvo, ale môže byť týmto spôsobom ponúknuté.

Čo ak sa však takto prezentované evanjelium dostane k ľuďom, ktorí nevidia svoj život ako nezmyselný a považujú ho za naplnený? Celkom pochopiteľne sa budú brániť pred lesklým, pestrofarebným prospektom, v ktorom sa dozvedajú, že ich doterajší život nemá zmysel, ale, vďakabohu, nájdu ho vďaka Bohu.

Azda pre nich evanjelium nie je? Alebo si títo ľudia neuvedomujú, že život má aj iné rozmery? Hm, otáľajme s odpoveďou, nech nie je briskná. Možno je lepšie znova a znova sa pýtať, v čom vlastne Kristovo posolstvo tkvie.

Ak môžu byť zlomení šťastní, nie je to preto, že sa majú ťažko, ale preto, že tu je nejaké „lebo“.Zdieľať

A potom sú tu ľudia, tí zlomení, ktorí už nevedia, na čo je to všetko dobré. Tí, čo nemajú nikoho, a tí odkázaní na iných, lebo sami nedokážu, takí, ktorých hlas nepočuť, lebo je príliš nezaujímavý alebo niekto kričí hlasnejšie, ľudia, ktorí sa prepadajú na dno, to psychické aj existenčné číhajúce pod administratívnymi sitami, takí, na ktorých si niekto zasadol, a takí, čo už nevládzu plakať.

Im by azda mohlo padnúť vhod počuť, že to nekončiace sa trápenie nie je nezmyselné. Ale čo im ako ten zmysel ponúknuť? Možno v dobrej viere prisľúbime, že Boh im isto pomôže a zmení ich situáciu. A On to urobí. Alebo neurobí a je to celé inak.

A niekedy im možno v našej neschopnosti riešiť ťažkosti radšej povieme, že ako protihodnotu za trápenie na zemi dostanú odmenu v nebi: prehodiť problémy za hranice nášho časopriestoru, to áno – tam sú dostatočne ďaleko, aby sme sa nimi už nemuseli zaoberať. A naoko to ešte vyzerá aj celkom pobožne.

Čo s tou ukrutnou nezmyselnosťou? Čo ak mám všetko, čo potrebujem, ale nie to, čo chcem? Čo ak mám všetko, čo chcem, ale nie to, čo potrebujem?

Keď mi niečo chýba, no už ani neviem, čo by to malo byť, keď mi chýbajú chvíle, keď mi nič nechýbalo, keď mi všetko začína známym smerom, hore krkom, prerastať cez hlavu, keď je toho všetkého jednoducho už príliš veľa, možno poškuľujem po koši.

S chuťou by som tam zahodil to, s čím si neviem rady, ako dokrčený zdrap by tam skončilo všetko, čo nevychádza a nedáva zmysel. S čistým stolom by sa začalo odznova. A možno by som najradšej do toho koša poputoval aj ja. 

Matúšovo evanjelium je pekný text. Ježiš je v ňom vyobrazený ako nový Mojžiš, Syn, ktorého Boh povoláva z Egypta ako toho prvého vysloboditeľa utláčaného ľudu. Otec sa s ním zhovára ako s priateľom, vkladá mu do úst svoje slová a vyslobodzuje cez neho tých, ktorí prestali žiť a začali len byť, lebo ich život začal biť.

Egypt má veľa podôb. Blahoslavenstvá sú oblôčikom s výhľadom do Kristovho srdca a do neba. Tam je všetko, čo s tebou súvisí, príliš vzácne, aby sa to zmietlo zo stola a hodilo do koša a navždy sa na to zabudlo. Tam sa nerobia hrubé čiary, pochopiteľné u synov ľudských, lebo v nebi, tam môže byť všetko súčasťou veľkého príbehu zmierenia. Tam je všetko, čím si, aj s tým, čo sa do teba vtlačilo, príliš vzácne. Tam sa zbierajú do nádob všetky slzy ako najvzácnejšie perly.

Ak môžu byť zlomení šťastní, nie je to preto, že sa majú ťažko, ale preto, že tu je nejaké „lebo“. Kedy je to potom, kedy sa splnia prísľuby a ako už teraz niekomu patrí nebeské kráľovstvo? Ktovie. Kristovo „lebo“ nie je lacné, lebo nie je jednoznačné. Jednoznačné je iba jedno, to, bez čoho by blahoslavenstvá nemali žiaden význam: „Som stále s tebou. Ja som stále s tebou. Ja som.“

Ak pokukuješ po koši, ak sa ti zdá, že je to jediné prijateľné miesto, kde by mali skončiť pomrvené vzťahy, dobabrané šance, zlomené ideály o sebe, druhých, inštitúciách a o celom svete, ak sa ti zdá, že kôš je jediné prijateľné miesto, kde by si mal pre to všetko skončiť aj ty, daj tomu, prosím, ešte šancu.

Nemám tušenia, čo príde, čo sa stane. Ale verím, že napriek tomu všetkému a v tomto všetkom chce byť Niekto pri tebe.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0