Na slovenskej politickej scéne vzniká pred predčasnými voľbami nová strana. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda predstavil s približne tridsiatkou spolupracovníkov Modrú koalíciu. Má ísť o liberálno-konzervatívnu stranu.

Ide o spojenie strany Modrí – Európska ľudová strana, ktorú plánoval Dzurinda založiť, a strany Spolu. Niekdajší premiér hovorí, že chcel na založenie strany zbierať podpisy, no pád vlády proces urýchlil a prišlo k fúzii so stranou Miroslava Kollára, ktorý sa do parlamentu dostal za stranu Andreja Kisku Za ľudí.

Líder Modrej koalície zatiaľ známy nie je. Dzurinda na otázku, či ním bude on, neodpovedal jasne. „Slovo uchádzať v súvislosti s lídrom mi príde nenáležité. Ja sa už uchádzať nechcem o nič, ale ani neuhnem,“ povedal s tým, že nečaká, že by ho strana navrhla.

Rokovania s KDH nie sú uzavreté

Dzurinda chce, aby Modrá koalícia bola platformou spolupráce a širšie zoskupenie. V strane chce privítať najmä mladých ľudí, na ktorých žiadosti vraj už nestíha odpovedať. Zdôraznil však, že má záujem aj o príchod osobností s politickými skúsenosťami.

Priznal, že stále rokuje s KDH, prvýkrát sa stretli už pred Vianocami v roku 2021, a rozhovory s hnutím nie sú uzavreté. „Želám si pokračovanie s KDH. Dohodol som sa s pánom predsedom, že budeme pokračovať v rozhovoroch,“ povedal s tým, že bude komunikovať so všetkými záujemcami, ktorí budú mať o komunikáciu a spoluprácu záujem.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Na tlačovej konferencii reagoval aj na výrok šéfa KDH Milana Majerského, ktorý odmietol spoluprácu so stranou Spolu, pretože je liberálna. Dzurinda hovorí, že Majerský mu po týchto vyjadreniach telefonoval a navrhol zriadenie delegácií pre ďalšie rozhovory medzi KDH a vtedy pripravovaným projektom Modrí – Európska ľudová strana.

„Ak slovenskí liberáli a slovenskí konzervatívci, umiernení, nenájdu cestu k sebe, je s touto krajinkou amen,“ poznamenal. Kresťanským demokratom poslal odkaz a pripomenul im rozhovor kňaza Jozefa Leščinského pre denník Postoj s názvom Neobávam sa liberálov, ale tých, čo šíria nenávisť. 

„Nie je dôvod, aby sme nenašli cestu k sebe. Ja som na Levočskú horu chodil skôr ako Milan Majerský a budem tam chodiť,“ dodal. 

Čítajte tiež

Ako rozmýšľajú v KDH Čaká sa na krok Hegera a Dzurindovu koalíciu, v súboji s Matovičom si veria

Lukáš Kekelák

Čelných predstaviteľov KDH sme sa pýtali, ako si predstavujú postup svojho hnutia do volieb.

Inzercia

Okrem KDH sa rozprával aj s bývalým ministrom zahraničia Ivanom Korčokom, s ktorým viedol pred Vianocami štvorhodinový rozhovor. „Bol by som rád, keby zmenil svoje rozhodnutie a pôsobil v slovenskej politike,“ uviedol.

Chcú budovať štruktúry a odborné zázemie

Projekt podľa neho presahuje najbližšie parlamentné voľby. Strana plánuje budovať regionálne štruktúry a po dokončení predstaví svoj program. „Budeme profesionalizovať stranu, dokončíme program a budeme pokračovať v budovaní odborného zázemia,“ hovorí.

Dzurinda uviedol, že plánuje spolupracovať so stranami, ktoré podporujú euroatlantickú orientáciu Slovenska, nie nekritickú a slepú, ale konštruktívnu podporu EÚ a západnej civilizácii. Rovnako s tými, ktorí chcú chrániť demokraciu a právny štát a dávajú dôraz na udržateľnú a konkurencieschopnú ekonomiku. 

Predstavil dva hlavné politické ciele. Prvým je zastavenie úpadku a chaosu a druhým je pozitívny obrat. Strana chce podľa Dzurindových slov pozitívnu a kultivovanú komunikáciu.

Zároveň chce povedať nie kultúrnym vojnám. „Liberáli nemôžu poraziť konzervatívcov, konzervatívci nemôžu poraziť liberálov,“ povedal expremiér s tým, že treba hľadať spoločenskú zhodu. Najcitilivejšie kultúrno-etické otázky si podľa slov Dzurindu vyžadujú pokojný a kultivovaný dialóg.

Pri predstavovaní strany musel odpovedať aj na otázky o Gorile. Pripustil, že je to čiastočne jeho kauza, keďže bol premiérom. Doplnil však, že sa veci diali za jeho chrbtom. 

Zároveň zdôraznil, že voči nemu nebolo začaté žiadne trestné konanie. Tým, že sa roky neuchádzal o žiadnu funkciu podľa svojich slov vyvodil aj politické dôsledky.

Pred ohlásením Modrej koalície z prieskumu agentúry IPSOS pre Denník N vzišlo, že projekt Mikuláša Dzurindu by zvažovalo voliť 14 percent opýtaných. Naopak, nezvažovalo by tento subjekt voliť až takmer 70 percent respondentov. Takmer 10 percent ľudí tento projekt alebo osobu Mikuláša Dzurindu nepozná a 6 percent opýtaných sa nevedelo vyjadriť.

Dzurinda plánuje do predčasných volieb postaviť silnú spoločnú kandidátku a urobí všetko, aby uspeli, ale zatiaľ sa nechcel voči nikomu vymedzovať.