Zmena ústavy k predčasným voľbám
Poslanci schválili návrh, ktorý umožní skrátiť volebné obdobie

Foto: TASR/Jaroslav Novák
O uznesení, ktoré by skrátilo volebné obdobie súčasného parlamentu, by sa podľa Borisa Kollára mohlo hlasovať v utorok.
Poslanci schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami. Volebné obdobie sa môže skrátiť uznesením s 90 hlasmi.
Za návrh hlasovalo 92 zo 147 poslancov. Proti ich bolo 44 a 11 sa zdržalo. O uznesení, ktoré by skrátilo volebné obdobie súčasného parlamentu, by sa podľa Borisa Kollára mohlo hlasovať v utorok.
Krátko po schválení podpísala novelu prezidentka Zuzana Čaputová.
Matovičov návrh prešiel, Šeligov nie
Ústavnú zmenu, ktorá umožní predčasné voľby, podporili SaS, Sme rodina a OĽaNO s výnimkou Györgyho Gyimesiho. Za hlasovali aj poslanci Za ľudí či odídenci z OĽaNO združení okolo Kristiána Čekovského.
Rovnako ho podporili aj nezaradení Ján Mičovský, Miroslav Kollár, Tomáš Valášek, Martin Klus, Katarína Hatráková, Martin Borguľa a Tomáš Valášek.
V prijatom pozmeňujúcom návrhu Márie Kolíkovej bolo aj sťaženie zmeny volebného systému, ktoré navrhlo OĽaNO. Zmeniť volebný systém bude po novom možné 90 hlasmi, doteraz stačilo 76.
Naopak, poslanci neschválili návrh Juraja Šeligu, ktorý chcel zakotviť v ústave ochranu Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu.
Opozícia chcela v ústave referendum
„Schválenie ústavnej zmeny vnímam ako naplnenie prvého kroku dohody o predčasných voľbách. Verím, že v čo najkratšom čase parlament určí aj konkrétny termín predčasných volieb,“ reagoval na hlasovanie dočasne poverený premiér Eduard Heger.
Opozícia už pred hlasovaním návrh odmietla. Kritizovala najmä to, že z neho vypadla možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. Šéf Smeru Robert Fico to označil za „opľutie občanov“.
Líder Hlasu Peter Pellegrini vyhlásil, že ak bude Hlas v budúcej vláde, navrhne, aby sa mohli vyvolať predčasné voľby aj referendom. V pléne tiež upozorňoval na odďaľovanie dátumu volieb.
Na stole sú tri termíny, najpravdepodobnejší je september
K hlasovaniu, ktoré by umožnilo predčasné voľby, pristúpil parlament po tom, ako sa v nedeľu zrodila dohoda medzi lídrami bývalej koalície. Zhodli sa na tom, že voľby by sa mali konať 30. septembra. Termín volieb bude v uznesení, o ktorom sa bude hlasovať budúci týždeň.
V parlamente by sa malo hovoriť o troch termínoch. Smer navrhuje máj, Hlas jún a bývalá koalícia september. Boris Kollár hovorí, že Sme rodina podporí všetky tri. „Keď nenájdeme 90 poslancov na jún, tak sa musíme snažiť nájsť 90 poslancov na september," povedal.
Podľa šéfa klubu OĽaNO Michala Šipoša je prienik na septembri. „Predpokladám, že podľa dohody sa budeme baviť o septembrovom termíne. Nevidíme dôvod, aby sme my mali tancovať tak, ako mafia so zlodejmi pískajú," dodal.
Igor Matovič si nemyslí, že by boli v parlamente úspešné iné termíny, ako septembrový.
Bývalí koaliční partneri si sadli za rokovací stôl po tom, ako dočasne poverený premiér Eduard Heger neuspel so snahou nájsť v parlamente 76 poslancov, ktorí by vyjadrili jeho vláde dôveru.
Lídrom strán dala prezidentka Zuzana Čaputová ultimátum, aby do konca januára urobili všetky potrebné kroky, ktoré by viedli k predčasným voľbám. V opačnom prípade by vymenovala úradnícku vládu. Hlava štátu sa vyjadrila, že je za čo najskorší termín volieb, no bude akceptovať aj september.
Dnes treba vedieť
Španielsky a belgický premiér kritizovali Izrael, Tel Aviv protestuje
Izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen si veľvyslancov oboch krajín predvolal na "náročný rozhovor".
Orbán predkladá zákon na "ochranu suverenity", opozícia sa bojí, že ho zneužije
Nová legislatíva sa môže vzťahovať na financovanie politických strán zo zahraničia a možno aj na médiá či mimovládne organizácie, ktoré sú podľa Orbánových tvrdení pod vplyvom Washingtonu či Bruselu.
Kanada a EÚ opätovne podporili Ukrajinu, Ottawa poskytne Kyjevu zbrane i muníciu
Ottawa od začiatku ruskej invázie prisľúbila Kyjevu vojenskú pomoc za celkovo 1,8 miliardy amerických dolárov.
Súhrn udalostí v piatok 24. novembra:
- Ministerka Dolinková plánuje schváliť potratovú tabletku, SNS je proti.
- Odvolávanie ministra vnútra Šutaja Eštoka bude pokračovať v utorok.
- Premiér Fico navštívil Prahu.
- Desiatky osobností podpísali petíciu za rodičovský dôchodok.
- Hamas prepustil prvých 24 rukojemníkov.
- Kanadská Komisia pre ľudské práva tvrdí, že Vianoce sú príkladom náboženskej diskriminácie.
- Nemeckí katolíci tvrdia, že reformy neohrozujú jednotu Cirkvi.
Iránom podporované milície zastavili útoky na americké základne v Sýrii a Iraku
Pokoj zbraní nastal aj na juhu Libanonu, kde sa tamojšie militantné hnutie Hizballáh pravidelne ostreľovalo s izraelskými silami.
Ukrajinská rozviedka zatkla kolaboranta, ktorý Rusku vydal vlastného otca
Ukrajina začala od začiatku vojny súdne stíhať viac než 6600 osôb za kolaboráciu a ostatné zločiny spojené s vojnou.
Nemecká katolícka skupina tvrdí, že reformy neohrozujú jednotu cirkvi
„Katolícka synodalita nebude nikdy bez pápeža a biskupov alebo proti nim, ale vždy s pápežom a biskupmi,“ povedal viceprezident Ústredného výboru nemeckých katolíkov.
Prepustení rukojemníci sú už v Izraeli, oznámila armáda
Podľa oficiálneho zoznamu sú medzi nimi štyri deti – tri dievčatá a chlapec – vo veku dva až deväť rokov. Militanti tiež prepustili šesť žien vo veku 70 – 80 rokov.
Od leta sa z Ruska vrátilo vyše 13-tisíc Ukrajincov
Kyjev identifikoval 20-tisíc ukrajinských detí, ktoré Rusi uniesli od začiatku invázie na Ukrajinu z februára 2022.
Poruchy vrtného zariadenia spomaľujú záchranu 41 robotníkov z tunela v Indii
Robotníci sú v teple, bezpečí a majú dostatok potravín, vody a liekov. Pod zemou sú však uväznení už trinásty deň.