Nikdy som s ŠtB nespolupracoval, spor o svoje meno som na všetkých slovenských súdoch vyhral a historici Ústavu pamäti národa robia politiku. Takto reagoval Andrej Babiš na otázky k svojej minulosti v stredajšej predvolebnej diskusii prezidentských kandidátov na CNN Prima News.

Hoci aj jeho protikandidát Petr Pavel má z obdobia komunizmu tienistú stránku, podobne ako počas kampane aj v tejto debate sa k nej postavil omnoho otvorenejšie. Za svoje členstvo v KSČ a za účasť na kurze vojenskej rozviedky sa ospravedlnil, povedal, že „žil v bubline vojenského školstva a ťažko si mohol vytvoriť inú predstavu“. Spomenul, že mu je ľúto všetkých ľudí, ktorých komunistický režim poškodil, a že si váži každého, kto proti nemu bojoval.

Babiš zopakoval ospravedlnenie za svoje členstvo v KSČ, ale v otázke deväť rokov trvajúcej spolupráce s komunistickou tajnou službou obvinil historikov z účelového konania voči svojej osobe. „Moje meno je jedine na evidenčnej karte, ktorú podpísal eštebák, aby vykázal štatistiku. Bádatelia z Ústavu pamäti národa robia politiku. Trikrát som vyhral súd.“

Keby Babiš priznal spoluprácu, vysvetlil by ju nátlakom zločinného režimu a ospravedlnil by sa, mohli by sme to považovať za úprimné alebo neúprimné, ale blížilo by sa to pravde omnoho viac. Takto iba neustále hrubo zavádza. Zdieľať

Keby Babiš priznal svoju spoluprácu, vysvetlil by ju nátlakom zločinného režimu a ospravedlnil by sa, mohli by sme to považovať za úprimné alebo neúprimné, ale blížilo by sa to pravde omnoho viac. Takto iba neustále hrubo zavádza.

Každý, kto je uvedený v registračných protokoloch ŠtB ako jej spolupracovník, má právo priložiť svoje stanovisko, kde evidenciu môže vysvetliť alebo aj úplne spochybniť. ÚPN takéto stanoviská v zmysle zákona prikladá k tejto evidencii, aby boli verejne dostupné.

Babiš túto možnosť nikdy nevyužil, ale ÚPN zažaloval za poškodenie mena. Až následne sa začali historici hlbšie venovať jeho osobe, a keďže objavené informácie zodpovedali pravdivosti tejto evidencie, ÚPN trval na tom, že jeho meno bolo vedené oprávnene.

Výsledky výskumu sa okrem iného dajú naštudovať aj v 34-stranovej odbornej štúdii historika Jerguša Sivoša, ktorá bola v roku 2021 publikovaná vo vedeckom časopise Česko-slovenská historická ročenka vedenom poprednými historikmi Českej aj Slovenskej republiky.

Počas rozsiahleho archívneho výskumu historici v Archíve ÚPN v Bratislave a v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe objavili 11 spisov, zväzkov a záznamov, ktoré hovorili o spolupracovníkovi z rokov 1980 – 1989 s krycím menom „BUREŠ“. Dokumenty podľa záverov výskumu „vznikli v súlade s internými predpismi federálneho ministerstva vnútra, vecne spolu súviseli, chronologicky na seba nadväzovali a vytvárali tak ucelený obraz o evidencii a činnosti Andreja Babiša ako tajného spolupracovníka československej kontrarozviedky“.

Spomínaná štúdia podrobne uvádza, aké typy dokumentov boli nájdené, čo obsahovali, akým spôsobom sa Babišova činnosť ako spolupracovníka rekonštruovala či aký bol jej priebeh. Správy o jeho činnosti sa našli aj vo zväzkoch vedených na iné osoby či na sledované objekty. Celý proces vedenia jeho spolupráce pritom neustále prechádzal viacnásobnými kontrolami nadriadených orgánov tajnej služby.

Treba mať na pamäti, že hoci komunistický režim mal v mnohých oblastiach z laického pohľadu oprávnene pochybnú povesť, jeho tajná služba bola profesionálne vedenou organizáciou a bola jedným z hlavných dôvodov toho, že tu táto diktatúra mohla fungovať 40 rokov.

Vtedajšie federálne ministerstvo vnútra v 80. rokoch počas priebežnej kontroly agentúrnej činnosti svojich kontrarozviednych útvarov nariadilo prehodnotenie agentúrnej siete, k čomu došlo v septembri 1986. Z hľadiska „prínosu každého agenta“ bolo zo 128 tajných spolupracovníkov z príslušného odboru, pod ktorý spadal aj Andrej Babiš, ponechaných v spolupráci len 54 z nich. Ostatní boli preradení do nižšej kategórie dôverníka, vyčlenení na inú oblasť či boli zo spolupráce úplne vyradení. Babiš týmto veľkým sitom prešiel a naďalej zostal tajným spolupracovníkom v kategórii agent. Poznatky z jeho činnosti boli odstúpené na nadriadenú operatívnu správu a na ďalšie centrálne využitie, ako aj „k založeniu spisov preverovaných osôb a previerke čs. štátneho príslušníka“.

Minulosť nie je jediným kritériom na posúdenie kandidáta, ale vzťah k totalitnému režimu a spätný postoj k svojej vlastnej činnosti významne dopĺňajú mozaiku o jeho charaktere.   Zdieľať

Babiš nehovorí pravdu ani pri výrokoch o tom, že s touto vecou vyhral na troch súdoch. Platí, že okresný a Krajský súd v Bratislave a napokon aj Najvyšší súd SR mu v priebehu rokov 2012 až 2017 dávali za pravdu, predovšetkým na základe pochybných svedectiev samotných bývalých príslušníkov ŠtB (čo takisto svedčí o „kvalite“ justície), no nikdy nešlo o právoplatné rozsudky. ÚPN sa voči nim vždy odvolal a všetky uvedené rozhodnutia napokon v roku 2017 Ústavný súd SR zrušil.

Ten pritom poukázal na to, že jednak ÚPN nemôže byť žalovanou stranou, keďže nie je pôvodcom evidencií ŠtB a zverejňuje ich, pretože mu to v zmysle vyrovnávania sa s totalitnou minulosťou prikazuje zákon. Výrazne však spochybnil aj svedectvá bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí vypovedali v prospech Andreja Babiša, a uviedol, že dovtedajšie súdy sa s ich nedôveryhodnosťou nijako nevyrovnali.

Rozhodnutie Ústavného súdu bolo prelomové a veľmi precízne vyargumentované, čo mu vtedy okrem iného aj vynieslo cenu Judikát roka.

Je paradoxné, že Česi v prezidentských voľbách od Nežnej revolúcie nikdy neriešili otázku vyrovnania sa s komunizmom v takej miere ako dnes. V tomto spore pritom nejde iba o jedného arogantného politika, ale aj o jeho konflikt s odbornou obcou historikov a s výskumom, ktorý sa za posledných 30 rokov podarilo dosiahnuť.

Samozrejme, minulosť nie je jediným kritériom na posúdenie kandidáta, ale vzťah k totalitnému režimu a spätný postoj k svojej vlastnej činnosti významne dopĺňajú mozaiku o jeho charaktere.

Naši susedia nemajú vo voľbách úplne dobré možnosti, ale agent Bureš by cez sito tentoraz nemusel prejsť.