Bohoslovecká fakulta: arcibiskup Sokol verzus dekan Kutarňa

Prinášame vám rozsiahlejší materiál o jednom z najmedializovanejších cirkevných problémov tohto roka - spore arcibiskupa Jána Sokola a dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského (RKCMBF UK). Okrem analýzy obsahuje aj rozhovor s bývalými dekanmi RKCMBF: Jozefom Kutarňom a dnes už nitrianskym biskupom Viliamom Judákom.

Začiatkom novembra zvolil akademický senát nového dekana RKCMBF UK. Stal sa ním Marián Šuráb. Týmto sa skončil dlhotrvajúci spor medzi predchádzajúcim dekanom Jozefom Kutarňom a veľkým kancelárom, arcibiskupom Jánom Sokolom.

Kauza, ktorá na verejnosť prenikla až vo februári tohto roku a ktorú podrobne sledovali všetky médiá, začala ešte v roku 2004.
Akademický senát RKCMBF 30. marca tajnou voľbou zvolil za kandidáta na dekana fakulty Jozefa Kutarňu. Ďalších troch kandidátov – odchádzajúceho dekana Viliama Judáka (ktorý patril medzi navrhovateľov Jozefa Kutarňu), Vladimíra Thurza a Jozefa Krupu – navrhol aj veľký kancelár Ján Sokol. Senát teda zvolil jediného kandidáta, ktorého Sokol nenavrhol.

Intrigánske hryzovisko?

Arcibiskup Sokol 1. apríla voľbu vetoval a nariadil novú. Rektor UK František Gahér sa však domnieval, že štatút fakulty právo veta veľkému kancelárovi nedáva. AS UK následne na návrh rektora zrušil tie ustanovenia štatútu RKCMBF UK, ktoré považoval za protirečiace štátnemu alebo kánonickému právu. „...bol to jednostranný krok, ktorý pred Katolíckou cirkvou nemal nijakú právnu relevanciu prinajmenšom z dvoch dôvodov. Po prvé, štatút v takomto znení nebol schválený Kongregáciou pre katolícku výchovu, po druhé, zmeny AS UK boli v rozpore s predpismi kánonického práva, zvlášť s konštitúciou Sapientia christiana“ vysvetľuje cirkevný právnik Ján Duda.

Rektor tak vymenoval Kutarňu za dekana bez súhlasu veľkého kancelára. Takto sa Kutarňa stal podľa štátneho práva právoplatným dekanom, podľa cirkevného práva ním však nebol. Predseda AS fakulty Gašpar Fronc spochybnil aj právoplatnosť na základe štátneho práva, pretože rektor Kutarňu vymenoval na základe upraveného štatútu, ktorý neprešiel potrebným právnym procesom.

O situácii informoval rektor UK prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu kardinála Zenona Grocholewského listom z 25. augusta. Presne v ten istý deň arcibiskup Sokol listom oznámil prefektovi Grocholewskému svoje odmietavé stanovisko ku Kutarňovej voľbe (5 mesiacov po nej!). Je totožnosť dátumov náhodou? Ako uviedol dekan Kutarňa, Sokol sa o rektorovom liste dozvedel až 27. augusta. Preto aj on urýchlene napísal list do Vatikánu a poslal ho po nunciovi Józefovi Henrichovi Nowackom. „Antedatovali dátum,“ hovorí Kutarňa. Prečo arcibiskup toľko váhal s odoslaním svojho veta do Vatikánu? Odpoveď je podľa Kutarňu jednoduchá: „On vedel, že nemá právo veta. A povedal si, že na svojom poli si urobí poriadok sám.“ Podľa cirkevného právnika Dudu však veľký kancelár nebol povinný Kongregáciu požiadať o nihil obstat (t.j. cirkevné schválenie, pozn. autorov), ak sa rozhodol návrh na dekana neakceptovať.

V októbri 2004 arcibiskup Sokol využil návštevu generálneho predstaveného saleziánskej rehole, ktorému je Kutarňa ako salezián viazaný sľubom poslušnosti, a loboval za svoju vec. Nato generálny predstavený vyzval Kutarňu na odstúpenie a ten 16. decembra požiadal rektora UK o uvoľnenie z funkcie. Rektor Kutarňovu demisiu neprijal.
Spor sa naťahoval až do februára 2005, kedy AS RKCMBF schválil návrh na odvolanie Kutarňu a následne ho aj odvolal. Až v tejto fáze kauza prenikla na verejnosť. Pričinila sa o to anonymná správa, ktorú si viaceré médiá našli vo svojich mailových schránkach. Vlastník adresy, z ktorej bola správa odoslaná sa od mailu dištancoval.
Ako je možné, že sa spory na fakulte darilo ukrývať celých jedenásť mesiacov? Arcibiskup Sokol sa bál medializácie prípadu a Kutarňovi údajne hrozil za medializáciu disciplinárny postih.

Po odvolaní Kutarňa pôsobil na fakulte až do konca akademického roka. Medzitým mu bol adresovaný list podpísaný všetkými členmi Konferencie biskupov Slovenka, v ktorom ho biskupi vyzvali, aby odstúpil. Keďže Kutarňa neposlúchol a aj naďalej sa odmietal podrobiť veľkému kancelárovi, arcibiskup Sokol mu odňal povolenie verejne účinkovať v Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze. Generálny predstavený saleziánskej rehole riešil situáciu diplomaticky – Kutarňu poslal na ročné štúdium do USA.

Dočasným riadením fakulty bol 1. septembra poverený prodekan Vladimír Thurzo. Medzitým AS RKCMBF schválil nový štatút, ktorý upresňuje právomoci veľkého kancelára. S jeho znením je spokojný aj rektor Gáher.

Sokol verzus Kutarňa

Mnohí zainteresovaní sa zhodujú v názore, že v celej kauze nešlo o spor medzi cirkevným a svetským právom, ale medzi dvoma tvrdohlavými osobami. Spory veľkého kancelára Sokola a dekana fakulty Kutarňu pramenia hlboko v minulosti.
Keď sa Kutarňa stal v septembri 1994 prvýkrát dekanom, vyhodil z administratívnych pozícií fakulty troch ľudí, spájaných s ŠtB. Dôvodom boli ekonomické prechmaty, ktoré mali dohru na súde (vo všetkých piatich sporoch fakulta uspela). Minimálne o jednom z prepustených dekan Kutarňa otvorene hovorí, že bol na fakultu prijatý na osobné želanie veľkého kancelára. Pracoval v pozícii tajomníka fakulty.

Ďalšou príčinou chladných vzťahov medzi Sokolom a Kutarňom je otázka delenia Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ktorá je najväčšou zo slovenských diecéz. Táto téma rezonuje medzi katolíckou hierarchiou už dlhší čas. Kutarňa patril medzi podporovateľov delenia. Spolu s ďalším kňazom napísal o tejto otázke list pápežovi Jánovi Pavlovi II., od ktorého aj dostali odpoveď, a zhováral sa o tom s vatikánskym štátnym sekretárom Angelom Sodanom. Sám však poprel, žeby mal záujem o biskupský stolec – podľa neho to bola len účelová klebeta.

Kutarňove snahy o oddelenie fakulty a seminára, čo sú dve odlišné inštitúcie, tiež prispeli k nezhodám medzi oboma aktérmi. Kutarňa mal podľa vlastných slov už na jar roku 1997 vypracovaný projekt oddelenia, ktoré malo spočiatku podporu samotného Sokola. Ten však z neznámeho dôvodu názor zmenil a plán sa neuskutočnil. V rozhovore pre Rádio Twist Kutarňa hovoril o snahách seminára využívať štátne peniaze prideľované bohosloveckej fakulte. Vedenie seminára zasa obvinilo Kutarňu z finančných prechmatov na úkor seminára. Podľa Gašpara Fronca kontrola Najvyššieho kontrolného úradu potvrdila transparentnosť financovania.

V tomto bode sa prejavil problém viacerých teologických fakúlt a seminárov. Prvá inštitúcia má kandidátov kňazstva vzdelávať, druhá ich formuje a zároveň plní ubytovacie a stravovacie úlohy internátu. Semináre sú však s fakultami často previazané nielen finančne, ale aj personálne, čo bráni rozvoju akademických slobôd. Uplatňovanie akademickej slobody na RKCMBF spochybnil aj Kutarňa tvrdením, že študentská časť AS fakulty musela za jeho odvolanie hlasovať pod tlakom. G. Fronc však hovorí, že arcibiskupovi sú z 15-členného senátu poslušnosťou zaviazaní len štyria členovia, vedeniu seminára traja, lebo ostatní patria do iných diecéz a seminárov.

Schválenie nového štatútu a vymenovanie nového dekana sú snáď predzvesťou pokojných a tvorivých dní po mesiacoch treníc a sporov.
TERÉZIA CEDZOVÁ
IMRICH GAZDA

Čo hovoria dokumenty?

Štatút RKCMBF UK

Čl. III § 6 ods. 2: „K právam a povinnostiam veľkého kancelára patrí:
c) dbať nato, aby sa dôsledne zachovávala katolícka náuka, cirkevné cítenie a disciplína a aby sa verne plnili ustanovenia a predpisy Svätej stolice. V týchto otázkach môže použiť právo veta proti rozhodnutiu orgánov akademickej samosprávy, ktoré sú s nimi v rozpore a môže nariadiť nové prerokovanie;
d) dbať nato, aby sa dôsledne zachovávala katolícka náuka, cirkevné cítenie a disciplína a aby sa verne plnili ustanovenia a predpisy Svätej stolice. V týchto otázkach môže použiť právo veta proti rozhodnutiu orgánov akademickej samosprávy, ktoré sú s nimi v rozpore, a môže nariadiť nové prerokovanie;
e) menovať dekana fakulty na základe voľby akademického senátu po schválení Kongregáciou pre katolícku výchovu.“

čl. VII § 15 ods. 3: „Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu veľký kancelár fakulty po schválení kongregáciou pre katolícku výchovu.“

čl. X. § 27 ods. 4: „Ak veľký kancelár odníme kánonickú misiu alebo povolenie učiť ktorémukoľvek učiteľovi, učiteľ stráca povolenie učiť. Z toho dôvodu s ním kompetentná autorita rozviaže pracovný pomer v súlade s občianskym právom.“

Apoštolská konštitúcia Sapientia christiana

Čl.13 § 1: „Veľký kancelár je prelát ordinár, od ktorého podľa práva závisí univerzita alebo fakulta, ak Apoštolská stolica neurčila inakšie.“

Čl. 18: „Rektora a predsedu vymenúva alebo aspoň potvrdzuje Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu.“

Predpisy na správne zachovávanie apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana

Čl. 8: „Úlohou veľkého kancelára je:
1.trvalo viesť univerzitu alebo fakultu, podporovať vedecký rozvoj a postarať sa, aby sa katolícka náuka zachovala neporušená a verne sa plnili štatúty a predpisy Svätej stolice
2.rozvíjať súdržnosť medzi všetkými členmi obce
3.predkladať Posvätnej kongregácii pre katolícku výchovu mená toho, kto má byť menovaný alebo schválený za rektora alebo predsedu, alebo mená tých učiteľov, pre ktorých sa žiada vyhlásenie ,niet námiety´ - ,Nihil obstat.“

Čl. 13 § 1: „V Konštitúcii sa nazýva rektorom ten, kto je na čele univerzity; predseda je na čele svojprávneho inštitútu alebo fakulty; dekan je na čele fakulty, ktorá je časťou univerzity.“

Viliam Judák: Arcibiskup bol ochotný viesť dialóg a prijať inú mienku

Ako sa vám ako dekanovi fakulty komunikovalo s arcibiskupom Sokolom?
Keď sa po roku 1989 RKCMBF opäť stala súčasťou najstaršej a najvýznamnejšej univerzity na Slovensku, znamenalo to začiatok mimoriadneho zápasu o zvýšenie jej vedeckej úrovne. V tejto oblasti sa primerane angažoval aj pán arcibiskup. S akademickými autoritami UK mal doteraz vždy korektné vzťahy. Na základe vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že aj keď boli naše pohľady na niektoré riešenia rozdielne, bol ochotný vypočuť druhú stranu, viesť dialóg a prijať inú mienku.

Ktoré modernizačné zmeny sú momentálne najpotrebnejšie?
Fakulta určite potrebuje rozšíriť počet študijných programov, avšak pri zachovaní svojej cirkevnej identity, za ktorú je zodpovedný veľký kancelár. Nemala by suplovať pôsobenie iných fakúlt v oblastiach profánnych vedeckých disciplín. Samozrejme, pri zachovaní úctivého vzájomného dialógu medzi posvätnou teológiou, prírodnými a humánnymi vedami, ktorý sa v súčasnosti ukazuje naliehavejší než kedykoľvek v minulosti.

Je arcibiskup jeho hlavnou prekážkou?
Nepovedal by som. Pán arcibiskup nie je proti budovaniu modernej fakulty v cirkevnom duchu; sú tu však aj problémy organizačno-technického a, povedzme, finančného charakteru. Tie ako veľký kancelár ťažko môže ovplyvniť.

Ako vnímate prepojenie fakulty a seminára – napríklad v praktických otázkach ohľadom príkazov o obliekaní študentov a pedagógov?
Ak má štúdium teológie seminaristov privádzať k Bohu, k evanjeliu a k úzkemu vzťahu s Ježišom Kristom, a tiež pripraviť ich na službu v Cirkvi a spoločnosti, modlitba ho robí hodnotnejším. Formáciu a výchovu i duchovný život teda nemožno separovať. Viera a rozum musia kráčať spolu, aby človek mohol rásť a žiť v pravde.
Čo sa týka napr. oblečenia, možno sa odvolať na cirkevnú disciplínu, podľa ktorej: „Klerici majú nosiť slušný cirkevný oblek“ (Porov. Kodéx cirkevného práva, kánon 284). V tejto záležitosti teda pán arcibiskup nežiada nič mimoriadne. Je jeho povinnosťou, a teda aj právom, ako diecézneho biskupa, na ktorého území sa fakulta nachádza, od pedagógov-kňazov to vyžadovať a študentov-budúcich kňazov k tomu vychovávať.

Treba podľa vás o tomto probléme hovoriť a nechať zaznieť názory, obsahujúce istú vnútrocirkevnú kritiku?
Otázka navodzuje dojem, akoby diskusia v Cirkvi neprebiehala. Prebieha. Vždy je však potrebné, aby sa viedla vo vzájomnej úcte a pri rešpektovaní kompetencií príslušných autorít a zo strany členov Cirkvi aj so zachovaním úcty voči Magistériu.
A napokon, prečo kritizovať v tomto probléme len Cirkev? K danému problému sa ako bývalý dekan fakulty nechcem viac vyjadrovať, ale na záver by som rád podotkol, že k identite kresťana-katolíka patrí, aby mal jasné, že prostredníctvom služby biskupov vyučuje, posväcuje a riadi svoj ľud Kristus. Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii o Cirkvi učí: „V biskupoch (...), ktorým pomáhajú kňazi, je vždy prítomný uprostred veriacich Pán Ježiš Kristus“ (Lumen gentium 21a).
TERÉZIA CEDZOVÁ

Jozef Kutarňa: Zmeny na fakulte závisia od (zmeny) arcibiskupa

Prečo sa usilujete zotrvať vo funkcii?
Nemám východisko. Rektor ma menoval a ja si musím plniť povinnosti voči zákonu. Na druhej strane som stále presvedčený že pán arcibiskup ako veľký kancelár nemá právo veta v otázke voľby dekana. A že on je pravou príčinou toho, že fakulta fungovala, ako fungovala. Vždy chcel mať všetko v rukách: kto bude vrátnik, kto môže alebo nemôže robiť doktorát, či môžeme vyučovať cudzie jazyky alebo nie... Asi si trošku pomýlil situáciu. Za seminár má plnú zodpovednosť, ale fakulta je odlišná inštitúcia. Mne ide o to, aby fakulta mohla odpovedať na požiadavky dnešnej doby, ale aj o to, aby sa seminaristi konečne mohli formovať v zdravom ovzduší a neboli nútení hrať pred svojimi formátormi divadlo...

Nemáte v tomto presvedčení na fakulte spojencov?
Chápali to všetci a určite aj chápu, boli na mojej strane, ale keď mali ísť „naostro“, otočili sa o 180 stupňov. Viete – sú to diecézni kňazi, ktorí si povedia: Keď nebudeme poslúchať, bude zle.

Je to teda otázka poslušnosti cirkevnej autorite?
To je rozsiahlejšia problematika. Samozrejme, Cirkev je hierarchická, neplatí v nej demokracia. Lenže aj hierarchia si musí uvedomiť, že moc nie je na manipuláciu, rozkazovanie bez hlavy a bez dialógu. Moc v Cirkvi je na službu. Pán arcibiskup sa obklopil ľuďmi, ktorí mu len prikyvujú, a dostal sa do izolácie. To je nebezpečenstvo v Cirkvi. Samozrejme, vo veciach viery a mravov niet čo dialógovať, ale tu ide o veci praktického charakteru. Pán arcibiskup na vedeckej rade vždy najviac rozprával, chcel mať v každej veci posledné slovo. Keď niekedy neprišiel, povedali sme si: Rýchlo spravme toto a toto... Ako sme to dopadli?

Nevidíte vo svojom vymenovaní do funkcie spor s cirkevným právom?
To nie je také jednoznačné. Biskup Stanislav Zvolenský znefunkčnil vedeckú radu vyhláseniami, že som neplatný. To urobil na prvej, a tak nemohla zasadať ani raz. Nech dokáže, že vymenovanie je neplatné. Ja tvrdím, že je platné. Kongregácia nám súhlas neodobrala.

Má vôbec dekan teologickej fakulty dosť pák na jej skvalitnenie?
Na fakulte môžu učiť len ľudia s kanonickou misiou, ktorú udeľuje veľký kancelár. Boli by aj iné možnosti: zavolať učiteľov z iných diecéz, zo zahraničia, to však nie je také jednoduché. Potrebujeme predovšetkým učiteľov na plný úväzok. Keďže ide zväčša o kňazov, musí ich biskup podľa možnosti naplno uvoľniť z farskej pastorácie. Takých praktický nemáme.

V konečnom dôsledku to teda závisí od veľkého kancelára?
Áno.

Aké zmeny ste už v smere skvalitňovania štúdia urobili?
Zaviedli sme laické štúdium etiky, aby mohli absolventi diaľkového štúdia učiť aj tento predmet. Ďalšie študijné odbory môžeme zriadiť až vtedy, keď budeme mať laikov – inak ich nemáme pre koho otvoriť. O diaľkovom štúdiu sa oprávnene hovorí, že nie je dosť kvalitné. Napokon, aj na Kongregácii pre katolícku výchovu mi roku 1995, keď išlo o schválenie programu teológie pre laikov, zdôrazňovali, že to nesmie byť natrvalo diaľkovou formou. Prešlo desať rokov a nič sa nezmenilo. Veľký kancelár sa asi bojí, že sa všetci bohoslovci poženia. Nech sa radšej oženia teraz ako potom...

Objavili sa informácie o možnom odlúčení teologickej fakulty z univerzitného zväzku.
To sú naozaj len reči, ktoré podľa mňa vychádzajú z arcibiskupského úradu v Trnave. Poznám mienku rektora a môžem povedať na sto percent, že univerzita nemá tento úmysel.

A čo úvaha, že by univerzita mohla mať záujem o budovu fakulty, ktorá patrí univerzite?
To sú klebety. Roku 1995 som náhodou zistil, že budovy sú písané na fakultu, a niekoľkokrát som pána arcibiskupa upozorňoval, aby ich prepísal na Cirkev, lebo ide isto o cirkevné budovy. Nereagoval. Všetko bolo hotové, no on to nechcel podpísať, čo dodnes nechápem. Možno si myslel, že sa budovy opravia za štátne peniaze a potom to prepíše...

Viete si predstaviť, ako sa to skončí?
Neviem. Už to nezávisí odo mňa, lebo ja som podal demisiu, rektor ju neprijal a teraz ide o spor medzi civilnou a cirkevnou autoritou, ktorý musí riešiť rektor s veľkým kancelárom, ba možno až ministerstvo zahraničných vecí s Vatikánom. Takú čudnú situáciu som ešte nezažil a osobne by som už bol najradšej mimo. Východiská sú dve: alebo ostanem vo funkcii, kým sa nepripraví a neschváli nový štatút a neodhlasuje nový návrh na odvolanie, ktorý rektor zváži, hoci ho nemusí automaticky prijať, alebo nevydržím s nervami a niekam sa odsťahujem. V Trnave by jasali. Modlím sa, aby som vydržal, dokedy Pán Boh bude chcieť.
TERÉZIA CEDZOVÁ

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo