Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
25. január 2023

Dzurindova Modrá koalícia

Niekoľko slabín nového prístavu pre sklamaného voliča

Napriek všetkým sloganom o spolupráci to skôr vyzerá na bratrovražedný boj.

Niekoľko slabín nového prístavu pre sklamaného voliča

Foto: Facebook/SPOLU - Občianska demokracia

Šéf strany Spolu Miroslav Kollár a Mikuláš Dzurinda podpísali memorandum o spoločnej politickej budúcnosti. Strana Spolu vzápätí oznámila, že mení názov a bude sa volať Modrá koalícia. Je to odkaz na niekdajšiu Modrú koalíciu, ktorá bola spojenectvom strán KDH, DÚ a DS a vznikla ako alternatíva voči Mečiarovmu HZDS.

Otcovia dnešnej Modrej koalície hovoria, že chcú spájať programovo blízke strany najmä na báze členov Európskej ľudovej strany (EPP) a zabrániť prepadnutiu hlasov demokratických voličov.

Oproti Modrej koalícii z 90. rokov má toto nové spojenectvo niekoľko slabín.

Pôvodnú Modrú koalíciu tvorili dve strany, ktoré boli schopné samostatného parlamentného prežitia (KDH, DÚ) a slabšia DS, ktorej preferencie sa v tom čase pohybovali niekde medzi troma až piatimi percentami. Bol to teda už od začiatku jasne životaschopný projekt.

Na rozdiel od toho spojenie Miroslava Kollára s Mikulášom Dzurindom vzniká na platforme strán Spolu, Šanca, ODS, ktoré sú svetelné roky vzdialené od vstupu do parlamentu.

V slovenskej politike sa opakuje jav, že tu pred voľbami existuje skupina voličov, ktorí sú sklamaní zo subjektov, ktorým dali hlas, a upnú sa na nejakú novú nádej. Zdieľať

Bolo by však predčasné tvrdiť, že Dzurindova a Kollárova Modrá koalícia nemá žiadnu šancu na úspech. Čisto sociologicky ju má.

V slovenskej politike sa opakuje jav, že tu pred voľbami existuje skupina najmä stredových voličov, ktorí sú sklamaní zo subjektov, ktorým dali hlas naposledy, a upnú sa na nejakú novú nádej. Na takejto emócii sa do parlamentu v minulosti vyviezli strany ako ANO, Sieť či Za ľudí.

Aj dnes tu máme pomerne zaujímavú skupinu sklamaných voličov, ktorí v ostatných voľbách hlasovali za vládne strany. Časť z nich stiahol k sebe Hlas aj Progresívne Slovensko (najmä na úkor SaS), neveľmi úspešné v tom bolo KDH.

Zvyšok, ktorého veľkosť šéf Focusu Martin Slosiarik odhaduje na osem až desať percent, je momentálne stranícky bezprizorný. Čiže ideálna cieľová skupina pre nový politický projekt.

Kľúčovým predpokladom pre úspešné oslovenie týchto voličov je dôveryhodný líder. Tu sa dostávame k ďalšej slabine rodiacej sa Modrej koalície.

Inzercia

S Mikulášom Dzurindom sa spája množstvo nánosov z minulosti, ktoré sa aktivujú v momente jeho návratu do politiky. Spolu s pomerne nízkou popularitou u voličov to z neho nerobí práve ideálny typ na oslovenie sklamaných voličov, ktorí hľadajú niečo nové.

Eduard Heger, ktorého meno sa v súvislosti s týmto projektom tiež spomína, má zase ten problém, že sa s ním personifikujú zlyhania tejto vládnej garnitúry.

Modrá koalícia by určite mala väčšie šance, keby na jej čele stál niekto ako Ivan Korčok, ktorého výhodou je vysoká dôveryhodnosť a nevýrazná politická minulosť. Korčok zatiaľ stranícke angažovanie odmieta, ale určite bude v najbližších týždňoch čeliť veľkému tlaku, aby tento svoj názor zmenil.

Na zásadnejšie hodnotenie šancí novej Modrej koalície si preto treba ešte chvíľu počkať. Kým sa projekt utrasie, budú jasnejšie jeho kontúry aj tváre, ktoré za ním stoja.

Dôležitá je však ešte jedna vec. Čoraz viac sa stáva populárnou mantra, že spojenectvá typu vznikajúcej Modrej koalície sú tým najlepším nástrojom, ako zabrániť prepadnutiu hlasov voličov, ktorí sú názorovo inde ako Smer, Hlas či extrémisti.

Znie to síce pekne, ale je to trochu zložitejšie. Vôbec sa nedá vylúčiť, že takéto projekty budú mať presne opačný efekt. Napríklad pripravia SaS či KDH o časť voličov a prispejú k tomu, že sa tieto dve strany nedostanú do parlamentu. Výsledkom tak môže byť prepadnutie ešte väčšieho počtu hlasov.

Pretože subjekt, ktorý dnes Kollár s Dzurindom formujú, neponúka menším stranám istotu účasti v parlamente, ako to kedysi urobilo KDH alebo DÚ, ale sám s nimi bude bojovať o päť percent. To je dosť veľký rozdiel.

Keď si teda odložíme ružové okuliare, tak v priestore napravo od politického stredu vidíme nasledujúci stav. OĽaNO sa delí a Igor Matovič sa chystá voličsky vysať KDH. Richard Sulík bude bojovať o každé percento nielen s PS, ale vyzerá to tak, že na neho bude útočiť aj Dzurindova Modrá koalícia. A to ešte nie je vylúčené, že si novú stranu založí aj Eduard Heger.

To napriek heslám o spájaní a spolupráci zďaleka nepripomína integráciu, ktorú si pamätáme z 90. rokov (Modrá koalícia, SDK), ale skôr bratrovražedný boj o prežitie.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.