Národný park Podunajsko, ktorý by mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, by mal mať 18-tisíc hektárov. Išlo by o prvý národný park nížinného typu a stal by sa tak desiatym národným parkom na Slovensku. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Pri zonácii národného parku by malo byť podmienkou do 50 percent bezzásahového územia. „Budeme, samozrejme, sledovať cieľ čo najväčšieho percenta,“ podotkol Budaj. Zároveň je presvedčený, že zonácia sa dá do dvoch rokov urobiť.

Zónované by mali byť predovšetkým majetky, ktoré patria štátu. Na vykupovanie pozemkov nemá ministerstvo životného prostredia dosť veľké možnosti, povedal Budaj. Zároveň poukázal na Slovenský pozemkový fond, cez ktorý by sa dali pozemky zamieňať. Minister sa má v tejto súvislosti v najbližších dňoch stretnúť s jeho šéfom Jánom Maroszom.

Nezaradený poslanec Jaromír Šíbl priblížil, že na vyhlásenie národného parku je aj medzinárodný dôvod. „Máme rozsiahlu sústavu Natura 2000, ale tieto územia nemajú dostatočnú ochranu na národnej úrovni. V prípade, že ju nezabezpečíme, takisto ako aj v iných prípadoch, nám hrozia postihy od Európskej komisie,“ povedal. Dodal tiež, že Rakúsko, Maďarsko a Česko si túto „domácu úlohu“ dávno splnili.

Šíbl zároveň vysvetlil, že prijatím návrhu zákona v parlamente Podunajsko nevznikne. Vytvoria sa však technické a legislatívne predpoklady na to, aby tento národný park mohla vláda schváliť nariadením a následne nebude potrebný súhlas Národnej rady SR.

Vznik Podunajska podporili aj riaditeľ českého Národného parku Podyjí Tomáš Rothröckl a Edith Klauser, riaditeľka Národného parku Donau Auen v Rakúsku, ktorí chránia povodie Dunaja.

Poslanci OĽaNO a nezaradení poslanci okolo Kristiána Čekovského predložili do NR SR návrh novely zákona o ochrane prírody, ktorý má zaviazať vládu, aby do 30. marca 2024 vyhlásila Národný park Podunajsko a jeho zóny.

Národný park by mal byť podľa predkladateľov vyhlásený na území zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území.