Zmena ústavy k predčasným voľbám
Poslanci schválili návrh, ktorý umožní skrátiť volebné obdobie

Foto: TASR/Jaroslav Novák
O uznesení, ktoré by skrátilo volebné obdobie súčasného parlamentu, by sa podľa Borisa Kollára mohlo hlasovať v utorok.
Poslanci schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami. Volebné obdobie sa môže skrátiť uznesením s 90 hlasmi.
Za návrh hlasovalo 92 zo 147 poslancov. Proti ich bolo 44 a 11 sa zdržalo. O uznesení, ktoré by skrátilo volebné obdobie súčasného parlamentu, by sa podľa Borisa Kollára mohlo hlasovať v utorok.
Krátko po schválení podpísala novelu prezidentka Zuzana Čaputová.
Matovičov návrh prešiel, Šeligov nie
Ústavnú zmenu, ktorá umožní predčasné voľby, podporili SaS, Sme rodina a OĽaNO s výnimkou Györgyho Gyimesiho. Za hlasovali aj poslanci Za ľudí či odídenci z OĽaNO združení okolo Kristiána Čekovského.
Rovnako ho podporili aj nezaradení Ján Mičovský, Miroslav Kollár, Tomáš Valášek, Martin Klus, Katarína Hatráková, Martin Borguľa a Tomáš Valášek.
V prijatom pozmeňujúcom návrhu Márie Kolíkovej bolo aj sťaženie zmeny volebného systému, ktoré navrhlo OĽaNO. Zmeniť volebný systém bude po novom možné 90 hlasmi, doteraz stačilo 76.
Naopak, poslanci neschválili návrh Juraja Šeligu, ktorý chcel zakotviť v ústave ochranu Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu.
Opozícia chcela v ústave referendum
„Schválenie ústavnej zmeny vnímam ako naplnenie prvého kroku dohody o predčasných voľbách. Verím, že v čo najkratšom čase parlament určí aj konkrétny termín predčasných volieb,“ reagoval na hlasovanie dočasne poverený premiér Eduard Heger.
Opozícia už pred hlasovaním návrh odmietla. Kritizovala najmä to, že z neho vypadla možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. Šéf Smeru Robert Fico to označil za „opľutie občanov“.
Líder Hlasu Peter Pellegrini vyhlásil, že ak bude Hlas v budúcej vláde, navrhne, aby sa mohli vyvolať predčasné voľby aj referendom. V pléne tiež upozorňoval na odďaľovanie dátumu volieb.
Na stole sú tri termíny, najpravdepodobnejší je september
K hlasovaniu, ktoré by umožnilo predčasné voľby, pristúpil parlament po tom, ako sa v nedeľu zrodila dohoda medzi lídrami bývalej koalície. Zhodli sa na tom, že voľby by sa mali konať 30. septembra. Termín volieb bude v uznesení, o ktorom sa bude hlasovať budúci týždeň.
V parlamente by sa malo hovoriť o troch termínoch. Smer navrhuje máj, Hlas jún a bývalá koalícia september. Boris Kollár hovorí, že Sme rodina podporí všetky tri. „Keď nenájdeme 90 poslancov na jún, tak sa musíme snažiť nájsť 90 poslancov na september," povedal.
Podľa šéfa klubu OĽaNO Michala Šipoša je prienik na septembri. „Predpokladám, že podľa dohody sa budeme baviť o septembrovom termíne. Nevidíme dôvod, aby sme my mali tancovať tak, ako mafia so zlodejmi pískajú," dodal.
Igor Matovič si nemyslí, že by boli v parlamente úspešné iné termíny, ako septembrový.
Bývalí koaliční partneri si sadli za rokovací stôl po tom, ako dočasne poverený premiér Eduard Heger neuspel so snahou nájsť v parlamente 76 poslancov, ktorí by vyjadrili jeho vláde dôveru.
Lídrom strán dala prezidentka Zuzana Čaputová ultimátum, aby do konca januára urobili všetky potrebné kroky, ktoré by viedli k predčasným voľbám. V opačnom prípade by vymenovala úradnícku vládu. Hlava štátu sa vyjadrila, že je za čo najskorší termín volieb, no bude akceptovať aj september.
Dnes treba vedieť
Olaf Scholz
Podmienkou rokovaní s Moskvou je odsun ruských vojsk z Ukrajiny
„V momente, keď dajú najavo, že sa deje sťahovanie vojakov, v tom momente bude aj voľná cesta k rozhovorom s Ukrajinou,“ povedal nemecký kancelár.
Poslanci ukončili štvrtkové rokovanie diskusiou o zatvorení obchodov v nedeľu. V piatok bude 83. schôdza pokračovať od 9. hodiny, keď plénum dokončí rozpravu k tomuto návrhu. Skupina poslancov v novele navrhuje, aby obchody na Slovensku boli okrem sviatkov zatvorené aj väčšinu nedieľ v roku. Výnimkou má byť posledná nedeľa pred začiatkom školského roka a tri adventné nedele. (tasr)
Ukrajina nepotrebuje stíhačky, ale musí posilniť pozemné jednotky, tvrdia Briti
Britský minister obrany Ben Wallace zároveň nevylúčil, že by Ukrajine poslali stíhačky.
„Keď som sledoval vyjadrenia exministra Branislava Gröhlinga v médiách, bolo to chaotické a mimo pointy. Raz hovoril o environmentálnej výchove, inokedy o digitálnych zručnostiach alebo o sexuálnej výchove. Zmysel plánovaných zmien sa utopil v týchto na prvé počutie atraktívnych témach, o ktorých však reforma vôbec nie je. Gröhling nebol dobrým reprezentantom skutočných zmien, ktoré má reforma priniesť," hovorí Branislav Pupala, ktorý viac ako dva roky pripravoval zmeny v učebných osnovách.
Klimatický zákon ministra Jána Budaja nie je o ochrane prírody. Je o vyžmýkaní peňazí zo štátneho rozpočtu žalobami a o ich presunutí cez Environmentálny fond k spriazneným neziskovkám. Komentuje Erik Potocký.
Súhrn udalostí vo štvrtok 2. februára:
- NAKA obvinila Kaliňáka a Brhela z podplácania. Podplácali údajne Imreczeho.
- Ján Budaj z postu ministra neodíde. Tvrdí, že spoluprácu s ŠtB podpísal, no nikdy nevykonával, zväzok zverejní.
- Prokurátor podal obžalobu na Mariana Kočnera v kauze Five Star Residence.
- Rusi na výročie invázie chystajú ofenzívu, uviedol ukrajinský minister obrany.
- V Krematorsku zasiahla ruská raketa obytný dom. Z trosiek vytiahli troch mŕtvych.
- Skupina ukrajinských vojakov prišla do Nemecka, aby sa zaučila do systému Patriot.
Ruská súkromná polovojenská organizácia Vagnerova skupina, známa verbovaním odsúdencov z ruských väzníc do vojny na Ukrajine, v posledných mesiacoch spomalila ich nábor. V najnovšej správe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny. Vagnerova skupina ponúkala pri nábore väzňom slobodu bez ohľadu na ich rozsudok. Stačilo podpísať zmluvu žoldniera a prežiť celé zmluvné obdobie v bojoch na Ukrajine. (tasr)
Rozvoj zbrojárskeho priemyslu v Maďarsku sa nesmie spomaliť, tvrdí Orbán
„Obrana Maďarska je naším najdôležitejším cieľom,“ uviedol maďarský premiér.
Vladimir Putin
Rusko opäť ohrozujú nemecké tanky ako počas druhej svetovej vojny
Ruský prezident pohrozil, že majú čím reagovať. „Nebude to len použitím ozbrojených vozidiel, to by mal každý chápať... Moderná vojna s Ruskom bude celkom iná.“
KDH rokovalo s Modrou koalíciou Mikuláša Dzurindu. Aj naďalej však platí, že kresťanskí demokrati idú do volieb samostatne. „Modrá koalícia musí predstaviť svoje programové tézy, hodnotový rámec a personálne obsadenie. Nasledujúce obdobie ukáže, či sú medzi nami vôbec nejaké prieniky,“ napísalo KDH v stanovisku.