Tento týždeň mal Daniel Lipšic a jeho kolegovia nezvyčajnú tlačovku. V porovnaní s minulosťou bolo pozoruhodné už to, že po jeho boku sedeli štyria renomovaní a skúsení profesionáli z Úradu špeciálnej prokuratúry.

Doteraz totiž bránil svojich podriadených – pred útokmi zvonka aj zvnútra – spravidla sám. Bolo to pochopiteľné, keďže pred časom bol Lipšic – na podnet Maroša Žilinku – disciplinárne stíhaný za prejavenie názoru.

Teraz sa však ozvali aj jeho kolegovia. S konkrétnymi príkladmi, ktoré spochybňujú konanie a motívy generálnej prokuratúry. Navyše v agende, ktorú vníma verejnosť citlivo: boj s korupciou a organizovaným zločinom.

Na neštandardnej tlačovke padali – vzhľadom na doterajšiu zdržanlivosť špeciálnej prokuratúry – aj pomerne ostré slová. Napríklad že postup Žilinku a jeho podriadených je zarážajúci, respektíve ďaleko za čiarou.

O čo ide

Použité formulácie by aj bez znalosti kontextu spôsobili poriadny rozruch. Dôležitejší ako slová je však obsah: špeciálna prokuratúra ani trochu nepreháňa, keď naznačuje, že žilinkovci otvorene chránia našich ľudí.

Odborná aj laická verejnosť od zvolenia generálneho prokurátora s nemým úžasom sleduje, ako zneužíva paragraf 363. Za šestnásť mesiacov už „vysekal“ z problémov viacero vplyvných ľudí s politickými väzbami.

Svoje o tom vedia aj Robert Fico a Robert Kaliňák (obaja Smer), podozriví zo zosnovania a založenia zločineckej skupiny v kauze Súmrak. Alebo poslanec parlamentu za Sme rodina Martin Borguľa, podozrivý z korupcie.

Špeciálna prokuratúra však najnovšie tvrdí, že Žilinka a spol. zasahujú do citlivých prípadov dokonca aj vtedy, keď už sú – po podaní obžaloby – na súde. Ako napríklad kauzy siskára Pčolinského, oligarchu Výboha alebo prokurátora Kováčika. 

Podvratná činnosť

Dve podriadené generálneho prokurátora – Martina Cibuľová a Katarína Habčáková – sa totiž obrátili na súdy v konkrétnych prípadoch s tým, že bolo porušené právo na obhajobu, takže sa majú vrátiť na začiatok.

„Ponechávam na zváženie sudcu (…), či uvedeným postupom, (...) mohlo dôjsť k porušeniu práv obvineného na obhajobu,“ aj takéto listy písali sudcom prokurátorky Habčáková a Cibuľová.  

Inými slovami, že predmetný súd má odmietnuť a vrátiť obžalobu. Generálna prokuratúra, ktorá má v spolupráci so „špeciálom“ odhaľovať a preukazovať trestnú činnosť, robí skrátka poza jeho chrbát pravý opak a správa sa ako účasť obhajoby.

Za socializmu sa tomu hovorilo aj podvratná činnosť. V tomto prípade sa žilinkovci prikrývajú právom (na obhajobu), čo je však v skutočnosti ešte horšie. Záujmy podozrivých majú hájiť advokáti, nie prokuratúra.

Žilinka a spol. zároveň posudzujú porovnateľné prípady rôzne: inak kauzy „obyčajných“ a inak vplyvných ľudí. Tí druhí už ani nepodávajú sťažnosti voči obvineniu, rovno sa obracajú na generálneho prokurátora (paragraf 363).

Na ťahu je prezidentka

Maroš Žilinka už ani nepredstiera, koho záujmy chráni. Zo zatiaľ neznámych dôvodov robí neuveriteľnú nadprácu v prospech osôb, ktoré majú konexie na politické a bezpečnostné kruhy, spravidla z éry Smeru.

Otvorene tak popiera nielen zmysel svojej kandidatúry – a profesionálnu prax pred zvolením za generálneho prokurátora. Systematicky podráža aj autoritu Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoruje kauzy našich ľudí.

Neustále obštrukcie a stupňujúci sa tlak žilinkovcov na Lipšica a spol. má potenciál znechutiť/odradiť. A otočiť trend nastoľovania spravodlivosti na obdobie pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Aj preto je načase, aby sa do celej situácie vložila prezidentka Zuzana Čaputová. Po podaní na Ústavný súd vo veci paragrafu 363 by mala bez ďalšieho odkladu iniciovať disciplinárny návrh na Maroša Žilinku.

Výsledok oboch konaní je síce neistý, ale nerobiť nič by mohlo spôsobiť ďalšie, peniazmi nevyčísliteľné škody. A oslabiť už aj tak nízku dôveru v systém, ktorý by mal zabezpečiť predovšetkým rovnosť pred zákonom.