„Môj názor je, že sa v mnohých rozhodnutiach podľa paragrafu  363 Trestného poriadku aplikujú iné pravidlá a iné právne názory. Iné je to v kauzách, kde figurujú vplyvné osoby spoločenského a podnikateľského prostredia a iné je to v kauzách, kde figurujú iné osoby, ktoré takýto vplyv a postavenie nemajú," uviedol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Prokurátor Ladislav Masár zdôraznil, že generálny prokurátor je pri rozhodovaní podľa paragrafu 363 Trestného poriadku limitovaný, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok.

Dôvodnosť rušiť právoplatné uznesenia je podľa neho len vtedy, „ak napadnuté procesné rozhodnutie bolo vydané v hrubom rozpore s dôkaznou situáciou, alebo je výsledkom nezákonného postupu".

Nemal by podľa jeho slov vydávať podriadeným prokurátorom negatívne pokyny. V reakcii na dôvody zrušenia obvinenia exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému z leta 2021 uviedol, že väčšina trestných stíhaní sa začína na základe písomných trestných oznámení. Pčolinský bol neskôr opätovne obvinený.

Masár v tejto veci upozornil tiež na konanie prokurátorky generálnej prokuratúry pred začiatkom súdu. „Nerozumiem, ako je možné, že v niektorých profilových kauzách, keď prokurátor ÚŠP podá obžalobu, tak prokurátorka GP napíše na súd, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá. To robí obhajoba, to nerobia prokurátori," skonštatoval Lipšic.

„Podľa názoru mňa a vyšetrovateľa nebolo v poriadku, že osoba údajne požiadaná o finančnú sumu vysokým funkcionárom Národnej kriminálnej agentúry za to, že nejaká trestná vec, operatívne preverovanie, nazvime to akokoľvek, tú sumu poskytne," povedal Matúš Harkabus v súvislosti s kauzou poslanca Martina Borguľu, ktorému minulý týždeň generálny prokurátor zrušil obvinenie.

Riaditeľ odboru ekonomickej kriminality na ÚŠP Ondrej Repa zdôraznil, že polemika o aplikovaní ustanovenia paragrafu 363 by sa nemala viesť o počte, ale o spôsobe.

Generálna prokuratúra v tejto súvislosti vyhlásila, že nebude viesť prostredníctvom médií názorovú polemiku s ÚŠP, ktorý je jej osobitnou súčasťou.

Zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu o disciplinárnom previnení špeciálneho prokurátora, podľa ktorého "stav, keď podriadený prokurátor mediálne kritizuje nadriadeného prokurátora alebo vyjadruje nesúhlas s jeho rozhodnutím v konkrétnej, prípadne ešte právoplatne neskončenej veci, je neúnosný a zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania".

„Všetky rozhodnutia generálneho prokurátora SR poskytovali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na právne a skutkové otázky významné pre posúdenie veci z trestnoprávneho hľadiska a zároveň zodpovedajú individuálnym okolnostiam každého z prípadov," uviedol hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Doplnil, že prokuratúra zároveň odmieta ako nepravdivé tvrdenie špeciálneho prokurátora, že by prokurátorka generálnej prokuratúry napísala na súd v nejakej veci, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá.