Turecko: Stáť na strane Putina alebo Merkelovej?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Turecko: Stáť na strane Putina alebo Merkelovej?

Za hranicami a na hraniciach Európy sa odohráva viacero konfliktov, ktoré budú mať jeden nevyhnutný dôsledok: zmenu vzťahov s Tureckom.

Otázkou je iba kedy a ako. Vplývať na to bude budúcnosť ISIS, Sýria, Rusko, Irán, Američania aj utečenci. Z pohľadu Západu majú prvoradý význam dve veci: ISIS a utečenci. Hoci sú tieto dve témy prepojené, Západ vedú k dvom odlišným prístupom voči Turecku. A to je chyba.

Začnime v Damasku. Rusom sa v Sýrii podarilo posilniť Baššára al-Asada, čoho posledným dôkazom je dobytie Palmýry. Ruská operácia mala od začiatku mnohých kritikov, ale niekoľko pozoruhodných vecí si treba všimnúť. Uvediem tri z nich.

Po prvé, celá operácia stavala na realizme, nie revolúcii. Rusi podporovali režim, síce mocensky a politicky oslabený, ale stále funkčný. Naopak, Američania a ich spojenci v posledných rokoch spravidla podporovali na Blízkom východe a v Magrebe revolučné sily, ktoré chceli režim zvrhnúť. Tak to bolo v Iraku, Egypte, Líbyi a tak to malo byť aj v Sýrii.

Po druhé, ruská vojenská účasť bola až prekvapivo málopočetná a lacná. Rusi poslali do Sýrie asi 4 000 vojakov, 25 bombardérov, 32 stíhacích bombardérov, 8 stíhačiek a 16 helikoptér. Letectvo dokázali pritom náležite využiť: za pol roka vykonali asi 10-tisíc misií, 60 – 74 denne, čo je podľa expertov solídne nasadenie.

Po tretie, po dosiahnutí prvých strategických cieľov ohlásili Rusi sťahovanie zo Sýrie. Nie úplné, ale politicky aj vojensky významné. Časť zbraní nechali sýrskym jednotkám, časť stiahli na základne, resp. vojenské lode a do Ruska.

Zhrnuté a podčiarknuté: Rusi nielenže sa poučili z amerických chýb (relatívne nízka prítomnosť, lacná vojna, realistické politické ciele), ale celú operáciu viedli úplne odlišne: Sýriu nechceli „prestavať“, ale rozhodli sa posilniť autoritu tamojšieho štátu a po dosiahnutí cieľov ohlásili stiahnutie. Východisková situácia, do ktorej sa Rusi zapojili, bola pritom podstatne horšia ako situácia v Iraku či Líbyi, keď tam vstupovali Američania.

Dôležitejšie je však niečo iné – dôsledky pre Turecko. Rusi totiž svojím vstupom do vojny Turecko oslabili. Nielen regionálne, ale aj globálne. Turci, ktorých armáda by pri koordinovanom postupe s Iránom a Sýriou dokázala vymazať ISIS z mapy, sa tak dostávajú pod tlak.

Netreba pritom zabúdať, že Turecko je členom NATO, za istých okolností musíme byť preto pripravení na jeho obranu poslať vlastné jednotky. A práve to sa stáva jedným z napätí meniaceho sa sveta.

Turecko totiž už nie je tým Tureckom, ktoré malo kedysi taký strategický význam pre slobodný Západ. Režim je čoraz menej sekulárny, moc nekontroluje armáda, ale islamistická a nacionalistická strana prezidenta Erdogana, Turecko našlo spôsob, ako podporovať Islamský štát, predtým obchádzať sankcie proti Iránu, v Istanbule vytvorilo zázemie a podporu pre politické vedenie teroristickej organizácie Hamas.

Turecko sa mení aj vnútropoliticky. Erdoganov režim je obdobou Putinovho (s trochu inými akcentmi), sloboda slova sa za posledné roky neustále zhoršuje, autoritársky režim posilňuje (Taksim).

Má to svoje dôsledky. Keď tento týždeň  turecký prezident Erdogan navštívi Washington, americký prezident Obama sa s ním demonštratívne nestretne. Takto sa skrátka spojenci nesprávajú.

Najväčší konflikt majú, pochopiteľne, Turci s Rusmi. Potom, čo im zostrelili stíhačku, sa vzájomné vzťahy prudko ochladili, nastúpili ekonomické sankcie a bojkoty. Rusi navyše v regióne podporujú Kurdov.

Najväčším spojencom Turkov je tak dnes – paradoxne – Nemecko a kvôli Nemecku aj EÚ. Tomuto spojenectvu a najmä cieľom, ktoré vytýčila nemecká zahraničná politika (členstvo Ankary v Únii), však nepraje väčšina štátov EÚ. Možno preto očakávať istý vývoj.

Ak to zhrnieme, Západ by dosiahol viac, keby mal voči Turecku jednotnú líniu. A najmä jasnejšiu predstavu, kam táto krajina v 21. storočí patrí.

 

Foto: flicr.com

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo